„V sektore, ktorý je energeticky náročný… v podstate počujem, že táto časť priemyslu v Európe pod vplyvom súčasných politík umiera,“ povedal Pierre Wunsch, guvernér belgickej centrálnej banky, v prejave v inštitúte Bruegel.

Súčasná priemyselná a energetická politika Európy vytvára nezdravú mozaiku podpory pre firmy, povedal.

Vlády môžu dotovať elektrinu pre určitých priemyselných odberateľov, ale systém je chaotický a nerovnomerný. Niektoré sektory dostávajú úľavy, ak sľúbia zníženie emisií, ale na celom kontinente nie je žiadna konzistentnosť (jednotnosť v polktikách), povedal Wunsch.

„Náš priemysel čelí trom výzvam: vysokým nákladom na znižovanie emisií, vysokým relatívnym nákladom na energiu a nadmernej produkcii z Číny,“ povedal a dodal, že „zelená“ elektrina problémy úplne nevyrieši a lacnejší zemný plyn v najbližších piatich až desiatich rokoch môže ponúknuť len dočasnú úľavu.

Jeho poznámky prichádzajú uprostred prebiehajúcej diskusie o tom, ako Európa môže zachovať odvetvia, ktoré potrebujú veľké množstvo energie na výrobu tovaru v konkurencii s produktmi vyrobenými v Číne, USA a inde – s lacnejšou energiou.

USA s ich bohatými zásobami zemného plynu, nižšími nákladmi na energiu a historicky menej ambicióznymi klimatickými politikami sa stali atraktívnou alternatívou pre firmy, ktoré zápasia s vysokými cenami elektrickej energie v Európe.

Nákup väčšieho množstva skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA bol súčasťou rokovaní medzi Európskou komisiou a americkým prezidentom Donaldom Trumpom začiatkom tohto roka, uvádza denník Brussels Signal. V prvej polovici roka 2025 dovoz LNG z USA do Európy vzrástol o 46 %, čo predstavuje viac ako polovicu celkového dovozu do Európy.

Wunsch poznamenal, že v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokoch by nižšie ceny LNG v Európe mohli umožniť spoločnostiam fungovať efektívnejšie ako v USA.

„Dalo by sa povedať, že v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov budeme naďalej využívať zemný plyn a budeme mať efektívnejší priemysel z hľadiska spotreby energie ako v USA,,“ povedal, ale varoval, že „ide len o krátkodobé riešenie, ktoré nie je dobré z hľadiska záväzkov“.

Wunsch povedal, že Európa sa nemôže spoliehať na dočasné cenové výhody, aby si zachovala svoju priemyselnú základňu. Aj keby spoločnosti zatiaľ na kontinente zostali, čakajú ich štrukturálne výzvy – vysoké náklady na energiu, klimatické záväzky a globálna konkurencia. To  znamená, že bez premyslených dlhodobých politík by energeticky náročné odvetvia pravdepodobne aj tak presťahovali svoje prevádzky, čím by sa emisie presunuli do zahraničia, namiesto toho, aby sa znížili.

Wunsch dodal, že Európa sa nemôže spoliehať na myšlienku, že priemyselná výroba „odíde kamkoľvek“ bez následkov; presun výroby sa môže javiť ako riešenie miestnych nákladov na energiu alebo klimatických výziev, ale v skutočnosti iba presúva emisie do zahraničia a riskuje oslabenie priemyselnej základne Európy, povedal.

V každom prípade Európa pravdepodobne uvidí „oveľa menej energeticky náročného priemyslu, alebo sa aspoň zmení jeho umiestnenie v rámci Európy“, uzavrel Wunsch.

Pierre-Laurent Lucille, hlavný ekonóm francúzskej energetickej skupiny Engie, prezentoval údaje zo svojej správy European Energy Outlook, v ktorej odhaduje čisté náklady na klimatickú transformáciu Európy na približne 2 % HDP. Povedal, že elektrifikácia je najspoľahlivejšou dlhodobou stratégiou pre priemysel.

Elektrifikácia – nahradenie fosílnych palív elektrinou z nízkouhlíkových zdrojov – môže výrazne znížiť dlhodobé náklady a emisie. Európa by mala využiť nadchádzajúce obdobie dočasne nižších cien zemného plynu na „investície do elektrifikácie a zníženie rizík pre priemysel“, povedal Lucille, pričom „by mala starostlivo načasovať domáce politiky, aby neodradila investorov“.

Uviedol, že približne 80 až 90 % priemyselnej spotreby tepla by sa mohlo do roku 2035 elektrifikovať pomocou súčasných technológií, ale to si vyžaduje, aby vlády investovali do elektrických sietí, obnoviteľných zdrojov energie a koordinovaného plánovania infraštruktúry.

Lucille tiež varoval pred problémom: spoločnosti váhajú s investíciami, kým nie je k dispozícii infraštruktúra, zatiaľ čo projekty infraštruktúry sa bez zaručeného dopytu odkladajú.

Prečítajte si tiež:

• Saský premiér hovorí o obnovení dodávok plynu z Ruska po nastolení prímeria na Ukrajine
• Grécko dodá Ukrajine skvapalnený zemný plyn