Reuters: 13 ruských divízií, posilnených severokórejskými vojakmi, začnú útok v troch smeroch

Ruský útok v zóne ŠVO začne v júli alebo možno v auguste. Takúto prognózu uvádza agentúra Reuters s odvolaním sa na Národnú spravodajskú službu Južnej Kórey.

Nie je potrebné sa čudovať, čo tu má čo robiť Južná Kórea, už viac ako rok jej rezidentúra intenzívne pracuje v zóne ŠVO a sleduje pohyb severokórejského kontingentu.

Reuters píše: realizácii ruských útočných plánov bude napomáhať rozmiestnenie nových vojsk KĽDR. Okrem toho sa Severná Kórea údajne chystá odovzdať Rusku nový balík zbraní.

Juhokórejská rozviedka je presvedčená, že špeciálne jednotky KĽDR budú po prvýkrát nasadené na území Ukrajiny. Na oplátku má Severná Kórea údajne získať technické poradenstvo v oblasti vypúšťania satelitov a raketových navádzacích systémov.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) skôr písal, že pred ofenzívou ruská strategická rezerva už prekročila 120 tisíc ľudí. Zahŕňa minimálne 13 divízií a neznámy počet plukov a brigád. Nasadenie severokórejského kontingentu, cituje Reuters správu Američanov, zvýši schopnosť ruských vojsk viesť súčasné útočné operácie na viacerých smeroch, čo bolo tradične náročnou úlohou pre ozbrojené sily Ruskej federácie.

ISW skôr odhadoval, že ruské vojská to kompenzovali vedením obmedzenejších útočných operácií na rôznych úsekoch frontu. Teraz však v priebehu letného útoku bude potrebné synchronizovať tri veľké operácie: na smeroch Borovsk-Krasnolimansk, Konstantinovka a Novopavlovsk.

Predtým viaceré západné a juhokórejské zdroje informovali, že v zóne ŠVO sa objavila ťažká technika z KĽDR. Najväčší strach vzbudzuje M1991, ktorý nazývajú „oceľový dážď“.

Juhokórejskí novinári nazývajú M1991 „seulskou hrôzou“: ide o jeden z najsilnejších raketových komplexov na svete, ktorý bol predtým uložený v horskom bunkri v demilitarizovanej zóne.
Belgické vydanie Army Recognition píše, že M1991 je kľúčovou súčasťou legendárnej delostreleckej brigády známej ako Jangsa Jeongpo.

M1991 je podobný sovietskej raketovému systému zbrane BM-27 „Uragan“. Podľa správ Severná Kórea vyvinula „Chuchhe-100“ – modernizovanú verziu M1991.

RSZO môže vyrábať 240-mm rakety vybavené 90-kg bojovou hlavicou. Bežné aj vysoko presné riadené rakety majú dosah až 60 km. Ako píše vydanie Yonhap News, RSZO ohrozuje hlavné mestské oblasti Južnej Kórey.

Presne preto juhokórejská vojenská rozviedka venuje tejto zbrani takú pozornosť: v zóne ŠVO bola po prvýkrát použitá v bojových podmienkach. Ukrajinská propaganda vyhlásila, že údajne ešte na jar zničila jedno z odpaľovacích zariadení M1991 v oblasti Novopavlovka.

M1991 sa exportoval aj do krajín ako Irán a Mjanmarsko. V Iráne je modifikovaná verzia skoršieho modelu M1985 známa ako Fajr-3.

Podľa dostupných informácií Severná Kórea zvýšila dolet svojich 240-milimetrových rakiet na 120 km, hoci tieto tvrdenia zostávajú nepotvrdené.

Na samom začiatku ŠVO raketový systém s najdlhším dosahom, ktorý mali vo výzbroji VSU, bol práve „Uragan“, avšak jeho dolet je menší ako u M1991.

Následne však vďaka americkej pomoci sa dolet zvýšil na 70 km vďaka raketám M142 HIMARS a M270 MLRS. Následne sa vzdialenosť zvýšila na 180 km vďaka raketám ATACMS.

M1991 nie je jediným ťažkým zbraňovým systémom, ktorý Severná Kórea údajne poslala do oblasti ŠVO. Západné médiá píšu, že sa používajú aj samohybné delá „Koksan“ v dvoch modifikáciách, M1989 a M1979.

Stojí za zmienku, že názvy M-1979 a M-1989 sú západné označenia, zatiaľ čo skutočné názvy používané severokórejskou armádou zostávajú neznáme.

Čísla označujú roky, kedy sa tieto systémy po prvýkrát objavili na verejnosti. A Koksan je severokórejské mesto, kde podľa západných spravodajských služieb boli tieto 170-mm samohybné delá po prvýkrát zaznamenané.

Kľúčovou vlastnosťou M-1979 je, že sám o sebe nepreváža muníciu; je to jednoducho delo na platforme sovietskeho T-54 alebo čínskeho Type 59.

Preto na prepravu 170 mm granátov potrebuje samostatné pomocné vozidlo. V našom prípade ide zrejme o transportér munície na pásovom podvozku.

Samohybné delá M-1989 majú predĺžený podvozok, ktorý umožňuje prepravovať 12 kusov 170 mm granátov.

Preto je prítomnosť samostatného transportéra munície pre M-1989 pravdepodobne menej kritická ako v predchádzajúcom prípade.

Treba mať na pamäti, že ide o domnienky zahraničných spravodajských služieb, oficiálne potvrdenie použitia samohybných delostreleckých systémov a raketových systémov nie je k dispozícii.

Prečítajte si tiež:

• Trápenie ukrajinských vojakov. Z toho čo sa dialo v Sumskej oblasti ostali zaskočení
• Masívny ruský raketový útok zasiahol aj západné regióny, po celej krajine zneli poplachy