Bratislava 6. novembra 2021 (HSP/Foto:Facebook, Screenshot/Wikipedia, Pixabay)
Sara Flounders, spisovateľka, členka organizácie WorkedWorld Party, koordinátorka International Action Center a členkou delegácie zo Spojených štátov, ktorá navštívila Nikaraguu od 3. do 10. októbra. Keďže sa 7. novembra 2021 konajú voľby, delegácia chcela zistiť skutočnú situáciu priamo v teréne, lebo proti vláde prezidenta Daniela Ortegu sa vedie veľmi agresívnu mediálnu kampaň
Nikaragua s bezplatnou zdravotnou starostlivosťou a vzdelávaním spochybňuje nadvládu USA
Dôvod, prečo je Nikaragua označovaná za „nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov“, vojenskej korporátnej superveľmoci, bol ihneď veľmi jasný delegácii, ktorá krajinu navštívila od 3. do 10. októbra. Delegáciu zorganizovala Aliancia za globálnu spravodlivosť/NicaNetwork.
Nikaragua, malá rozvojová krajina so 6,6 miliónmi obyvateľov, žije v ostrom kontraste so susednými krajinami: Hondurasom, Salvádorom a Guatemalou. Ovládajú ich mocné Spojené štáty a práve pred extrémnym násilím, chaosom a zúfalými ekonomickými podmienkami z týchto troch krajín utieklo viac ako pol milióna ľudí. Na hraniciach s USA títo migranti čelia rasistickým nájazdom, raziám a deportáciám, no práve politika USA ich núti utekať.
Naopak, z Nikaraguy odišlo pomerne málo ľudí…
Stabilita Nikaraguy spochybňuje dominanciu USA
Pri nedávnej návšteve sa delegácia stretla s nikaragujskými lekármi, zdravotníckym personálom, komunálnymi organizátormi, učiteľmi, odborníkmi na prírodné katastrofy a finančnými plánovačmi, aby sa dozvedela o vplyve Plánu ľudského rozvoja krajiny, nakoľko tento plán je základným pilierom stability krajiny.
Na rozdiel od iných krajín Strednej Ameriky, ktoré sprivatizovali zdravotnú starostlivosť za účelom zisku, Nikaragua zaviedla bezplatnú verejnú zdravotnú starostlivosť, ako aj bezplatné vzdelávanie pre všetkých. Na rozdiel od svojich susedov sa Nikaragua zamerala na plánovanú prevenciu prírodných katastrof, ktorá je nevyhnutná v regióne náchylnom na hurikány, sopečné výbuchy, zemetrasenia a tsunami.
Delegácia AFGJ dokázala porovnať rozdiel medzi súčasnou Nikaraguou a stavom krajiny v roku 2007, keď po 16-tich rokochneoliberálnejekonomickej politiky podporovanej Spojenými štátmi bola krajina prakticky v rozklade, nehovoriac o existencii akýchkoľveksociálnych programov pre zbedačené obyvateľstvo.
Prinavrátenie Nikaraguy späť národu
V roku 1979 Sandinovskýfront národného oslobodenia (FrenteSandinista de LiberaciónNacional, ďalej len FSLN) porazil Somozovu diktatúru podporovanú USA. Keď sa FSLN dostal k moci, Spojené štáty vyslali ozbrojených žoldnierovContras, aby viedli neľútostnú vojnu v Nikarague (1981-1990). Vláda FSLN bola porazená vo voľbách v roku 1990, keď bolazvolená kandidátka USA VioletaChamorrová (pozn. prekladateľa:vtedajšia vláda USA sa vyhrážala, že vojna bude pokračovať, ak ľudia budú hlasovať za FSLN).
V roku 2007 sa Sandinovskákoalícia FSLN vo všeobecných voľbách vrátila k moci s výrazne odlišným prístupom (pozn. prekladateľa: pre zaujímavosť uvedieme, že súčasťou tejto koalície je aj Hnutie nikaragujského odboja, čiže časť bývalých Contras, toto sa deje v rámci politiky zmierenia po vojne) apokúsila sa oživiť programy Sandinovskejrevolúcie 80-tych rokov a zároveň viesť aktívny politický odboj proti nadvláde USA.
Od návratu Sandinovcov došlo k úžasnému pokroku v lekárskej starostlivosti : prežití tehotných matiek počas pôrodua živonarodených novorodencov, očakávanej dĺžke života,ako aj vo výstavbe novej cestnej infraštruktúry, elektrifikácie a kanalizácie. Ženy zastávajú približne polovicu volených kresiel v národnom zákonodarnom zbore a tvoria väčšinu lekárov, zdravotníkov a plánovačov.
Tieto konkrétne úspechy sú to, čo Washington a korporátna moc Spojených štátov považujú za také ohrozujúce. Príklad nikaragujskej nezávislosti je príliš nebezpečný na to, aby USA ovládli región.
Plán ľudského rozvoja
Výsledky Plánu ľudského rozvoja v Nikaraguevyvolávajú silné pocity národnej hrdosti a nadšenia. Všetci ľudia, s ktorými sa delegácia AFGJ stretla, zdôrazňovali význam mobilizácie obyvateľstva na dosiahnutí týchto úspechov (je tam veľká miera dobrovoľníckej práce a angažovanosti zo strany obyvateľstva a členskej základne FSLN) a pozitívny vplyv tohto na ich pocit spolupatričnosti.
Plán výrazne zvýšil verejné investície do základnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, infraštruktúry pre pitnú vodu a environmentálnych služieb, najmä v dlho zanedbávaných vidieckych oblastiach. Dnes ide 66 % rozpočtu Nikaraguy na zdravotníctvo a vzdelávanie, čo je významná investícia pre každú krajinu.
Po viac ako storočí vykorisťovania americkými korporáciami; po priamej americkej vojenskej okupácii;45 rokov trvajúcej vojenskej somozovskejdiktatúry zriadenejSpojenými štátmi; vojneContras podporovaných Spojenými štátmi a po troch proamerickýchneoliberálnych vládach (1990-2007),zostala z Nikaraguy strašne chudobná a nerozvinutá krajina. V takomto biednom stave ju prevzali Sandinovci,keď sa v roku 2007 vrátili k moci.
Karibské pobrežie krajiny na atlantickom pobreží, kde žije väčšina Nikaragujčanov afrického pôvodu, bolajedna rozsiahla zaostalá hladová dolina(pozn. prekladateľa: cca 50 000 km2, čiže približne rozloha Slovenska), existujúci obmedzený rozvoj bol sústredený vmestských oblastiach tichomorského pobrežia.
Počas neoliberálnych vlád bolo okolo 90 % lekárskych služieb poskytovanýchmenej ako 10-tim percentám populácie: vládnucej elite a prosperujúcej strednej vrstve. Milióny ľudí nemali prístup k zdravotnej starostlivosti.
V súčasnosti je však dojčenská a materská úmrtnosť menej ako tretinová v porovnaní s rokom 2007. V tom čase malo prístup k elektrickej energii menej ako 50 % populácie, teraz, v roku 2021, vláda FSLN hrdo vyhlasuje, že 98 percent domácností má prístup k elektrine. Krajina je sebestačná, pokiaľ ide o základné potravinové potreby. V roku 2007 žilo 48 % obyvateľov krajiny pod hranicou chudoby. Teraz je chudoba na úrovni 18 %. Vzdelávanie, vrátane lekárskej fakulty, je bezplatné.
Rôzne infraštruktúry
Cesty sú nevyhnutné tak na prepravu tovaru, ako aj na lepšie sprístupnenie zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Dnes sa Nikaragua môže pochváliť tým, že má najlepšie asfaltové či spevnené cesty v Strednej Amerike. Veľké časti krajiny, kedysi úplne izolované, sú teraz súčasťou národného života.
Výkop studní a neustále testovanie vody priniesli pitnú vodu do 95 % mestských oblastí a viac ako polovice vidieckych komunít. Zatiaľ čo sa moderná kanalizácia a sanitácia v mestských oblastiach viac ako zdvojnásobili, vo vidieckych oblastiach predstavujú ďalšiu výzvu.
Na delegáciu AFGJ na brífingoch vládnych plánovačovzapôsobilo nadšené zhodnotenie toho, čo je ešte potrebné urobiť, aby sa zvýšila životná úroveň celej populácie. Aledosiahnutý pokrok potvrdzuje, že investície súčasnej vlády do programov sociálnej starostlivosti už majú veľký pozitívny vplyv.
Nezisková komunitná zdravotná starostlivosť
Plán ľudského rozvoja kladie dôraz na komunitnú primárnu a preventívnu lekársku starostlivosť(priamo v teréne či komunite). Veľký dôraz sa kladie na riešenie stáročnej nerovnosti na zaostalom karibskom pobreží a vo vidieckych oblastiach, ktoré nikdy predtým nevideli lekára.
Sieť pokrytia zdravotníckymi službami bola rozšírená o 192 zdravotných stredísk a 1 233 zdravotných staníc, ktoré poskytujú prvú líniu komunitnej starostlivosti týkajúcej sa imunizácie, vysokého krvného tlaku a kontroly cukrovky. Existuje 178 „materských domov“, kde môžu ženy bezpečne porodiť, získať rady ošetrovateľstva a starostlivo sledovať rizikové tehotenstvá
Vzdelávanie lekárov, zdravotných sestier, medicínskych technikov a zdravotníckych manažérov je vysokou prioritou. Zdravotnícki pracovníci sú odborovo organizovaní štátni zamestnanci.
Prehlbovanie zdravotnej starostlivosti znamená budovanie a vybavenie nemocníc, testovacích zariadení, mobilných lekárskych kliník a ďalšej podpornej infraštruktúry. Od roku 2007 sa postavilo 19 nových nemocníc a plánuje sa ďalších 6.
Veľká pozornosť sa zameriava na malé projekty rozvoja komunít, ako je inštalácia studní, oprava striech, príprava plánov evakuácie pred povodňami a inými prírodnými katastrofami a workshopy o zdraví a zdravom životnom štýle.
Bezplatná zdravotná starostlivosť zahŕňa mnoho vecí, ktoré Medicare v USA nepokrýva, ako je zubná starostlivosť, načúvacie pomôcky, okuliare a liečivá. Tradičné liečivé byliny, fyzioterapia, masáže a výživa sa tiež postupne integrujú do lekárskej starostlivosti. Rekreácia, šport a kultúra sa považujú za súčasť zdravotnej starostlivosti.
Dobrovoľné zdravotné brigády
Účinnou inováciou sú Dobrovoľníci zdravotnej brigády, zástancovia komunitného zdravia, ktorí boli väčšinou pôvodne vybraní zo Sandinovskejmládežníckej organizácie, aby slúžili vo vidieckych regiónoch. Teraz majú všetky mestské štvrte vyškolených brigadistov.
Napríklad mesto León s 200 000 obyvateľmi má 3 000 brigád dobrovoľníkov, ktorí chodia od dverí k dverám registrovať susedov do programu poskytovania osobnejstarostlivostia zdravotnej výchovy.
Sieť zdravotných brigád bola organizovaná roky pred pandémiou COVID a využívala sa na podporu rozsiahlych očkovacích programov proti chrípke, zápalu pľúc, osýpkam a iným detským chorobám; na boj proti horúčke dengue, zika a malárii; na realizáciu nutričných prieskumov, hygienické sčítania a sanitárnu výchovu; na odovzdávanieliekov ľuďom a následnú starostlivosť.
Zdravotná starostlivosť a COVID
Keď prišiel COVID, organizácia zdravotnýchbrigád poskytla okamžitú zdravotnú podporu populácii, ktorá už bola zaočkovaná proti mnohým chorobám a má dobré vzdelanie v oblasti základných zdravotných a hygienických opatrení.
V Nikarague sa intenzívne diskutovalo o problémoch pri úplnom uzavretí ekonomiky, ktorá je stále založená na malých farmároch, malých producentoch, remeselníkoch, miestnych trhoch a ekonomickom komunálnom rozvoji. Približne 41 % Nikaragujčanov žije vo vidieckych oblastiach a 31 % pracovnej sily je zamestnaná v poľnohospodárstve.
Namiesto uzavretia chodili zdravotníci a členovia brigády z domu do domu a edukovalirodiny o tom, ako sa chrániť pred vírusom. Dôraz sa kládol na testovanie a izoláciu.
Delegácia AFGJ videla vplyv komunitného vzdelávania všade, kam cestovala. Kdekoľvek, kam prišli, Nikaragujčania nosili ochranné masky: v reštauráciách, na uliciach, vo vládnych budovách, školách a kaviarňach. Keď ľudia vstupovali do budov alebo sa zhromažďovali v skupinách, každý si postriekal ruky dezinfekčným prostriedkom.
V Nikaraguibola situácia okolo pandémie ovplyvnená pomalou aplikáciou vakcíny proti COVID, a to v dôsledku nerovnomernej distribúcie vakcín na celom svete. V polovici septembra začali prostredníctvom medzinárodného systému COVAX prichádzať väčšie dary vakcín. Cieľom je plne zaočkovaná populácia do januára 2022.
Ale vakcíny mohli prísť skôr: Spojené štáty darovali vakcíny každej krajine Strednej Ameriky, okrem Nikaraguy. Začiatkom septembra Spojené štáty zlikvidovali viac ako 15 miliónov dávok očkovacích látok proti COVID, čo je viac než dosť na to, aby boli dvakrát zaočkovaní všetci Nikaragujčania. Použitím trestajúcej „očkovacej diplomacie“ a odmietnutím humanitárnej pomoci pri pandémii, Spojené štáty zdôrazňujú zámer vládnucej triedy USA vynaložiť akékoľvek úsilie na zvrhnutie sandinovskejvlády.
Nikaragua čelí intenzívnemu tlaku USA a mnohým výzvam založeným na storočiachkoloniálneho a imperialistického útlaku. Existuje však veľké množstvo tvorivej energie zameranej na zlepšenia, ktoré ovplyvnia najväčší počet ľudí.
Angel Martinez