Škola začala s jednou triedou prvákov zo siedmych krajín — Slovenska, Ruska, Bieloruska, Ukrajiny, Kazachstanu, Francúzska a Južnej Kórey. Jozefovi Bačovi, ktorý za projektom stojí, trvalo takmer tri roky, pokým svoj nápad dokázal zrealizovať. Pochvaľuje si najmä ľudský prístup úradníkov pri vybavovaní potrebných povolení. „Dostojevskij povedal, že nevedel, koľko dobrých ľudí je na svete, až kým sa nedostal na Sibír. Vždy keď mu tam „išlo o krk”, tak sa objavil nejaký dobrý človek, ktorý mu pomohol. Ja hovorím, že nikdy som nevedel, koľko dobrých úradníkov existuje, až kým som nezriaďoval túto školu,” hovorí Bača.
Učiť sa ruštinu a učiť sa v ruštine nie je to isté
Prváci majú rovnaký študijný plán ako ich rovesníci na ostatných školách, vychádza teda zo Štátneho vzdelávacieho programu. Rozdiel je len v tom, že žiaci sa učia striedavo v ruštine a slovenčine. Škola je tým pádom unikátna, pretože na Slovensku síce existujú základné školy, v ktorých sa vyučuje ruština, ale podľa Baču je rozdiel učiť sa po rusky a učiť sa v ruštine. Žiaci by tak po absolvovaní školy mali zvládať oba jazyky na excelentnej úrovni. „Tak, že Slovák nerozozná, že nehovorí so Slovákom a Rus nerozozná, že nehovorí s Rusom,” dodáva Bača. Deti sú už teraz schopné striedať oba jazyky, čo si rodičia a učitelia všimli v komunikácii žiakov počas prestávok.
Malí prváčikovia z ruskej školy však musia zvládať nielen komunikovať striedavo v ruštine a slovenčine, ale sa aj učiť dve písma naraz. Pre niektoré deti to môže byť náročnejšie, no škola to kompenzuje trpezlivosťou učiteľov a individuálnym prístupom ku každému žiakovi. „Ja verím, že to zvládnu,” hovorí Bača a dodáva: „Dokonca to môže byť zaujímavejšie, pretože to pomáha uvedomovať si niektoré rozdiely. Pokiaľ máte to isté písmeno, ktoré má v dvoch jazykoch rôzne hláskové významy, tak deti si môžu po čase uvedomovať, že svet nie je jeden a nalinajkovaný, ale že je rozmanitý. A práve v tejto rozmanitosti je sila našej školy — deti sa naučia, že svet nie je jednostranný a lepšie sa naučia reagovať na meniace sa podmienky.”
Politika prichádza a odchádza
Viaceré médiá, ktoré o ruskej škole informovali sa Jozefa Baču pýtali na jej financovanie či šírenie ruského vplyvu na Slovensku. Takéto konšpirácie Bača odmieta. Do školy prichádzajú ľudia z Ruska, Ukrajiny, Francúzska, no u nikoho ani len nenapadne zisťovať politické postoje. „Zisťujeme, ako môžeme konkrétnemu dieťaťu v maximálnej možnej miere pomôcť a čím môžeme rozvinúť jeho talent,” hovorí Bača a dodáva: „Politiku nechávame na iných, lebo história dokazuje, že politika prichádza a odchádza — čo bolo biele, je čierne a čo bolo čierne je biele a po čase zase naopak. My chceme predovšetkým spájať.”
Na otázky o financovaní Bača s obľubou a úsmevom odpovedá, že ak by sa nejaký ruský oligarcha ochotný podporiť školu našiel, bol by len rád. Realita je však iná. Ako každý rozbiehajúci sa projekt, aj ruská škola sa stretáva s mnohými problémami, no ich prekonávanie utužuje kolektív rodičov a podporovateľov školy, ktorý sa môže s otváraním ďalších ročníkov rozširovať. „Preto hovorím, že sme zrejme najmenšou školou na Slovensku, ale s najväčším srdcom,” dodáva Bača.
Opatrné plány
Chod školy pomáhajú financovať najmä rodičia. Jednou z nich je aj Gabriela Kvasnicová, ktorej pri výbere školy imponovalo, že sa v Petržalke vytvára niečo nové. Podľa jej slov má rada ľudí, ktorí sa neboja prijímať nové výzvy a kreatívne vytvárať niečo nové. V prípade školy verí, že takéto prostredie bude formovať aj jej sedemročnú dcérku, ktorá školu navštevuje. Vyhovuje jej individuálny prístup či už učiteľov k žiakom alebo školy k rodičom, napríklad na rodičovských združeniach: „Sú to také neformálne stretnutia, na ktorom sú okrem rodičov, aj pani učiteľky a pán Bača. Riešime, čo by sme potrebovali, ako by sme si to predstavovali a vedenie školy nám zase predstaví, čo nám môže ponúknuť. Výhodou teda je, že nás tu nie je príliš veľa,” hovorí mladá mamička.
Spokojná je aj ďalšia matka Guľbibi Chamidovová, ktorá pochádza z Kazachstanu. Pracovala pre nadnárodnú korporáciu vo Francúzsku, kde sa aj vydala a porodila dcérku, ktorá tak logicky hovorí po francúzsky, no po rusky menej. Keď Guľbibi preložili na Slovensko, rozhodla sa, že dcéru umiestni do ruskej školy, aby sa naučila ruštinu, ale aj jazyk krajiny, v ktorej vyrastá, teda slovenčinu. „Ruskú školu podporujem, pretože dcérke otvára nový svet a kultúru,” hovorí rodáčka z Kazachstanu.
Plány do budúcna sú opatrné. Bača hovorí, že ak by sa dalo platiť sľubmi, tak sú najbohatšou školou. Momentálne ju finančne podporujú rodičia a okruh ich známych, časť prostriedkov prichádza aj z ministerstva školstva. V nefinančných oblastiach škola spolupracuje aj s ruskou ambasádou či Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave. Podľa vedenia školy je najbližšou ambíciou otvoriť aj v budúcom roku triedu pre prvákov, preto majú 6. a 7. apríla v pláne zorganizovať zápis nových žiakov.
Artur Bekmatov – názor autora sa nemusí zhodovať s názorom redakcie
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
