Náš prístup bude ľudový, nie salónny. V tom je tá rustikálnosť, hovorí podpredseda strany Blaha

Bratislava 20. júla 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Jana Birošová)

Strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) chce byť slovenskou sociálnou demokraciou a nebude vnucovať Slovákom neprirodzené témy z liberálnych veľkomestských kaviarní, čo robia niektoré sociálnodemokratické strany na Západe

Pre agentúru SITA to povedal nový podpredseda Smeru Ľuboš Blaha v súvislosti s víkendovým tvrdením predsedu Smeru-SD Roberta Fica, že jeho strana chce „obsadiť tradičný rustikálny priestor sociálnej demokracie“. Politológ Juraj Marušiak hovorí, že tradičným priestorom sociálnej demokracie určite nie je vidiek, ako sa o tom vyjadril Fico.

Podľa politológa rustikálny znamená vidiecky či rurálny a Smer-SD v posledných rokoch oslovoval skupiny voličov v malých mestách a na vidieku. „Smer prakticky vyprázdnil priestor veľkých miest a zdá sa, že o mestských voličov nemá záujem,“ povedal Marušiak. V tom sa odlišuje od väčšiny európskych sociálnodemokratických strán.

Blaha uviedol, že Smer-SD zaujímajú v provom rade „pracujúci Slováci, ktorí celkom isto nie sú liberálni ani slniečkárski“. „Nejde o to, či žijú v meste alebo na vidieku. Ide o to, že náš prístup bude ľudový, nie salónny. V tom je tá rustikálnosť. Nechceme sa odtrhnúť od ľudí, chceme riešiť to, čo trápi bežných Slovákov. Orientovať sa na sociálne témy,“ priblížil Blaha.

V Európe to podľa Blahu medzi sociálnodemokratickými stranami nefunguje ako kedysi v Kominterne. „Nie sme pobočkou bruselskej centrály, ale suverénna národná strana, ktorá má, rovnako ako každá iná, svoje špecifiká. Naši partneri to pochopiteľne rešpektujú. Slováci nie sú individualistický, liberálny, ani veľkomestský národ. Čiže naše priority logicky nebudú také isté ako v Amsterdame. Naša životná úroveň nie je ako v Holandsku či Belgicku a z toho vyplývajú aj naše sociálne priority. Pre Slovákov určite nie sú prioritou záchody pre transsexuálov,“ povedal Blaha. Podľa neho slovenská ľavica bola zároveň vždy vlastenecká. „Od Lehockého cez Clementisa až po Mináča aj pre nás je prioritou obrana Slovenska. V prípade menších národov je vlastenectvo ľavicová téma,“ doplnil.

Fico po sneme vyhlásil, že národný volič zostal na Slovensku veľmi opustený. Strana sa chce pýtať, čo môže urobiť pre Slovákov na juhu Slovenska. Orientovať sa má podľa Fica na významné sviatky spojené s národnou a vlasteneckou témou, akými sú štátne sviatky sv. Cyrila a Metoda, SNP, Deň ústavy či Deň vzniku SR. Podľa politológa oslovovanie národne orientovaných voličov bude pre Smer-SD ťažké, pretože bude mať silnú konkurencia medzi ďalšími politickými stranami. „Ide o to, ako keby Fico už nedokázal prejsť na iné témy. Dáva najavo, že chce pokračovať v politike, ktorú presadzoval aj pred parlamentnými voľbami,“ mienil Marušiak.

Smer-SD zvolil cez víkend na sneme na miesta podpredsedov štyroch nových ľudí, a to Ladislava Kamenického, Ľuboša Blahu, Richarda Takáča a Erika Kaliňáka. Staronovým podpredsedom sa sa stal Juraj Blanár. Podľa politológa dnes nie je možné povedať, či niektorý z podpredsedov nahradí v budúcnosti Fica na čele strany. Marušiak považuje Kamenického za relatívne novú tvár, ktorá sa dostala do popredia v minulom volebnom období. Kamenický nahradil vo funkcii ministra financií Petra Kažimíra, ktorý odišiel do Národnej banky Slovenska. „Vystupuje pomerne kvalifikovane. Či je to kvalifikácia na budúceho straníckeho lídra, ťažko povedať. Určite je logické, že sa Kamenický dostal do vedenia strany,“ poznamenal politológ.

Marušiaka prekvapilo, že podpredseda Blaha dostal v strane na starosť oblasť vzdelávania, pretože sa doteraz venoval inej agende na pôde Národnej rady SR. „Pôsobí vo vede aj na vysokých školách, ale to ešte z neho nerobí nevyhnutne experta na vzdelávanie,“ podotkol politológ. Poukázal na to, že Blaha zaznamenal za posledné roky prudký politický vzostup. „Z politického a ideologického hľadiska patrí medzi najvýraznejšie tváre strany. Či možno o ňom hovoriť ako o politikovi, ktorý je schopný komplexného uvažovania a ktorý je schopný pracovať v tíme, to bude iná téma. Doteraz vystupoval ako politický solitér. Opakovane dával najavo oddanosť Robertovi Ficovi, aj keď pracoval v prvom rade na svojich vlastných preferenciách a len nedávno sa stal aj formálne členom strany,“ zhodnotil Marušiak.

Zatiaľ je otvorené, či bude Fico predsedom Smeru-SD až do ďalších parlamentných volieb. „Ukazuje sa, že z politiky neodchádza, aj keď to avizoval niekoľkokrát. Je otázka aj to, ako sa bude vyvíjať konkurenčný subjekt Smeru-SD a či projekt Petra Pellegriniho uspeje,“ priblížil politológ. Podľa neho Fico už do politiky nové impulzy neprinesie. „V posledných voľbách bol Smer-SD stranou, ktorá pre mnohých voličov predstavovala menšie zlo. Je otvorené, či dokáže nálepku menšieho zla na seba presunúť Pellegrini,“ zakončil Marušiak.