Aké budú skutočné parlamentné počty potom, ako SaS odíde do opozície? Pozrime sa na to bližšie.

Hnutie OĽaNO prišlo v roku 2020 do parlamentu s 53 poslancami, už ich má len 47: Krúpa odišiel do SaS a piati (Čepček, Hatráková, Krošlák, Mičovský, Tabák) ostali nezávislí.

Hnutie Sme rodina prišlo do parlamentu so 17 poslancami. Do tohto klubu sa však chystajú vstúpiť poslanci Tabák, Krošlák (pôvodne OĽaNO) a Šimko (pôvodne ĽSNS, ten teda „obohatil“ pôvodnú koalíciu na úkor pôvodnej opozície). Klub Sme rodina preto čoskoro bude mať 20 poslancov.

Strana SaS prišla do parlamentu s 13 poslancami, teraz ich má v klube 20, keď pribudol Krúpa z OĽaNO a šiesti z rozpadnutého klubu Za ľudí (Benčík, Hattas, Ledecký, Lehotský, Luciak, Marcinková).

Strana Za ľudí prišla do parlamentu s 12 poslancami, z nich vyššie menovaných 6 odišlo do SaS a Kollár a Valášek odišli zo strany a sú nezávislí. Zvyšní štyria zostali v strane Za ľudí, ale bez poslaneckého klubu (Pivková, Šeliga, Šuteková, Žitňanská).

Summa summarum, koalíciu pôvodne tvorilo 95 poslancov zo štyroch strán. Po dva a pol roku z nich zostáva v koalícii dva a pol strany, ktoré budú mať celkový počet poslancov pravdepodobne 71 (OĽaNO 47, Sme rodina 20, Za ľudí 4). Títo by mali pri hlasovaní poslúchať, lebo sú viazaní straníckou poslušnosťou. Do jednoduchej väčšiny im teda chýba 5 hlasov.

Mimo koalície bude pôsobiť 79 poslancov. Okrem tvrdej, „pôvodnej“ opozície bude teda v parlamente mimo koalície pôsobiť klub SaS s 20 poslancami a 5 pôvodne koaličných, momentálne už nezávislých poslancov: Čepček, Hatráková, Mičovský, Valášek a Kollár.

Opozičné strany mali v tomto parlamente pôvodne dva kluby: Smer 38 poslancov a ĽSNS 17 poslancov. Od Smeru sa oddelilo 11 poslancov do Hlasu-SD, klub Smeru teda tvorí 27 poslancov. Z pôvodného 17-členného klubu ĽSNS zostali v ĽSNS ôsmi, Šimko prechádza do koalície, piati odišli do Republiky a traja vytvorili skupinku „Tarabovcov“. Celkový počet všetkých týchto „skutočných“ opozičníkov sa zmenšil z 55 na 54 poslancov.

No a teraz je tu celý rad otázok, ako bude v novo preskupenom parlamente kto hlasovať. Bude opozícia hlasovať principiálne vždy „protestne“? Alebo budú niektorí (Hlas, ĽSNS, Republika či Tarabovci) v určitých prípadoch hlasovať spolu s koalíciou? Kedy bude klub SaS hlasovať ako opozícia, a kedy bude plniť svoj doterajší politický program? A čo piati pôvodne koaliční, dnes nezaradení poslanci? V ktorých hlasovaniach podporia menšinovú vládu?

Toto všetko sú však podružné otázky. Tou podstatnou je, či sa nájde dostatok poslancov, ktorí by chceli predčasné voľby. Opozícia ich chce, vrátane väčšiny nezávislých. Rozhodujúci teda bude postoj SaS. Ak aj Sulík a spol. budú chcieť predčasné voľby, potom budú chýbať už iba dva hlasy do väčšiny, ktorá by to odhlasovala, a tie by sa v priebehu piatich minút iste našli.

Ale bude Sulík chcieť predčasné voľby? Doposiaľ ich nepresvedčivo odmietal. Je otázka, či by mu prospeli – existujú názory, že čím skôr by predčasné voľby prišli, tým by to bolo pre Sulíka lepšie. Ak predpokladáme, že na jeseň príde cenová a energetická pohroma, potom bude pre neho lepšie čím skôr dať preč ruky od toho, na hlavu ktorého sa to všetko zosype: politickej mŕtvoly Igora Matoviča.

Opačný pohľad na vec hovorí, že kapry si rybník nevypustia a počkajú až do výlovu, ktorý však môže byť ešte pred tohtoročnými Vianocami.

Ak by sa koaličníci neformálne dohodli na tom, že si rybník nevypustia, tak by vlastne všetko mohlo fungovať podobne ako doteraz, teda až na tie personálne veci. Čo by bolo v takom prípade s parlamentom? Čo s prijímaním zákonov? Pýtajú sa niektorí, ktorí majú ešte stále určité ilúzie o tejto koaličnej junte. Pravda je taká, že junta v skutočnosti už nutne nepotrebuje mať formálnu väčšinu v Národnej rade.

Že v takom prípade nebudú prechádzať zákony? No tak niektoré možno nebudú, ale tie, ktoré bude zahraničný pán požadovať, tie prejdú. Čo bolo treba prijať, už aj tak bolo viacmenej prijaté, cudzie vojská tu máme, zbrane na Ukrajinu odovzdávame, tak kde je problém?

Drobný problém však teraz bude mať Igor Matovič. Proti komu bude teraz bojovať, na koho bude hádzať vinu? Tento večný opozičný krikľúň nevie iné, než kritizovať a hádzať vinu na druhých, a v tom spočíva aj jeho spôsob vládnutia. Aj keď je momentálne hlavou koalície, nikdy neprestal byť inom móde, než je boj proti vinníkovi všetkého zlého. Predtým to bol Fico, potom Sulík – a kto to bude teraz? Nový minister hospodárstva bude asi z jeho strany, teda odteraz naozaj za všetko bude niesť zodpovednosť OĽaNO a jeho predseda. (Človeku až mráz po chrbte prebehne, keď si spomenie čo je to za „hnutie“ jedného majiteľa a akí ľudia sa úplnou náhodou dostali do pozície, že majú riadiť štát.)

Stane sa novým nepriateľom Sme rodina a Boris Kollár? Tento koaličný partner zatiaľ vzorne a spoľahlivo spolupracoval, bude ochotný teraz zobrať na seba funkciu Matovičovho nepriateľa a univerzálneho vinníka?

A napokon to môže byť ešte inak – a síce tak ako doteraz zatiaľ vždy: že ďalší diel nekonečného seriálu sa skončí a figúrky sa vrátia do východiskového postavenia. Sulík sa pokojne môže vrátiť, ak chce, povedal pred niekoľkými dňami Igor Matovič. Pri premetoch a cirkusových číslach, ktoré táto koalícia dokáže robiť na počkanie, ani toto vôbec nie je vylúčený scenár.

Ivan Lehotský