Môj profil 
Predplatné
Podľa celonemeckého prieskumu výskumného inštitútu Forsa v dňoch 13. až 21. septembra zo vzorky 1037 respondentov totiž len polovica cíti, že po desiatkach rokoch tvoria nemeckí občania jeden národ. V porovnaní s rokom 2011 sa mienka v tomto smere príliš nepohla, keďže vtedy pociťovalo akési delenie na “východných” a “západných” až 47% a v súčasnosti je to ešte vždy 46%.
V “západonemeckých” spolkových krajinách bol podiel skeptikov 45% oproti “východonemeckým” s 55%, ale treba uviesť, že v roku 2011 bol v tejto časti výsledok až 67%.
Je jasné, že mladí si buď vôbec alebo až tak nepamätajú pád Berlínskeho múra a následné udalosti ako tí starší, čo sa odzrkadlilo aj v rozdieloch názoru v danom prieskume. Zatiaľ čo 65% medzi 14- až 21-ročnými chápu Nemcov ako jeden zjednotený národ, tak veková skupina nad 60 rokov len do 40%.
57% respondentov v prieskume je za diskusiu o minulosti, ale 37% to nepovažuje za potrebné. Je pozoruhodné, že tí s vysokoškolským vzdelaním to požadovali viac (68%) ako ľudia s maturitou (40%). Najvyššie percento (47%) tých, ktorí sa nechcú zaoberať minulosťou a existenciou bývalej NDR, je veková skupina 14- až 21-ročných, ale za diskusiu bola najviac skupina 45- až 59-ročných s 59%.
Vyzerá to tak, že ani na “východe” a ani na “západe” krajiny niet všeobecne jasnejšieho postoja k tomu, či Nemci sa už skutočne cítia zjednotení a nepotrebujú o minulosti diskutovať. Odborníci sa vyjadrujú, že to chce ešte čas, hoci už od pádu Berlínskeho múra v novembri 1989 uplynulo 28 rokov a od znovuzjednotenia Nemecka 3. októbra 1990 uplynulo 27 rokov.
Rozdiel v názoroch badať aj v politike. Napríklad strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) má oveľa silnejšie pozície na “východe” Nemecka, kde je kancelárka Angela Merkelová menej populárna, hoci tam prežila väčšinu svojho života.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
