Vyberanie daní sa praktizuje už takmer od samotného počiatku sveta. Čo by najvyšší predstavitelia štátov nevymysleli, aby dostali peniaze zo svojich občanov… Portál Brodude sa snažil zhromaždiť tie najpodivnejšie dane, ktoré sa kedy vo svetovej histórii objavili.

1. Dane z toaliet

Táto metóda zdanenia sa objavila už v 70. rokoch nášho storočia v Ríme. Zaviedol ho vtedajší vládca rímsky cisár Vespasianus. Jediný, kto sa osmelil vyjadriť svoj názor na túto vec, bol syn cisára Titus, ktorému sa nepáčilo, že by ľudia mali platiť za svoje prirodzené potreby. Naviac sa verejné toalety, rovnako ako kúpele, v Ríme využívali ako miesto pre stretávanie občanov. A vtedy sa zrodila známa fráza “Peniaze nesmrdia”. Vespasianus to predniesol, keď svojmu synovi podsúval niekoľko mincí zarobených týmto spôsobom. Ani to ho ale nepresvedčilo.

2. Dane zo zbabelosti

Táto daň sa objavila v Anglicku v 12. storočí. Podľa nej všetci obyvatelia daného štátu s brannou povinnosťou, rovnako ako urodzení rytieri, ktorí každý deň vykonávali hrdinské činy, museli dopĺňať miestnu pokladňu, ak nechceli bojovať. Vykúpenie ale nebolo tak drahé. A to sa pravdepodobne stalo dôvodom toho, že celá krajina poslušne plnila pokladňu a legálne tak zachraňovala svoje životy. V dôsledku toho sa ale daň zvýšila až trikrát a aby neboli peniaze čoskoro vyčerpané, vyberali sa aj v čase mieru. Ľud bol ale pobúrený, reagoval prevratom a vznikla Veľká listina práv a slobôd.

3. Dane z uší

Mohlo by sa zdať, že tie najdivokejšie dane boli vymyslené v stredoveku a staroveku. Ale nie je tomu tak. S divnou daňou prišiel na začiatku 20. storočia Tibet. Pokojní a mierumilovní budhisti zaviedli výber daní za to, že obyvatelia mali uši. A na čo vlastne išli všetky vybrané prostriedky? Na podporu armády. Táto daň sa však netýkala len ľudí, ale aj domácich zvierat. Vláda, samozrejme, pripúšťala aj možnosť neplatenia daní. Za túto možnosť ste ale museli zaplatiť vlastnými ušami. Bolo to jednoduché – neplatičom boli odrezané uši a nepožadovali sa po nich žiadne peniaze. Išlo snáď o ten najhorší nápad vo svetovej histórii…

4. Dane z vrabcov

Vláda sa často snaží doplniť svoje finančné zásoby nielen pomocou ľudí, ale aj pomocou zvierat. Čím sa ale v Nemecku v 18. storočí previnili maličké vtáčiky, nikto netuší. Vláda sa uzniesla, že každý obyvateľ mesta musí zabiť 12 vrabcov a za každého mŕtveho vtáka dostane jeden grajciar. Pokiaľ to však niekto neurobil, musel zaplatiť rovnakú sumu. Je jasné, že zabíjanie vrabcov nikoho neokúzlilo, a navyše to zabralo veľa času. Niektorí podnikaví občania však s mŕtvymi vrabcami často obchodovali. Závratné čiastky si síce nezarobili, ale aj tak to bolo zaujímavé.

5. Dane z tieňa

Ani Taliani sa nebáli podivných výmyslov. Okrem toho, že tento horkokrvný národ vynašiel pizzu, cestoviny, vendetu a ďalšie kultúrne elementy, vymyslel aj daň z tieňa. Benátske  úrady tieto dane zaviedli v roku 1993. Podľa zákona museli majitelia všetkých podnikov (predovšetkým sa to týkalo kaviarní a reštaurácií, ktorých tieň zo značiek, návesov a dáždnikov padal na zem, ktorá patrila mestu) platiť peniaze, ktoré putovali do štátnej pokladnice. Veľmi šikovné riešenie! Taliani vedeli, ako okradnúť vlastný národ. Dúfame, že postihnutí majú natoľko dobré príjmy a prúd turistov je natoľko veľký, že si týchto poplatkov ani nevšimnú.

6. Dane z nosa

A opäť je tu ďalšia daň z Tibetu. Hovorí sa, že táto daň bola zavedená v rovnakej dobe, ako daň z uší. Ale v tomto prípade sa nosy nikomu nerezali. Alebo sa o tom aspoň nehovorí… V čom bol ale zmysel? Je jasné, že ľudia, ktorí nemali nos, nič platiť nemuseli. Systém platby pre nosy bol však trochu zaujímavý. Každému platcovi bol nos zmeraný a ľudia, ktorí mali väčší nos, museli zaplatiť viac ako ostatní. Okrem toho, že ľudia s dlhými nosmi mali komplexy, museli za to ešte platiť.

7. Dane zo slobody

Opäť sa vrátime do Ríma. Touto neobvyklú daňou sa vláda snažila udržať čo najviac ľudí neslobodnými. Tento zákon platil pre otrokov. Ľudia, ktorí celý život tvrdo pracovali, aby boli slobodní (za čo museli svojmu majiteľovi zaplatiť určitú sumu), dlhovali i štátu. To im samozrejme bránilo v získaní dlouhoočekávanej slobody. Niektorým sa to síce podarilo, ale bolo ich málo.

8. Dane z očí

Týmito daňami sa odlišoval Peter I. Síce to najskôr nepredbehne jeho známu daň z fúzov, ale pokojne by mohlo… Ľudia museli plniť pokladňu peniazmi len preto, že mali oči. Slepí ľudia tak mali v tomto období šťastie. Zvláštne bolo aj to, že výška daní sa odvíjala od farby očí. Ľudia s tmavými očami platili celkom tri kopejky a ľudia so šedými očami 24 kopejok. Nie je však známe, čím sa pri tomto podivnom výbere riadili.

9. Dane zo života

Túto daň majú na svedomí Angličania. Asi štyri storočia po zavedení dane zo zbabelosti vymysleli Angličania ten najpodivnejší spôsob, ako doplniť peňažné zásoby krajiny. A nikto nemohol byť od tejto dane oslobodený. Platiť museli všetci, a to nehľadiac na svoj vek, pohlavie a postavenie v spoločnosti. Toto je práve ten prípad, kedy živí ľudia závideli mŕtvym… Netrvalo to však dlho. Akonáhle bol v krajine organizovaný prevrat, táto daň bola zrušená.