Môj profil 
Predplatné
K obyvateľom Národnej zoo Bojnice pribudol 12.2.2020 Faraj – samec antilopy vranej (Hippotragus niger niger), Jeho otcom je Eben, 7 ročný samec, ktorého sme doviezli v roku 2017 z Maďarska a matkou Faya, ktorá sa narodila v apríli 2015 v našej zoo. Antilopa vraná je chovaná približne v 35 európskych zoo a na rozdiel od iných druhov antilop je v zoologických záhradách chovaná len veľmi zriedka.
Len 3 dni po narodení mláďaťa antilopy vranej nás potešil prírastok v stáde zebier Hartmanových (Equus zebra hartmannae). Trinásťročnej samici menom Mandara sa 15. januára 2020 narodilo mláďa, ktoré dostalo meno Lagos. Jeho matka je odchovom Národnej zoo Bojnice, otca Lobita sme chovali 3 roky, dnes žije v talianskom Leo Wild parku, kde sa po transporte z našej zoo pripojil do niekoľkočlenného zebrieho stáda samcov. Tento druh zebry sa vyskytuje od južnej Angoly cez hornaté oblasti Namíbie a zasahuje až do severozápadných častí Juhoafrickej republiky. Najväčšia časť ich populácie žije v Namíbii, odhaduje sa na asi 25 000 jedincov. V Angole následkom dlhodobej občianskej vojny už pravdepodobne vyhynula a asi 350 jedincov žije v Juhoafrickej republike.
O deň neskôr sme sa na úseku kopytníkov dočkali ďalšieho vzácneho prírastku. Samica antilopy bongo (Tragelaphus eurycerus) Kamala sa narodila 16.2.2020. Jej matkou je dvojročná Kiana, ktorá k nám prišla v minulom roku z Allwetterzoo Münster. S chovom tohto chúlostivého druhu antilopy začala naša zoo v roku 1995 a už o 4 roky neskôr sme zažili veľký chovateľský úspech, v podobe narodenia u nás prvého mláďaťa. Dnes žije viac jedincov tejto vzácnej antilopy v zoologických záhradách ako vo voľnej prírode.
Posledný tohtoročný februárový deň, 29.2.2020 sa v Národnej zoo Bojnice narodilo mláďa guerézy pláštikovej (Colobus guereza). Jeho rodičmi sú samica Shire a otcom je Samir, náš jediný chovný samec. Od ostatných svojich príslušníkov sa ich potomok odlišuje nielen veľkosťou, ale aj farbou. Tak ako všetky mláďatá tohto druhu, aj ono bude mať prvé tri mesiace svojho života bielu farbu srsti.
Z dvoch anglických zoo k nám pricestovali nový obyvatelia, zo Zoo Colchester samica supa bielohlavého (Gyps fulvus) a zo Askham Bryan College samec pásavca štetinového (Chaetophractus villosus). Supa bielohlavého, ktorého najnápadnejším znakom je dlhý biely krk, ktorý počas letu zaťahuje medzi krídla chováme v našej zoo od začiatku 60. rokov a pri dobrých podmienkach sa tento druh môže v ľudskej opatere dožívať až 50 rokov. Pásavec štetinový patrí z pohľadu taxonómie do nadradu slabozubcotvaré cicavce (Xenarthra). Žije v Južnej Amerike a môže dosiahnuť hmotnosť až tri kilogramy. Je to živočích s prevažne nočnou aktivitou. Jeho telo, ktoré môže mať dĺžku 32 až 44 centimetrov, je pokryté pružným pancierom, ktorý sa skladá z pásov spojených jemnou kožou. V ľudskej opatere sa dožíva až 19 rokov.
Zo Zoo Antwerp máme taktiež nové prírastky, krakľu belasú (Coracias garrulus), ktorá je vďaka azúrovomodrému opereniu krídel a hrdzavočervenému opereniu chrbta nezameniteľná a loriho fialovolíceho (Psitteuteles goldiei). Tento zaujímavo sfarbený druh papagája pochádza z tropických podhorských lesov ostrova Papua Nová Guinea a ako jeden z mála druhov lori má výraznú fialovočervenú hlavu. Okrem neho pribudla aj samica ary olivovej (Ara ambiguus). Tento vzácny druh patrí atraktívnych a medzi návštevníkmi veľmi obľúbených operencov. Je väčšia ako jej blízka príbuzná ara zelená (Ara militaris) a celkovo svetlejšia, na niektorých miestach so žltozelenými odtieňmi. Vyskytuje sa v tropických dažďových lesoch na pomerne malom území od Nikaraguy až po Kolumbiu a Ekvádor. Je to ohrozený druh, populácia v prírode pravdepodobne nepresahuje 7 tisíc jedincov. V zoologických záhradách býva na rozdiel od známejšej ary zelenej chovaná oveľa vzácnejšie. Európsky chovný program pre tento druh riadi francúzska Zoo des Sables d’Olonne.
Redakciu informoval Jaroslav Slašťan z Národnej zoo Bojnice.
.JPG)
.jpg)
