Môj profil 
Predplatné
Bratislava 26. júla (TASR) – Problematický úsek diaľnice D1 medzi Martinom a Ružomberkom sa začne stavať najskôr na prelome rokov 2013 a 2014. Príprava a zapracovanie zmierňujúcich opatrení, ktoré znižujú dopady diaľnice od Turian po Hubovú na životné prostredie si totiž vyžiadajú čas minimálne rok až rok a pol. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to uviedol generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Milan Gajdoš.
"Vzhľadom na prebiehajúci proces a snahu nájsť riešenia, ktoré eliminujú negatívne vplyvy, je možné očakávať najskorší termín na prelome rokov 2013 a 2014 ako termín začiatku výstavby tohto úseku," opísal Gajdoš. Úsek diaľnice sa nachádza v citlivých prírodných prostrediach Slovenska, EK komisii sa preto nepozdával dopad cesty na krajinu. Požiadala tak SR o opätovné posúdenie vplyvu diaľnice na životné prostredie.
Na základe dodatočnej správy od experta odporučeného EK tak teraz NDS pripravila projekt zmierňujúcich opatrení vplyvu cesty na krajinu. Doteraz sa podľa NDS na úseku diaľnice preinvestovalo 23 miliónov eur. Koľko budú stáť dodatočné zmierňujúce opatrenia potrebné napríklad na ochranu zvierat pri migrácii cez diaľnicu, ešte nie je jasné. "Dnes je to ešte len v rovine technického riešenia, prepočty tak ešte nie sú realizované. K navýšeniu investičného nákladu však určite dôjde," doplnil Gajdoš.
Nad možnosťou zmeny trasy diaľnice sa však NDS v súčasnosti podľa Gajdoša nezaoberá. "Aktuálne sa sústreďujeme na to riešenie, ktoré je dnes diskutované," podotkol. Takisto nie je pre diaľničiarov momentálne prioritou otázka, z čoho sa bude tento úsek D1 stavať. Ak by sa totiž chceli použiť eurofondy z tohto programovacieho obdobia, musela by byť cesta dokončená do konca roka 2015. To už ale nie je reálne, keďže samotná výstavba cesty si vyžaduje čas približne štyri roky.
Územné rozhodnutie na takzvaný údolný variant diaľnice s tunelmi Rojkov a Havran nadobudlo právoplatnosť ešte v marci 2008 a stavebné povolenie v máji 2009. Mimovládne organizácie však spochybnili posúdenie vplyvu stavby na územia Natura 2000. EK preto v roku 2010 neodobrila financovanie výstavby tejto časti diaľnice cez takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) Európskou investičnou bankou, ktoré plánovala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Bývalé vedenie rezortu dopravy na čele s Jánom Figeľom (KDH) zase plánovalo začať stavať tento úsek diaľnice ešte na jar 2012. Cesta si podľa predpokladov vyžiada náklady na výstavbu takmer 700 miliónov eur a má byť financovaná z eurofondov a štátneho rozpočtu.
