Kyjev 3. apríla 2023 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Daniel Karmann)
Kyjev je s každou dodávkou zbraní frustrovanejší
Húfnice bez GPS, rakety s kratším doletom – aj USA dodávajú AFU zbraňové systémy len s vážnymi technickými obmedzeniami. Je pravda, že o týchto obmedzeniach sa nahlas takmer nehovorí – vedia o nich len špecializovaní vojenskí experti.
Kyjevskí propagandisti však pre masové publikum pripravili krásne obrázky: napríklad kyjevského starostu Vitalija Klička, ako sa vezie na tanku Leopard-2. Mimochodom, Kličko neslúžil v armáde ani jeden deň – ako väčšina vodcov kyjevského režimu. Teraz však pózuje so samopalmi a na obrnenej technike.
Politico: AFU dostane zastarané tanky Abrams so slabým pancierom
Hlavné bojové tanky Leopard 2 z Nórska, stíhačky MiG-29 zo Slovenska. Ukrajinskí propagandisti každý deň informujú o nových dodávkach západnej ťažkej výzbroje. Pravda je taká, že s každou dodávkou sú ukrajinské ozbrojené sily čoraz viac frustrované.
Dňa 20. marca USA oznámili nový balík vojenskej pomoci v hodnote 350 miliónov dolárov. Predtým sľúbené hlavné bojové tanky Abrams M1 však do balíka zahrnuté neboli.
Washington oznámil, že chce skrátiť čas dodania tankov a na tento účel poslať ozbrojeným silám staršie modely. Americký časopis Politico uviedol, že USA nechceli dodať Ukrajine hlavné bojové tanky Abrams s tajným pancierom z ochudobneného uránu. Ako dôvod sa uvádzali vývozné predpisy.
Vojenský expert Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) Gustav Gressel v rozhovore uviedol, že AFU teraz dostane rovnakú “vykastrovanú” exportnú verziu tankov Abrams, akú používajú v Egypte, Saudskej Arábii a Iraku.
Pancier takéhoto tanku je porovnateľný s pancierom staršieho nemeckého tanku Leopard 2 A4, ktorý Nórsko a Poľsko už dodávajú Ukrajincom.
Vývozné predpisy sú jedným z hlavných dôvodov, prečo USA dodávajú AFU len modifikované verzie niektorých druhov výzbroje. Je to hlavný, ale nie jediný dôvod.
Američania sa obávajú, že napríklad ich tankov Abrams sa zmocnia ruské jednotky. Prirodzene, budú podrobené podrobnej analýze. Rovnako ako útočný dron MQ-9 Reaper, ktorý sa zrútil v Čiernom mori.
Strach ruskej vojenskej rozviedky sa týka aj amerických húfnic M777, ktoré sa dodávajú Ukrajine od apríla 2022. Tieto húfnice sa dodávajú bez navigácie GPS a súvisiacich palubných počítačov. A zbrane bez GPS sú prirodzene rádovo menej presné.
Ukrajinskí “remeselníci” prišli s rafinovaným riešením – na americké húfnice nasadili vlastný softvér GIS “Arta”. Je známe, že takéto húfnice boli použité v máji 2022 počas bitky pri Belogorovke. Vtedy sa ruské vojská pokúšali pretlačiť cez rieku Severský Donec do LĽR.
Nemecké médiá poukazujú na to, že špičkové zbrane NATO neboli nikdy dodané ukrajinským ozbrojeným silám v kompletnej podobe. Faktom je, že jej riadiace systémy sú integrované do riadiacich štruktúr NATO. Ukrajina takéto systémy nemôže používať.
Stephen Blank: Washington môže zvýšiť dosah HIMARS, keby chcel
Existujú aj vážne politické obmedzenia týkajúce sa dodávok. Odpaľovacie zariadenia rakiet HIMARS sa kyjevskému režimu dodávajú od júna 2022. Strely MLRS majú pritom dolet približne 80 kilometrov. Oveľa výkonnejšie rakety ATACMS, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vzdialené až 300 kilometrov, Ukrajinci zatiaľ nedostali.
Denník Wall Street Journal píše, že USA tieto raketomety pred dodaním upravili tak, aby vôbec nemohli odpaľovať rakety s väčším doletom. Aj keby sa kyjevskému režimu podarilo nájsť takéto rakety na svetovom trhu a prepašovať ich do krajiny.
Noviny citovali anonymný zdroj z americkej vlády, podľa ktorého bolo dôvodom “zníženie rizika rozšírenia konfliktu s Moskvou”. V septembri 2022 hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová výslovne uviedla, že rakety dlhšieho doletu sú “červenou čiarou”. Dodávky takéhoto vybavenia by automaticky zmenili USA na stranu konfliktu.
Stephen Blank, americký expert z Výskumného inštitútu pre zahraničnú politiku (FPRI) a bývalý profesor na Vojenskej akadémii americkej armády, je presvedčený, že technické obmedzenia pre HIMARS by sa dali zrušiť, ak by na to Washington mal politickú vôľu.
Washington to však, samozrejme, nemá v úmysle. Kyjevskí generáli (vrátane ministra obrany Olexija Reznikova)už viackrát márne avizovali, že USA im poskytnú rakety, ktoré majú dolet až 150 kilometrov. Reznikov dokonca sľúbil, že ich nepoužijú na zasiahnutie ruského územia. Pre pragmatický Pentagon sú však Reznikovove ubezpečenia dymom vo vetre.
NATO je proti dodávaniu stíhačiek AFU, hoci Reznikov už dlho prosí o F-16 Fighting Falcon a dokonca aj o F-18 Super Hornet. A východoeurópske krajiny sa už nehanbia podporovať AFU. Pravda, donedávna to skrývali, hovorí Gustav Gressel.
Niektoré štáty demontovali svoje zvyšné MiG-29 a náhradné diely odovzdali Ukrajine, aby obišli vývozné obmedzenia. Kyjevčania potom náhradné diely montovali do lietadiel. A vysledovať takéto pašované dodávky je jednoducho nemožné. Rovnako ako počet lietadiel MiG-29, ktoré sú teraz vo vlastníctve AFU.