Rádio Deutschlandfunk uviedlo, že ide o “high-tech“ zariadenia na hranici Slovenska a Ukrajiny, pričom sa spomína vybavenie ako seizmické káble, infračervené kamery a 800 príslušníkov pohraničnej stráže.
“Tadiaľto neprejde nik,” uviedli Nemci.
Autor príspevku jedným dychom priznal, že keď Slovenská republika vstupovala do Schengenu vláda predpokladala, že podobné podmienky bude musieť na hraniciach s Úniou vytvoriť každá krajina. Preto bol pre viacero štátov prúd utečencov do EÚ v roku 2015 nepríjemným prekvapením.
“Som veľmi rád, že si aj naši nemeckí kolegovia všimli, že naša schengenská hranica je jedna z najstráženejších a najlepšie zabezpečených v rámci Európy,” uviedol k správe v komentári na sociálnej sieti bývalý minister vnútra Róbert Kaliňák (Smer-SD).
Znamená to podľa neho, že sme si na rozdiel od iných krajín Schengenu splnili svoju domácu úlohu a obhajujeme to pri pravidelných kontrolách.
“Ochrana hranice a azylový proces sú však dve diametrálne rozdielne veci. Som hrdý na to, že na rozdiel od severských krajín, či niektorých krajín západnej Európy, sa dnes nepotýkame s takými bezpečnostnými problémami ako v týchto štátoch,” upozornil.
“Náš azylový zákon je prísny a sme za neho kritizovaní nielen od mimovládok, ale aj niektorých predstaviteľov členských štátov. Musíme však rozlišovať, kto v skutočnosti potrebuje azyl, lebo uteká pred vojnou alebo prenasledovaním, a kto je ekonomický migrant. Z tejto cesty, kým je Smer-SD vo vláde, nikdy neustúpime,” vyhlásil Kaliňák.