“Z hľadiska Nemecka vyzerá už samotný názov (návrhu zákona – pozn. red.) ako drzosť: “zákon o ochrane európskej energetickej bezpečnosti” – takto znie nedávna sankčná hrozba z Washingtonu,” podotýka autor príspevku.
Snaha USA zaviesť sankcie proti Nord Stream 2 je tak veľká, že možné následky sa ani neberú do úvahy, píše denník.
A predsa európske spoločnosti, ktoré sa zúčastňujú výstavby plynovodu, a proti ktorým sa americké sankcie zameriavajú, hrajú kľúčovú úlohu na svetovom energetickom trhu.
Počas dlhej doby pracovali tieto spoločnosti v Mexickom zálive ako subdodávatelia amerických korporácií Chevron a Exxon Mobil, pripomína Das Handelsblatt. Preto v prípade ich zaradenia na sankčné zoznamy sa projekty v Mexickom zálive zmaria, pretože sa podobné úzko špecializované firmy nedajú rýchlo nahradiť.
Ekonomika USA sa pozerá na sankcie proti Nord Stream 2 celkom kriticky, podotýka autor. Okrem toho by podobné obmedzenia spôsobili škody americkým exportérom plynu tým, že by podnietili európskych zákazníkov na zníženie importu LNG zo Spojených štátov a k zvýšeniu dodávok z iných krajín, konštatuje Das Handelsblatt.
Začiatkom augusta schválil výbor Senátu USA pre medzinárodné záležitosti návrh zákona o sankciách proti spoločnostiam, ktoré poskytujú lode pre výstavbu plynovodu Nord Stream 2. Tento dokument zakazuje vstup akýmkoľvek osobám do Spojených štátov, ktoré sa zúčastňujú “predaja, prenájmu, poskytovaniu alebo pomoci v poskytovaní” lodí pre položenie ruských morských plynovodov v hĺbke 30 a viac metrov, a tiež blokovanie ich aktív, ktoré sa nachádzajú v americkej jurisdikcii. Okrem toho môžu sankcie uvaliť na rakúske, nemecké, holandské, francúzske, fínske a švédske spoločnosti.
Nord Stream 2
Projekt Severný prúd 2 predpokladá položenie dvoch potrubí plynovodu o celkovej kapacite 55 miliárd kubíkov plynu ročne od pobrežia Ruska cez Baltické more do Nemecka.
Projekt realizuje spoločnosť Nord Stream 2 AG. Polovicu prostriedkov do neho investuje Gazprom a zvyšok poskytnú európski partneri: Uniper, Wintershall, OMV, Shell a Engie. Nemecko podporuje výstavbu a zdôrazňuje komerčné zameranie projektu. Pre realizáciu projektu sa vyslovilo tiež Rakúsko, ktoré má záujem na spoľahlivých dodávkach plynu a Nórsko, ktorého vláde patrí 30 percent akcií spoločnosti Kvaerner, jedného zo subdodávateľov výstavby plynovodu.
Proti vystupujú Poľsko, Lotyšsko, Litva, a tiež Ukrajina, ktorá nechce stratiť príjmy z tranzitu ruského plynu. USA tiež bránia výstavbe Nord Stream 2, pretože plánujú dodávať do Európy svoj skvapalnený zemný plyn. Podľa slov kritikov je Nord Stream 2 politickým projektom. Ruské úrady pritom neraz vyhlásili, že má výhradne komerčný ráz a za jeho cieľ označili zvýšenie energetickej bezpečnosti Európy.



















