Belgická polícia spustila druhú vlnu razií v Európskom parlamente a ohromená bruselská elita sa začala zaoberať nepríjemnou otázkou, ktorá je jadrom vyšetrovania úplatkárstva v Katare: Ako hlboko je hniloba zakorenená?

Podľa POLITICO, policajné vyšetrovanie, ktoré spustil belgický prokurátor Michel Claise, doteraz viedlo k uväzneniu štyroch osôb vrátane podpredsedníčky parlamentu Evy Kailiovej na základe obvinení z korupcie, prania špinavých peňazí a účasti v zločineckej organizácii.

Po tom, ako prvotný šok z týchto zatknutí pominul, viacerí predstavitelia parlamentu pre POLITICO uviedli, že veria, že obvinenia sa obmedzia na “niekoľko jednotlivcov”, ktorí sa dostali na scestie tým, že údajne prijali státisíce eur v hotovosti od katarských záujmových skupín.

Táto teória sa však v pondelok večer začala rúcať, keďže belgická polícia uskutočnila ďalšiu sériu razií v kanceláriách Parlamentu práve v čase, keď sa zákonodarcovia schádzali v Štrasburgu, jednom z dvoch sídiel Európskeho parlamentu, na svojom prvom zasadnutí po tom, ako sa v piatok objavili správy o zatýkaní.

Po tom, čo bolo okrem Parlamentu prehľadaných 19 rezidencií a kancelárií, zatknutých šesť osôb a nájdené sumy vo výške najmenej 1 milión EUR, niektorí úradníci a aktivisti EÚ vyjadrili presvedčenie, že do rozširujúcej sa siete budú zatiahnuté ďalšie mená a že katarský úplatkársky škandál je príznakom oveľa hlbšieho a rozšírenejšieho problému s korupciou nielen v Európskom parlamente, ale vo všetkých inštitúciách EÚ.

V Parlamente sa laxný dohľad nad finančnými aktivitami poslancov a skutočnosť, že štáty ich mohli kontaktovať bez toho, aby stretnutia zaznamenali vo verejnom registri, rovná receptu na korupciu, tvrdili títo kritici.

Okrem Parlamentu poukázali na to, že sa v inštitúciách otáčajú dvere vysokých úradníkov, ktorí po pôsobení v Európskej komisii alebo Rade odchádzajú slúžiť súkromným záujmom, čo je dôkazom toho, že je potrebný prísnejší dohľad nad inštitúciami. Iní sa odvolávali na dedičstvo Komisie Jacquesa Santera, ktorá v roku 1998 hromadne odstúpila, ako na dôkaz, že žiadna inštitúcia EÚ nie je imúnna voči nezákonnému ovplyvňovaniu.

“Súdy určia, kto je vinný, ale isté je, že to nie je len Katar a nie sú to len osoby, ktoré boli menované, ktoré sú zapojené” do zahraničných vplyvových operácií, povedal pre POLITICO v Štrasburgu Raphaël Glucksmann, francúzsky zákonodarca zo Socialistov a demokratov, ktorý vedie výbor proti zahraničnému zasahovaniu v Parlamente.

Michiel van Hulten, bývalý zákonodarca, ktorý teraz vedie kanceláriu Transparency International pre EÚ, uviedol, že hoci sú závažné prípady korupcie s vrecami peňazí zriedkavé, “je dosť pravdepodobné, že v tomto škandále sú mená, o ktorých sme ešte nepočuli. Ide o neoprávnené ovplyvňovanie v takom rozsahu, aký sme doteraz nevideli. Nemusí ísť o vrecia s hotovosťou. Môže ísť o cesty do vzdialených destinácií, ktoré platia zahraničné organizácie – a v tomto zmysle ide o rozsiahlejší problém.”

Dodal, že k tomuto problému prispieva aj skutočnosť, že Parlament nemá žiadnu integrovanú ochranu pre vnútorných informátorov, hoci hlasoval za takúto ochranu pre občanov EÚ. V roku 1998 to bol práve whistleblower, ktorý upozornil na zlé hospodárenie v Santerovej komisii, čo urýchlilo hromadnú rezignáciu výkonnej moci EÚ.

Glucksmann tiež vyzval na “mimoriadne hlboké reformy” systému, ktorý umožňuje zákonodarcom vykonávať viac ako jedno zamestnanie, ponecháva dohľad nad osobnými financiami na samoregulačný výbor obsadený zákonodarcami a umožňuje štátnym aktérom prístup k zákonodarcom bez toho, aby museli verejne registrovať svoje stretnutia.

“Ak sa z toho Parlament chce dostať, budeme musieť tvrdo zasiahnuť a uskutočniť mimoriadne hlboké reformy,” dodal Glucksmann, ktorý už predtým menoval Rusko, Gruzínsko a Azerbajdžan ako krajiny, ktoré sa snažili ovplyvňovať politické rozhodnutia v Parlamente.

Glucksmann vyzval na začatie riešenia tohto problému, aby sa v Parlamente zriadil ad hoc vyšetrovací výbor, zatiaľ čo ďalší ľavicoví a zelení zákonodarcovia vyzvali na reformy vrátane vymenovania protikorupčného podpredsedu, ktorý by nahradil Kailiovú, ktorá bola v pondelok neskoro večer vylúčená zo skupiny S&D, a zriadenia etického výboru, ktorý by dohliadal na všetky inštitúcie EÚ.

Pohár je napoly plný

Iní však boli menej presvedčení, že vyšetrovanie korupcie odhalí nové mená alebo že skutočnosti, ktoré boli minulý piatok odhalené, poukazujú na širší problém v EÚ. Na otázku o rozsahu úplatkárskeho škandálu odpovedal jeden z vysokých predstaviteľov Parlamentu, ktorý si neželal byť menovaný, aby mohol hovoriť o dôverných rokovaniach: “Akokoľvek je to vážne, je to záležitosť jednotlivcov, niekoľkých ľudí, ktorí urobili veľmi zlé rozhodnutia. Vyšetrovanie a zatknutia ukazujú, že naše systémy a postupy fungujú.”

Valérie Hayerová, francúzska zákonodarkyňa z centristickej skupiny Renew, sa vyjadrila v podobnom duchu a uviedla, že hoci je hlboko znepokojená “rizikom pre našu demokraciu” spojeným so zahraničným zasahovaním, nemyslí si, že škandál poukazuje na “všeobecnú korupciu” v EÚ. “Bohužiaľ, existujú zlé jablká,” povedala.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá sa ocitla pod paľbou kritiky v súvislosti so zmluvami o očkovaní COVID-19 so spoločnosťou Pfizer, odmietla na tlačovom brífingu odpovedať na otázky o vzťahoch svojho podpredsedu Margaritisa Schinasa s Katarom, čo vyvolalo hnev bruselskej tlače.

Grécky komisár minulý mesiac zastupoval EÚ na otváracom ceremoniáli majstrovstiev sveta vo futbale a v posledných mesiacoch bol kritizovaný poslancami Európskeho parlamentu za svoje tweety, v ktorých chválil katarské reformy v oblasti práce.

Na otázku o reakcii Komisie na korupčný škandál v Katare, ktorý zachvátil Európsky parlament, a najmä o postoji Schinasa, von der Leyenová o gréckom komisárovi mlčala.

Von der Leyenová však zrejme podporila vytvorenie nezávislého etického orgánu, ktorý by mohol vyšetrovať pochybenia vo všetkých orgánoch EÚ.

“Tieto pravidlá o lobovaní štátnych subjektov sú rovnaké vo všetkých troch inštitúciách EÚ,” povedala vysoká predstaviteľka Parlamentu, pričom mala na mysli Európsku komisiu, Parlament a Európsku radu, teda okrúhly stôl vlád EÚ.

Podľa POLITICO, rozdiel v názore na riešenie korupcie ukazuje, ako sa členovia bruselského systému – pozostávajúceho z tisícov dobre platených byrokratov a volených úradníkov, z ktorých mnohí v rámci svojho zamestnania požívajú právnu imunitu – snažia chrániť pred kontrolou, ktorá by mohla ohroziť ich príjmy alebo zničiť ich kariéru.