Naše peniaze odchádzajú, v zahraničí slúžia a nám chýbajú

Odoberajte nás cez

0

14. novembra 2021

Bratislava 14. novembra 2021 (HSP/Foto:Pixabay)

Fakty nepustia: naše peniaze odchádzajú preč, tam slúžia, nám chýbajú. Pokiaľ ide o transakcie medzi Slovenskom a rozpočtom Európskej únie, od začiatku je Slovensko tzv. čistým príjemcom. Z eurofondov príde na Slovensko viac peňazí – ak ich, pravda, Slovensko „vysúťaží“ – ako Slovensko povinne prispieva do rozpočtu EÚ. Z takéhoto pohľadu je slovenské členstvo v EÚ „dobrý biznis“

Dopátrať sa ku skutočným číslam je pomerne zložité, a to vzhľadom na metodiku vykazovania. Platí „pravidlo N+3“, podľa ktorého členský štát pridelené prostriedky v danom roku musí vykázať v priebehu nasledujúcich troch rokov.

V rokoch 2014-2020 malo Slovensko k dispozícii 20,3 miliárd eur, ktoré môže čerpať prostredníctvom ôsmich operačných programov do roku 2023 samozrejme po vysúťažení a splnení množstva podmienok, ktoré príchod peňazí veľmi sťažujú a vedú ku korupcii. Aj bruselskí úradníci majú „prázdne vrecká“.

Už vieme, že v skutočnosti sme ako štát do roku 2020 nestihli využiť ani polovicu dostupných eurofondov, ktoré boli dohodnuté v rokoch 2007-2013 a v rokoch 2014-2020 – vyplýva to z informácie šéfky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej zo začiatku tohto roka, z 12. januára 2021. Aký je aktuálny stav, sa nám nepodarilo zistiť.

Zostáva nevyčerpaných 8,5 miliardy eur – musíme/môžeme dočerpať za tri roky. K tomu treba pripočítať od budúceho roka aj 780 miliónov eur z „plánu obnovy“ EÚ na naštartovanie ekonomiky po koronakríze.

A ešte smutnejšia informácia: keďže Slovensko je vzhľadom na nesmierne komplikovaný systém „vysúťaženia“ peňazí dlhodobo neschopné čerpať všetky prostriedky „priznané“ EÚ, od roku 2007 do konca roku 2020 už definitívne prepadlo 548 mil. eur.

Zo všetkých týchto dôvodov „definitívne“ výsledky slovensko-európskych rozpočtových transakcií poznáme len za roky 2004–2015. Počas nich prišlo na Slovensko 19 miliárd eur, naopak, v tom čase zaplatilo Slovensko „na dosku“, teda automaticky 8 miliárd eur.

Matematicky teda vychádza za 12 rokov plusový rozdiel v prospech Slovenska 11 miliárd eur; v priemere ročne teda prišlo z rozpočtu EÚ okolo 1,7 miliardy eur a odišlo do EÚ 750 miliónov, ročný „čistý príjem“ Slovenska z EÚ je teda okolo 950 mil. eur.

Zo Slovenska však peniaze neodchádzajú len do rozpočtu EÚ, ale aj na účty firiem Európy i sveta, a to po sprivatizovaní nosných odvetví hospodárstva zahraničnými firmami.

Keď k sume, ktorú platíme EÚ pripočítame iba transfer zisku bánk a poisťovní zo Slovenska, ktoré sú takmer v stopercentnom vlastníctve zahraničia – 850 miliónov eur ročne – už v tej chvíli sa bilancia Slovensko – svet mení. Aké sú však čísla za železiarne, elektrárne, plynovod, všetky tie „zlaté nosnice“, ktoré sme lacno predali západu a výnosy, dividendy z nich od nás odchádzajú?

Nedá sa teda povedať, že by sme vďaka členstvu v Európskej únii zbohatli. Nízke mzdy pracovníkov v „nových štátoch“, pracujúcich v automobilkách, obchodných reťazcoch, bankách, poisťovniach, telekomunikačných službách, a tak ďalej, generujú európskym investorom vysoké zisky, ktoré vyvezú a zdania vo svojich krajinách. Naše ťažko vyrobené peniaze idú teda do sveta. Štáty investorov ich využívajú na zlepšenie kvality svojho zdravotníctva, školstva, či zlepšenia sociálnej starostlivosti. A doma nám potom chýbajú prostriedky na zdravotníctvo, na údržbu ciest a výstavbu diaľnic, na školstvo, kultúru, šport… Nehovoriac už o nezmyselných nákupoch amerických stíhačiek či izraelských radarov za milióny eur.

Čo si o tom myslia analytici?

Sú to názory z roku 2017 v ankete hnonline.sk text na tému „Sme fabrikou západných korporácií. Prečo nadnárodné firmy vyvážajú zisky zo Slovenska do zahraničia?“

Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka, to nepovažuje za nič, čo by stálo za emotívne vyhlásenia. „Ak má niekto problém s tým, že na Slovensku podnikajú a vyvážajú zisky mimo našich hraníc, mal by si vzápätí predstaviť i situáciu, že by tu nepodnikali.“

Richard Koza, investičný poradca: „Každý chce zisky doma, predsa ich nebude nechávať niekde inde, keď nemusí. Slovensko i Česko sú iba lacné montážne dielne a výrobcovia za to nebudú platiť viac, než musia.“

Stanislav Pánis, analytik J&T Banky, konštatoval, že súkromné firmy si so ziskami môžu robiť, čo chcú. „Pochopiteľne, ak by tieto peniaze ostali v slovenskej ekonomike, tak by jej to pomohlo k rýchlejšiemu rastu a k ďalšiemu zlepšeniu sa trhu práce.“

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: „Slovensko je fabrikou západných korporácií. To, čím sa vláda hrdí je chiméra. Veľká fabrika síce vytvorí pracovné miesta, no ich pridaná hodnota je nízka. Navyše, ak zahraničná fabrika dostane daňové úľavy, ohýba to konkurenčné prostredie v neprospech slovenských firiem. Na vytvorenie nových pracovných miest sa tak v podstate podieľa celé Slovensko. Pokiaľ nebudú podporované domáce firmy a nezačne sa tvoriť vlastný kapitál, tak Slovensko vždy ostane chudobné, nezávisle od toho, koľko automobiliek tu máme.“

Tejto téme sa venoval aj renomovaný francúzsky ekonóm z parížskej univerzity Thomas Piketty. V denníku „Le Mond“ 16. januára 2018 konštatoval, že európska integrácia síce priniesla východným štátom vyššiu produktivitu i nové pracovné miesta, ale zisky z veľkej časti odchádzajú na západ. Poukázal na systematický transfer kapitálu z nových štátov EÚ, ktorý je využívaný na zvyšovanie bohatstva a životnej úrovne materských štátov investorov.

Piketty vyhodnotením finančných transferov medzi štátmi V4 a „starými štátmi“ EÚ v rokoch 2010-2016 zistil, že priemerný ročný odliv ziskov a príjmov z majetku európskych firiem zo Slovenska predstavoval v priemere 4,2% HDP (4,7% z Poľska, 7,2% z Maďarska, 7,6% a z Čiech), čo zodpovedajúco znížilo národný príjem týchto štátov a zvýšilo bohatstvo krajín investorov. Na druhej strane, opačným smerom týmto štátom prichádzalo – podľa Pikettyho – len 2,2% (Slovensko), 2,7% (Poľsko), 4,0% (Maďarsko) a 1,9% (Česko) ich HDP. Podľa Pikettyho teda dvakrát viac peňazí zo Slovenska odchádza ako na Slovensko prichádza.

Piketty upozornil, že pri takto neokoloniálne nastavených mechanizmoch finančných transferov v EÚ bude bohatý európsky západ čoraz väčšmi bohatnúť vďaka tomu, že na blahobyt a na zvyšovanie životnej úrovne Nemcov, Francúzov, Talianov, Rakúšanov a iných, nútene pracujú Slováci, Česi, Poliaci, Maďari. Francúz Piketty teda hovorí, že Európa si „zarába“ na problém hlbšieho štiepenia medzi bohatším Západom a chudobnejším Východom pre masívny odliv prostriedkov z východu na západ.

Aspoň dočasným riešením súčasného stavu by mohlo byť napríklad zefektívnenie čerpania peňazí z eurofondov. Ministerka Remišová sľubuje, že tento proces sa zjednoduší a odbyrokratizuje.

Zvuk: Remišová

Stane sa tak naozaj? A pomôže to aspoň trochu k zlepšeniu bilancie odlivu a prílivu peňazí? Je čas veci napraviť, a to nielen na strane čerpania eurofondov, či na „rovnosti pred Európskou úniou“, ale aj na strane vlastníctva a exploatácie výrobných, obchodných i ostatných kapacít Slovenska i ďalších štátov strednej a východnej Európy. Alebo sa zmierime s tým, že tak to už bude večne?

Dagmar Vanečková