Konkrétne sa tomu venoval Ústav zdravotníckych štúdií Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorý danú analýzu vypracoval.
Ako uvádza Zoznam, výpočty odpovedajú celkovému cyklu liečby modelového pacienta v produktívnom veku. Boli uskutočnené na základe presných údajov z roku 2017, a to v spolupráci s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, Inštitútom zdravotnej politiky a Sociálnou poisťovňou.
Mnohopočetný myelóm je druhým najčastejším typom rakoviny krvi a každý rok touto chorobou v Európe ochorie asi 39 tisíc ľudí. V septembri minulého roku bola publikovaná prvá analýza, ktorá sa týkala nákladov na starostlivosť o pacientov s touto diagnózou na Slovensku. Tá zahŕňala ako priame náklady na liečbu (diagnostika, špeciálne vyšetrenie, hospitalizácie, liečba), tak i nepriame náklady (pracovnú neschopnosť, dlhodobá pracovná neschopnosť, invalidný dôchodok či strata produktivity práce pri predčasnom úmrtí).
Táto minuloročná štúdia však bola limitovaná dostupnosťou údajov. Preto bola tohtoročná analýza uskutočnená na základe presných údajov, práve vďaka podpore Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
„Viac než 75 % pacientov s mnohopočetným myelómom na Slovensku sú poistení v našej zdravotnej poisťovne. V roku 2017 VšZP vynaložila na liečbu tejto diagnózy takmer 20 miliónov eur. Do tohto výskumu sme sa zapojili, keďže chceme prispieť ku kvalitnejšiemu výskumu a transparentným prístupom k údajom tiež k reálnemu obrazu nákladov na zdravotnú starostlivosť,” cituje portál slova Ľubice Hlinkovej, riaditeľky sekcie liekovej politiky a centrálnych nákupov VšZP.
Miliónové náklady
„Celkové náklady od stanovenia diagnózy až po smrť pacienta boli 409 071 eur, z toho až 261 475 eur boli priame náklady. Pokiaľ pacient žil dlhšie, potom sa, pochopiteľne, v porovnaní s prvým rokom zvyšovali všetky nákladové položky, predovšetkým hospitalizácia a farmakoterapia. Nepriame náklady štátu tvorili celkovo 147 596 eur , z ktorých až 127 611 eur predstavovala strata produktivity práce v dôsledku predčasného úmrtia pacienta, prepočítaná na rok 2017,” uviedol profesor Róbert Babeľa, vedúci Ústavu zdravotníckych štúdií Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.
Ako píše portál, analýza priamych nákladov je bežným štandardom pri hodnotení prínosu inovatívnej terapie alebo technológie. Prístup k posudzovaniu dopadov nepriamych nákladov na spoločnosť sa však rôznia. Prínos zdravotníckych inováciách spočíva i v tom, že šetria štátu nielen priame zdravotnícke náklady, ale tiež tie nepriame. „I keď sa môže spočiatku zdať, že zavedením inovatívnych liekov porastú i náklady na liečbu onkologických ochorení, nemusí to byť pravda. Nasadenie dražšieho, ale účinnejšieho lieku nám síce môže zvýšiť priame náklady na liečbu v porovnaní so súčasnou terapiou, na druhej strane nám môže ušetriť zdroje napríklad tým, že pacient strávi menej dní v nemocnici,” vysvetľuje autor výskumu.
Podľa portálu chronické ochorenia, ako je mnohočetný myelóm, postihujú stále viac ľudí, predovšetkým v produktívnom veku. „Z hľadiska hodnotenia komplexnej starostlivosti je preto dôležité začať zvažovať i nepriame náklady, ktoré dôležitým spôsobom dotvárajú obraz o tom, čo spôsobuje ochorenie z pohľadu ekonomických nákladov štátu,” dodal na záver Babeľa.
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.jpg)
