Brusel 7.júla 2015 (HSP)

Transatlantic Trade and Investment Partnership (TTIP) alebo po slovensky Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií je téma, ktorá na Slovensku akoby ani horúcou témou nebola, hoci v prípade schválenia sa nás bude bytostne dotýkať

Svetová pozornosť sa v súčasnosti upiera ku Grécku,  Islamskému štátu,  terorizmu, islamizácii a k Ukrajine. Tieto udalosti majú určite svoju prioritu a dotýkajú sa našich životov. Ale na ich pozadí, skryto, nepozorovane a veľmi potichu sa odohráva ďalší dôležitý zápas, ktorý sa nás môže v konečnom dôsledku dotknúť oveľa viac. Tou témou, ktorá postupuje potichu vpred, je TTIP, teda dohoda o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi Európskou úniou a USA.

O TTIP by sa pritom malo rokovať v Európskom parlamente už zajtra 8.júla. Pôvodne sa hlasovanie o TTIP malo uskutočniť už 10. júna tohto roku, avšak bolo vzhľadom k silnejúcim tlakom verejnosti odložené.

Táto kontroverzná dohoda mala za následok vznik Európskej občianskej iniciatívy STOP TTIP, pričom iniciatíva vyzbierala požadované minimum počtu podpisov v 14 (štrnástich) členských štátoch, teda dvojnásobok množstva potrebných krajín na obdržanie oficiálnej odpovede od Európskej komisie a na vypočutie v Európskom parlamente. Dva dni pred pôvodným rokovaním o TTIP dosiahol počet podpisov dva milióny a tak sa iniciatíva stala najväčšou európskou občianskou iniciatívou (ECI) od zavedenia tohto nástroja v roku 2012. K dnešnému dňu je vyzbieraných cez 2,3 milióna podpisov. Nebúri sa však len verejnosť v Európe, ale aj v USA prebehli silné protesty proti tejto dohode. Američania sa búria preto, lebo sú čím ďalej tým viac len obyčajnými otrokmi kapitálu a veľkých korporácií.

Transatlantic Trade and Investment Partnership (TTIP) alebo po slovensky Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií je téma, ktorá na Slovensku akoby ani horúcou témou nebola, hoci v prípade schválenia sa nás bude bytostne dotýkať. V prípade, ak do vyhľadávača zadáte skratku TTIP, tak vás v zásade odkáže na dve kategórie stránok – buď chválospevy na TTIP alebo len negatíva. Poďme sa teda pozrieť na to, čo TTIP vlastne znamená.

TTIP môže priniesť viacero pozitív. Okrem zrušenia väčšiny ciel a kvót predovšetkým rozšíri vývozné príležitosti pre európske podniky, čo podporí vznik nových pracovných príležitostí. Už dnes sa vývoz podpisuje pod 30 miliónov pracovných miest v EÚ, z toho 250-tisíc na Slovensku. Export spravidla vytvára pracovné miesta s vyššou kvalifikáciou a vyššími mzdami.

Dohoda by mala byť výhodná aj pre slovenský automobilový priemysel. Odbúranie prekážok by malo zvýšiť export európskych áut o 40 percent, z čoho budú mať prospech nielen automobilky na Slovensku, ale aj stovky podnikov, ktoré im dodávajú technológie, súčiastky či náhradné dielce. Zníženie nákladov na obchod pomôže znížiť ceny a rozšíriť výber pre spotrebiteľov.

Dohoda by mala mať osobitnú kapitolu venovanú malým a stredným podnikateľom. Mala by odbúrať množstvo byrokratických prekážok, ktoré bránia týmto podnikom pri vstupe na americký trh (clá, duplicitné overovanie výrobných procesov a pod.)

V rámci TTIP dohody má dôjsť aj k zjednoteniu štandardov, vrátane potravinárskych. A z mnohých strán sa šíria preto hlasy, že v rámci tejto dohody ide najmä o pretlačenie GMO plodín do zatiaľ trucujúcej Európy.

Keď tak pozorujeme túto úpornú snahu vnútiť nám niečo výhodné, mali by sa nám rozblikať všetky výstražné kontrolky. Celý proces je veľmi netransparentný. Okruh subjektov, ktoré majú k dispozícii informácie o rokovaniach, je mimoriadne striktne obmedzený a ani volení zástupcovia občanov k nim nemajú prístup.

TTIP je pripravovaná dohoda o zóne voľného obchodu medzi EÚ a USA a ak ju Európsky parlament aj americký Kongres schvália, pôjde o najväčšiu dohodu svojho druhu na svete. Zmluva by mala podľa odhadov priniesť ekonomike štátov EÚ 120 miliárd eur, 90 miliárd tej americkej a zvyšku sveta 100 miliárd eur. TTIP ale vyčítajú to, že posilní pozíciu nadnárodných korporácií, obmedzí demokraciu a sťaží úlohu národných vlád pri regulácii trhu v prospech občanov.

Prispeje k zrýchleniu ekonomického rastu a zlepšeniu zamestnanosti na oboch stranách Atlantiku. Vytvorí sa bezbariérový trh s veľkosťou 820 miliónov spotrebiteľov, pričom sa odstránia aj mnohé regulácie, ktoré delia USA a EÚ a budú harmonizované rôzne štandardy. Podľa prepočtov Európskej komisie by to mohlo EÚ priniesť okolo 200 miliárd pridanej hodnoty, čo je v prepočte 545 eur na obyvateľa.

Avšak silnejú hlasy, ktoré odmietajú pozitívne dopady TTIP. Podľa Jeronima Capalda z americkej Tuft university by najhoršie dopadli krajiny severnej a západnej Európy, teda najvyspelejšie štáty na starom kontinente. Tieto ekonomiky by utrpeli výrazný pokles v raste hrubého domáceho produktu, a to až do mínus 0,5 percenta. Hospodárstvo Francúzska by pokleslo o 0,48 percenta a podobne postihnuté by bolo aj Nemecko, od ktorého je do veľkej miery závislé Slovensko.

Preto Capaldo odhaduje, že TTIP by sa negatívne podpísala aj pod nezamestnanosť. Predchádzajúce analýzy hovorili o milióne nových pracovných miest v USA a o 1,3 milióne v EÚ v priebehu niekoľkých rokov. Realita by však bola úplne opačná. „TTIP by spôsobila nárast nezamestnanosti. Predpokladáme, že zhruba 600 tisíc pracovných miest v EÚ by zaniklo,“ tvrdí Capaldo. A znovu by utrpeli aj veľké krajiny ako Nemecko a Francúzsko. V neposlednom rade by postihnutý trh práce zasiahol aj príjmy samotných zamestnancov.

Podnikom narastie konkurencia, čo môže v konečnom dôsledku vyvolať tlak na marže a zisky. S Transatlantickým obchodným a investičným partnerstvom (TTIP) medzi Európskou úniou a USA je spojená obava v súvislosti so súkromnými arbitrážnymi súdmi. Arbitrážne súdy majú svojich odporcov, nakoľko súkromné firmy a monopoly by sa tak stali imúnnymi voči zákonom suverénnych krajín. Arbitrážna komisia by bola nadradená európskym súdom.

V dôsledku TTIP partnerstva by tak napríklad francúzske zákony proti geneticky modifikovaným potravinám mohli byť zvrhnuté napríklad súdnymi žalobami podanými firmou Monsanto ako “prekážky obchodu”. Krajiny, ktoré vyžadujú testovanie dovážaných potravín (napríklad test bravčového mäsa na prítomnost svalovca a iné testy) budú firmami zažalované, pretože miestne zákony a nariadenia zvyšujú cenu dovozu a tak sa stávajú prekážkou obchodu. Štáty, ktoré povoľujú výrobu farmaceutických generík, by mohli byť veľkými koncernami taktiež zažalované.

Na uvoľnenie obchodu nepotrebujete roky trvajúce rozhovory ani tisíc stranové dokumenty – stačí odstrániť vybudované prekážky. TTIP na jednej strane trocha uvoľní obchod, na strane druhej naň však položí obrovskú konštrukciu transatlantických regulácií. Zajtra budeme múdrejší.

Eva Filipková