Môj profil 
Predplatné
Vedci nedávno publikovali štúdiu, ktorá tvrdí, že by postrek (či akési vystuženie) veľkého množstva síranových častíc do dolnej stratosféry Zeme (“stratospheric aerosol injection”- SAI) vo výške asi 20 km mohol doslova potlačiť slnečné žiarenie, čím by sa údajne nenáročným spôsobom mohli znížiť účinky globálnej zmeny klímy až na polovicu.
Hlavnou otázkou iste je, akým spôsobom by sa SAI vyniesla do požadovanej výšky v stratosfére. Podľa vedcov, “vývoj nového, účelového vysokorýchlostného tankera s výrazným využitím nákladu by nebol technicky náročný ani prohibitívne nákladný”, vzhľadom na ambicióznosť projektu.
Celkové náklady by totiž vyšli “len” na zhruba 3,5 miliardy dolárov. Jedna tona vyneseného nákladu by potom stála okolo 1500 dolárov, čo by ročne vyšlo “len” na 2,5 miliárd dolárov počas prvých 15 rokov vynášania do stratosféry. Za rok by však bolo potrebné uskutočniť aspoň 4000 letov. Samozrejme by nevzlietalo len jedno lietadlo, ale naraz viacero, spočiatku osem s rozšírením počtu možno až do stovky, ktoré by jednorazovo vyniesli okolo 25 ton materiálu.
Spomedzi dopravných prostriedkov vedci uvažovali o lietadle, balóne alebo dokonca len o vystrelení chemických látok do vzduchu pomocou špeciálnych zariadení. Zhodli sa však na lietadle, ale zistili, že “žiadna existujúca konštrukcia lietadla, dokonca ani s rozsiahlymi úpravami, by túto akciu primerane nesplnila”. Ani najviac pravdepodobná raketa Falcon Heavy SpaceX nakoniec nepripadla do úvahy, pretože by to bola príliš vysoká cena.
“Na záver konštatujeme, že keby to bolo lacné, takýto program založený na lietadlách by pravdepodobne nebol tajný, vzhľadom na potrebu tisícov letov ročne lietadlami prevádzkovanými z medzinárodného súboru základní,” uvádzajú vedci v štúdii.
Agentúra Reuters podotýka, že ide o dosť ambiciózny plán, možno až sebavedomý, no neexistujú žiadne záruky, že by to naozaj aj pomohlo. Vedci uviedli, že SAI môže viesť k negatívnym dôsledkom, ako je spôsobenie sucha alebo extrémneho počasia v iných častiach sveta, poškodenie výnosov plodín, ako aj potenciálne otázky verejného zdravia a politiky.
Otázkou však zostáva aj to, že v atmosfére či ešte vyššie za zvýši množstvo emisií oxidu uhličitého, hlavného skleníkového plynu, ktorý je zodpovedný za globálne otepľovanie.
Phil Williamson z University of East Anglia teda vraví, že “takéto scenáre sú plné problémov a zdá sa, že medzinárodnú dohodu s takýmito krokmi by bolo takmer nemožné dosiahnuť”.
Tak či onak, takéto riešenie problému ignoruje skutočné príčiny zmeny klímy na našej planéte, aby sa radšej znižovalo množstvo emisií.
.JPG)
