Môj profil 
Predplatné
Nasledovala manifestácia študentov 16. novembra 1989 opäť v Bratislave a až potom sa odohrali udalosti v Prahe. Za najväčší výdobytok spoločenských zmien v bývalom Československu považujem obnovenie slovenskej štátnosti 1. januára 1993. Pretože iba vo svojom štáte sa môže národ a prostredníctvom národného spoločenstva aj jednotlivec plnohodnotne vyvíjať.
Nie duchovné a národné bezdomovectvo, ako sa to aj dnes snažia nahovoriť, najmä mladým Slovákom, duchovní bezdomovci na námestiach slovenských miest, je budúcnosť nášho štátu a Európy, ale aktívne pozitívne vlastenectvo, ktoré bude hrádzou pred morálnou a aj spoločenskou dekadenciou, je budúcnosť Slovenskej republiky, ale aj celej Európy.
Slováci. Nenechajte sa zviesť na krivé chodníčky ľuďmi, ktorí chcú mať zo Slovenska iba papierový štát. Gál, Šimečka, Kiska, Demeš, Mikloš, Hríb, Dzurinda, Havran, Tódová, Matovič, Beblavý, Sulík a ich komplici nie sú nositeľmi tej zmeny, ktorú je potrebné vykonať v našom štáte. Sú to neslušní ľudia a falošní proroci.
Naši predkovia pre nás vybojovali slovenskú štátnosť. Preberáme po nich štafetu a našou úlohou, nastupujúcej politickej generácie slovenských vlastencov je zvíťaziť v boji o charakter nášho štátu a eliminovať neslovenské elementy, ktoré pod pláštikom falošnej tolerancie a slušnosti, chcú urobiť zo Slovenska hodnotovo vyprázdnený štát, ktorý potom ľahko ovládnu vyznávači duchovného a spoločenského bezdomovectva.
Vedieme zápas o charakter nášho štátu a v tomto zápase zvíťazíme. Aby Slovensko slovenským bolo.
.JPG)
.jpg)
