Jediné nové, čo však ponúkajú sú  zatiaľ len ďalšie „nové“ liberálne politické subjekty. Progresívne Slovensko len opakuje scenár vzniku a uchytenia sa Matovičovho Hnutia obyčajných ľudí alebo Kollárovej strany Sme rodina, ktorá odmietla štandardnosť politikov. Návnadu vzdoru, obyčajnosti alebo neštandardnosti²⁾  nahradili liberáli novým kľúčovým pojmom – progresívnosťa sľubmi o „novosti“. Vnímať štandardnú politiku³⁾  ako „hádky starých politikov“, čiže spochybňovať názorovú konfrontáciu za účasti verejnosti a spätnej väzby verejnej mienky na praktickú politiku je súčasne útok na princípy demokracie. Paradoxne ľudia so zúženým „starým“ fragmentárnym, západným spôsobom myslenia šíria slogan, že oni spájajú Slovensko.

Práve škatuľkovanie, nálepkovanie a rozdeľovanie spoločnosti na „dobrých“ a na „zlých“ ⁴⁾  je typickým znakom starého selektívneho uvažovania. „Pokrok“ tejto skupinky je  iba v tom, že sama seba a svoju fajtu ľudí vydeľuje od tej inej, zlej a „starejnázorovej, spoločenskej a politickej časti spoločnosti.⁵⁾  V ďalšej časti si pod analytický mikroskop vložíme typológiu politického zmýšľania, taktiky, stratégie a aj propagandy liberálov z Progresívneho Slovenska a strany Spolu – občianska demokracia. Ak vás zaujíma odhalenie a fakty, kto je v skutočnosti starým politikom, kto používa staré myslenie a spôsob uvažovania, čítajte ďalej.

„Nič nové pod slnkom: Len „nová“ progresívna záplata na starú dieru“

Aby starý spôsob myslenia a konania „nových politikov“ netrčal okato, musel sa starý obsah zabaliť do nového obalu. Nejde len o ošúchanú marketingovú stratégiu, ale aj o starú manipulačnú techniku škatuľkovania, ktorá sa automaticky vyplaví po prvej vlne rozdeľovania⁶⁾.  Preto musí mať celofán nadpis ako niečo „nové“.⁷⁾ A tak okrem samochválenkarstva, vyzdvihovania vlastnej výnimočnosti,⁸⁾  ba až politického sektárstva, nastupuje klasika manipulačných techník slniečkárskeho názorového spektra – nálepkovanie⁹⁾oponentov. Faktom je, že ide o starý spôsob konfrontačného myslenia, ale bez pluralitnej výmeny názorov. V minulosti túto stratégiu ako nástroj politického zápasu najbrutálnejšie využívala fašistická a komunistická propaganda.

Nálepkovači

Nálepky ako: tu je môj výrobok, ale pozor na konkurenciu – to je samý starý  šmejd… to určite nekupujte (nevoľte). Tento starý spôsob konfrontačného myslenia a nastoľovania tém v spoločnosti – ale bez pluralitnej výmeny názorov – ako nástroj politického boja najbrutálnejšie využívala fašistická a komunistická propaganda. Po „prevzatí moci“ okamžite nastolili diktatúru a totalitu jediného (správneho) názoru a postoja; začali nielen politických, ale aj svetonázorových oponentov s inými slobodnými, alternatívnymi postojmi a hodnotami segregovať alebo priamo likvidovať. Staré myslenie je vskutku „progresívne“ na efektívne uchopenie moci¹⁰⁾a nastolenie slniečkárskej pseudo „liberálnej“ totality, alias riadenej demokracie, ktorá vraj nie je pre všetkých…¹¹⁾  V programových tézach Progresívneho Slovenska sa už objavilo progresívne novátorské riešenie zriadiť ďalší byrokraticko-dozorný orgán – Splnomocnenca vlády pre dezinformácie. Áno, čítate správne: pre dezinformácie! Niečo ako Úrad propagandy, Gestapo, NKVD, ŠtB… alebo lustračné komisie, posudzujúce správnosť, uvedomelosť postojov alebo angažovanosť občanov pre „novú spoločnosť“…

Stará ideológia a mocenský boj

Ideológia a propagandistická stratégia po prevzatí moci pokračuje v starom uvažovaní aj v starom (totalitnom) prístupe – škatuľkovať, rozdeľovať, označovať (vnútorného nepriateľa nového myslenia a nových hodnôt razených novými politikmi…) a likvidovať. Napríklad spoločenským alebo profesijným znemožnením; nálepkovaním nežiadúcej „toxickej“ osoby; zosmiešnením; diskreditáciou alebo fabulovanou kriminalitou. Príkladom progresívnej nálepky sú odpovede, že ide o konšpiračné teórie. Túto klišé nálepku a vyhýbavú odpoveď používa často aj Juraj Šeliga (Za ľudí), aj Michal Truban (Progresívne Slovensko).  „Pán Fico a, žiaľ, aj pán Matovič sa svojimi poslednými konšpiračnými teóriami zaradili a ukázali, že patria do generácie starých politikov, ktorých treba vymeniť,“ povedal Truban.

Po prevzatí moci novou garnitúrou zväčša dochádza k jej upevňovaniu nielen orgánmi moci, ale aj angažovanými médiami. Slovensko je liberálno-slniečkársky výnimočné, pretože tu už takmer 30 rokov médiá stoja na tej „správnej“ strane a úporne bojujú proti starým nacionalistickým tmárom, stereopytom, neofašistom a extrémistom. Len sa pridala aj nová kategória homofóbov a islamofóbov, ktorí kazia multikultúrny pohľad na spoločnosť. Nová progresívna politická sila vyzbrojená novými liberálnymi ideológiami ¹²⁾disponuje ešte pred prevzatím moci ¹³⁾  mediálnymi zbraňami hromadného ničenia oponentov, nacionalistov, „zaprdených Hejslovákov“, antisemitov, extrémistov, xenofóbov… Má aj vycvičenú armádu novinárskych presstitútov, ktorí dlhé roky mieria hľadáčikom na nepriateľské osoby a politikov.

Ideologickí extrémisti zmeny

Noví ultraľavicoví ¹⁴⁾ politici a ideologickí extrémisti fanaticky oddaní euroatlantickému priestoru a liberalizmu majú za sebou výraznú finančnú podporu novodobých zbohatlíkov a vplyvné finančné skupiny. Tie potrebujú liberalizovať ešte viac štát, národné bohatstvo (čo ešte ostalo), verejný sektor a za zahraničnú podporu ešte viac otvoriť Slovensko globálnym predátorom.  Tí aj v 21.storočí potrebujú trvalo udržateľným spôsobom rozširovať svoj globalisticko-podnikateľský lebensraum. A opäť smerom na Východ, kde sú nové obrovské energetické, surovinové, poľnohospodárske, životné zdroje na povrchu aj pod zemou a aj čisté ľudské zdroje a duchovná kultúra. Slovensko predsa leží nielen v geografickom, ale aj v geopolitickom strede Európy, preto je kľúčom k ovládnutiu Východu. Iba Slovensko susedí s každým členom skupiny štátov V4, ktorá sa môže rozšíriť o ďalšieho slovenského suseda¹⁵⁾na „V5“. Spoločným menovateľom stredoeurópskych štátov je kritika bruselskej byrokracie, nerovnaké pravidlá, odmietanie sankcií aj politiky masívnej riadenej migrácie. V hre o nové tróny a „novú politiku“ je teda podstatne viac, než len to, čo mainstream kritizuje a nafukuje  na Slovensku. Každý mocenský prevrat v histórii použil rovnakú mentálnu a propagandistickú zbraň na masu obyvateľstva – prívlastok „nový-é-á“. Napoleon viedol dobyvačné vojny v mene nového usporiadania Európy, vytvoril nový vládny systém na čele s troma konzulmi; Hitler argumentoval s Neue Ordnungfür Europa;  komunisti razili dogmu nového „sovietskeho“ človeka v novej (utopicko-slniečkárskej) socialistickej ére ľudstvai. Takže v prípade Trubana a Progresívneho Slovenska, ktoré chystá manželstvo z rozumu s Beblavým a Spolu aj s Kiskom vôbec nejde o ľudí, ani „za Slovensko“, dokonca ani nie za „slušné“. Je to neslušný, vulgárny, starý agresívny mocenský valec, na ktorý len posadili nové alebo mladšie politické bábky. A skrytí bábkoherci ako v minulosti v úzadí čakajú, či si v marci budú mädliť ruky a mastiť staronový biznis s „novými“ politikmi…

Made in USA: Alinského pravidlá pre liberálnych radikálov

O Saulovi Alinskom sme písali vyššie. Ak si pozorný čitateľ prečíta jeho 13 hlavných pravidiel pre liberálnych radikálov, pochopí, s ktorými sa najčastejšie, ba pravidelne stretávame aj na Slovensku.

1. „Moc nie je len to, čo máš, ale to, čo si nepriateľ myslí, že máš.“
2. „Nikdy neprekračuj odborné znalosti svojich ľudí.“
3. „Ak je to možné, choďte mimo odbornosť nepriateľa.“
4. „Nechajte nepriateľa, aby dodržiaval svoju vlastnú knihu pravidiel.“
5. „Posmech je najsilnejšou zbraňou človeka.“ (Name&shame)
6. „Dobrá taktika je taká, ktorú vaši ľudia používajú.“
7. „Taktika, ktorá sa tiahne príliš dlho, sa stane ťahaním.“
8. „Udržiavajte permanentný tlak.“
9. „Hrozba je zvyčajne hroznejšia ako samotná vec.“
10. „Hlavným predpokladom pre taktiku je rozvoj operácií, ktoré budú udržiavať stály tlak na opozíciu.“
11. „Ak tlačíš dosť tvrdo a hlboko, prenikne to na jeho prednú stranu.“
12. „Cena úspešného útoku je konštruktívnou alternatívou.“
13. „Vyberte cieľ, zmrazte ho, prispôsobte a polarizujte.“

V USA bola alinského metóda účinná najmä v sociálne slabších ghetach, radikalizovala slabšie sociálne, etnické a marginalizované skupiny na dožadovanie sa svojich práv. Na Slovensku sú identické a historicky fixované podmienky. Liberálna, slniečkárska a neomarxistická agenda nespravodlivosti, rozkrádania štátu a „starých“ politikov, strán a poriadkov fixovaná na „starý“ nacionalizmus a národný štát zaberá nielen na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Ide o taktiku bičovania najmä negatívnych emócií, vyplavujúcich sa z historicky zdedenej závisti, pocitu ukrivdenia a škodoradosti…¹⁶⁾  Z politických debát a tlačových vystúpení Trubana a Beblavého sú viditeľné viaceré alinského pravidlá boja komunitných radikálov. Ide najmä o body 2. a 3., kedy Truban opakovane odmieta vtiahnuť sa do diskusie a polemiky, ktorými sa utvára aj upevňuje demokracia, rešpektujúca pluralitu názorov. Truban nemotorne argumentuje alinského pravidlom číslo 4. – nechať nepriateľa, aby dodržiaval svoju vlastnú knihu pravidiel, ktoré sú však štandardné a všeobecné. Preto ich Truban označuje (name&shame) ako „staré“ alebo za konšpirácie. Vzápätí vytiahne pomôcku – pravidlo číslo 12. a sám a svoju politickú skupinu označí za „alternatívu“. Akurát alinského radu „konštruktívnu“ nahradili aj názvom politického subjektu ako „progresívnu“ eventualitu.

Záver

Progresívcom a ideologickým fanatikom chýba celostné ¹⁷⁾  videnie a celostné vedomie. Táto sorta ľudí nevie vnímať ani komplexnú krásu, ani problematiku života, ani politiky; nedokáže pochopiť ani paradoxy života.¹⁸⁾  Liberálne, ľavicovo a ideologicky zmýšľajúci „moderní“ ľudia nedokážu vnímať celok, pretože ich centrom vesmíru sú ich ideologické dogmy a ciele. Celok tvorí na makrorovine aj národ, štát, vlastná jedinečná kultúra, duchovné hodnoty, láska k vlasti, ktorá zahŕňa bez rozdielu všetkých – dobrých aj zlých.  Truban nemôže byť nikdy lídrom, ani premiérom, pretože nemá celostné vedomie; nemá charizmu, ani schopnosť zahrnúť všetko a všetkých do dynamického, stále sa meniaceho celku. Je to karikatúra mladého dynamického človeka, ktorý svoj vek považuje za jedinú výhodu, novosť, nové myslenie či dokonca novú politiku!

Progresívne Slovensko nevie ponúknuť ľuďom a spoločnosti nič nové, pretože vnútorne, myslením, je to archaická, lineárne a fragmentárne uvažujúca starina západného prístupu k svetu aj problémom, ktoré sa práve takýmto typom  ľudí pri moci neustále generujú a zhoršujú. Progresívne Slovensko so Spolu a s Kiskom sú v skutočnosti (tej reálnej – nie tej virtuálnej, mediálnej a propagandistickej) len predĺženým tieňom starého ideologicky, pragmaticky a účelovo podmieneného mocenského uvažovania. Sú starým anglosaským obsahom myslenia v novom „new“ reklamnom obale. Ako sa hovorí ďalšia mačka vo vreci, ktorá sa vďaka médiám, propagande, komunitnému organizovaniu a sociálnym sieťam prezentuje ako budúce politické „levy“. Progresívne Slovensko je dobré akurát tak ako plyšová hračka pre deti a nedozretých jedincov, ktorým stačí obal a ďalšie bombastické sľuby. Nakoniec nastavovať obraz pravdy nemôže zrkadlo, ktoré je krivé až deformované a myslí si, že demokracia je na pi*u“. Naozaj, nič nové pod Slnkom! Faktograf predpokladá, že hviezda Michala Trubana a „nových“ ľudí z Progresívneho Slovenska, Spolu a Za ľudí bude postupne hasnúť. Slováci sú síce dôverčiví aj frustrovaní, ale stále na Slovensku je to tak, že „taký vták sa hnusí, čo do vlastného hniezda trúsi“. ¹⁹⁾Ľudia a svetonázorové ideológie, ktoré nechceli samostatné Slovensko ho nemôžu mať radi a ani riadiť.

Radoslav Hlavoš

Článok pôvodne vyšiel na portáli faktograf.online