Môj profil 
Predplatné
Stratosférická ozónová vrstva, umiestnená v rozmedzí 11 až 40 kilometrov nad Zemou, pohlcuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré môže škodiť rastlinám a živočíchom a pôsobiť tiež na ľudí, spôsobovať šedý zákal, rakovinu kože a potláčať imunitný systém.
NASA spoločne s Národným úradom pre oceán a atmosféru USA (NOAA) vykonáva monitorovanie stratosférického ozónu za použitia družíc, oi. družicu NASA Aura, družicu NASA-NOAA Suomi a Zjednoteného polárneho satelitného systému NOAA-20. Mikrovlnný hĺbkomer na palube družice Aura tiež hodnotí stratosférickú úroveň chlóru, ktorý ničí ozón.
Na rozdiel od Antarktídy, kde každoročne v septembri a októbri v čase jari na južnej pologuli vzniká skutočná ozónová diera, používajú výskumníci NASA, keď je reč o ozónovej vrstve nad Arktídou, radšej termín “vyčerpanie”.
Pre porovnanie: úrovne ozónu nad Antarktídou klesajú na jar obyčajne na 120 Dobsonových jednotiek. V Arktíde sa v marci znižujú občas na 240 Dobsonových jednotiek. Podobne nízkou úroveň ozónu zaznamenali v horných vrstvách atmosféry – v stratosfére, a to v rokoch 1997 a 2011. Tento rok však rekord prekonali.
“Takto nízka úroveň arktického ozónu, aká je tento rok, býva asi raz za desať rokov,” cituje tlačová správa slová Paula Newmana, hlavného odborníka pre náuku o Zemi v Goddardovom kozmickom stredisku NASA. “Týka sa to celkového stavu ozónovej vrstvy, pretože úroveň arktického ozónu býva obyčajne najvyššia v marci a apríli,” dodáva.
Čo za to môže?
Marcové vyčerpania ozónovej vrstvy v Arktíde bolo podľa názoru vedcov spôsobené spojením niekoľkých faktorov, ktoré vznikli kvôli mimoriadne slabým “vlnovým” udalostiam v horných vrstvách atmosféry v decembri až marci. Tieto vlny riadia pohyb vzduchu v horných vrstvách atmosféry, podobne ako poveternostné faktory, ktoré pozorujeme v dolných vrstvách, ale v oveľa väčšom meradle.
Tieto vlny sa obyčajne rozširujú nahor od dolných vrstiev atmosféry v stredných šírkach a porušujú okruh cirkumpolárných vetrov, ktoré obiehajú okolo Arktídy. Pritom prinášajú ozón z iných častí stratosféry, dopĺňajú rezervoár nad Arktídou a tiež napomáhajú ohrievaniu arktického vzduchu. Vyššie teploty vytvárajú nepriaznivé podmienky pre tvorbu polárnych stratosférických mrakov vylučujúcich chlór, ktorý sa podieľa na reakciách poškodzujúcich ozón.
Od decembra roku 2019 až do marca 2020 boli stratosférické vlnové javy slabé a neporušovali polárne vetry. Takže vetry pôsobili ako bariéra, ktorá bránila ozónu z iných častí atmosféry v tom, aby dopĺňal úroveň ozónu nad Arktídou. Okrem toho zostávala stratosféra chladná, čo viedlo k vzniku polárnych stratosférických mrakov, ktoré umožnili, aby chemické reakcie uvoľnili reaktívne formy chlóru, ako sú chlór-fluórované uhľovodíky a vyvolali vyčerpania ozónovej vrstvy.
Pripomeňme, že použitie chlór-fluórovaných uhľovodíkov v priemysle bolo zakázané koncom 80. rokov Montrealskym protokolom o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
“Nevieme, čo bolo príčinou slabej dynamiky vĺn v tomto roku,” povedal Newman a dodal: “Vieme však, že keby sme vďaka Montrealskému protokolu neprestali uvoľňovať chlór-fluórované uhľovodíky do atmosféry, bolo by vyčerpanie arktických rezerv ozónu v tomto roku oveľa väčšie.”
.JPG)
.jpg)
