USA a jeho predchádzajúca administratíva svojím arogantným a hegemonistickým prístupom vyvolali pauzu v dialógu, ktorá je vo vzťahoch veľkých jadrových mocností neprijateľná a postavili svet na pokraj katastrofy. Ani počas studenej vojny nebola taká vyhrotená situácia. A po tomto rozhovore si celý svet, ktorému leží na srdci mier a zastavenie vzájomného zabíjania sa dvoch slovanských národov poštvaných proti sebe, si s nádejou vydýchol, že konečne sa na strane kolektívneho Západu našiel politik, ktorý je odhodlaný dosiahnuť mierové a diplomatické urovnanie tohto konfliktu.

Nemôžeme samozrejme krivdiť nášmu a maďarskému premiérovi, ktorých dlhodobé volanie po mieri však v Európe zaniklo v kakofónii hlasov vojnových štváčov, ktorí volajú po vojne do víťazného konca, bez ohľadu na totálne ekonomické a demografické zničenie Ukrajiny pod taktovkou jej hrobára, teraz už nelegitímneho prezidenta Zelenského, ktorý sa zúfalo snaží zachrániť si kožu. Prinášame vám tie najdôležitejšie momenty z toho, čo je známe nielen o tomto rozhovore, ale aj o tom, čo mu predchádzalo.

Na čom sa obe strany dohodli zhrnul ukrajinský portál strana.ua:

Po prvé: Začať oficiálne rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine. Trump načrtol okruh ľudí, ktorí ich budú viesť z USA: minister zahraničných vecí Marco Rubio, riaditeľ CIA John Ratcliffe, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a Trumpov osobitný vyslanec Steven Whitkoff, po ktorého návšteve Moskvy sa rozhovor uskutočnil. Putin oznámil, že je pripravený prijať amerických predstaviteľov v Moskve na rokovania.

Je pozoruhodné, že na zozname vyjednávačov nie je generál Kellogg, ktorý je Trumpovým zástupcom pre Ukrajinu. Ruské médiá predtým napísali, že v Moskve k nemu majú negatívny postoj, keďže ho tam vnímajú ako zástancu západnej „vojnovej skupiny“. Možno s tým súvisí aj výmena Kellogga za Whitkoffa vo vyjednávacom tíme.

Po druhé: Uskutočniť osobné stretnutia na najvyššej úrovni. Bolo oznámené Putinovo pozvanie Trumpa na návštevu Moskvy, čo by sa pravdepodobne nestalo, keby nedošlo k predchádzajúcemu schváleniu cesty z Trumpovej strany. Dohodu o osobnom stretnutí potvrdil aj samotný Trump.

Po tretie: Vo vyhláseniach oboch strán sa uvádza spoločné želanie ukončiť vojnu na Ukrajine – zatiaľ bez fixovania akýchkoľvek rozporov. Trump sa zároveň v rozhovore s Putinom samostatne vyslovil za skoré ukončenie bojov na Ukrajine. Čo je v súlade s predtým diskutovanými schémami, podľa ktorých by USA presadzovali prímerie a následne voľby na Ukrajine a podpísanie už dokončenej mierovej dohody. Hovorca Kremľa Peskov vo svojom komentári uviedol, že Putin Trumpovi povedal o potrebe riešiť základné príčiny ukrajinského konfliktu, čím Moskva myslí najmä zabránenie členstvu Ukrajiny v NATO.

Po štvrté: Vo všeobecnosti boli komentáre rozhovoru z oboch strán pozitívne. Peskov uviedol, že Putin podporil Trumpovu tézu, že nastal čas na spoluprácu. Na druhej strane Trump rozhovor opísal vo všeobecnosti živo: „Obaja sme sa zamýšľali nad veľkou históriou našich národov a nad tým, že sme tak úspešne spoločne bojovali v druhej svetovej vojne. Hovorili sme o silných stránkach našich národov a o veľkom úžitku, ktorý by sme jedného dňa získali zo spolupráce. Najprv však, ako sme sa obaja zhodli, chceme zastaviť milióny obetí, ku ktorým dochádza vo vojne Ruska s Ukrajinou. Prezident Putin dokonca použil moje veľmi silné volebné heslo „Zdravý rozum“. Obaja v neho veľmi pevne veríme. Dohodli sme sa na veľmi úzkej spolupráci, vrátane vzájomných návštev svojich krajín.“

Po piate: Trump povedal, že po rozhovore s Putinom zavolá Zelenskému a bude ho informovať o rozhovore s ruským prezidentom. Pripomeňme, že predtým Zelenskyj opakovane vyzýval Trumpa, aby sa najprv rozprával s ním a až potom s Putinom. Ako však vidíme, americký prezident urobil presný opak. Rozhovor medzi Trumpom a Zelenským sa uskutočnil až následne.

Zelenskyj na konci rozhovoru povedal, že Trump ho informoval o rozhovore s Putinom. Tiež povedal, že diskutovali o podpísaní novej dohody o bezpečnosti a hospodárskej spolupráci a spolupráci v oblasti zdrojov medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Trump v komentári k rozhovoru so Zelenským povedal: „Práve som sa rozprával s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Rozhovor prebehol veľmi dobre. On, rovnako ako prezident Putin, chce uzavrieť mier. Diskutovali sme o mnohých témach súvisiacich s vojnou, ale v podstate ide o stretnutie, ktoré je naplánované na piatok v Mníchove, delegáciu povedie viceprezident J. D. Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio. Dúfam, že výsledok tohto stretnutia bude pozitívny. Je načase zastaviť túto nezmyselnú vojnu, v ktorej dochádza k masívnemu a úplne zbytočnému zabíjaniu a ničeniu. Nech Boh žehná národy Ruska a Ukrajiny!“.

Čo ešte bolo predmetom rozhovoru?

Samozrejme okrem ukrajinského konfliktu sa prezidenti dotkli sa aj kľúčových svetových problémov – urovnania situácie na Blízkom východe, iránskeho jadrového programu, hospodárskych vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Pravdepodobne by sme nemali vylúčiť, že sa dotkli aj otázky zrušenia sankcií. S najväčšou pravdepodobnosťou sa „otázka sankcií“ bude riešiť bez súvislosti s ukrajinským urovnaním, ale paralelne. Trump má eminentný záujem vrátiť dolár do hry a zastaviť postupnú dedolarizáciu, ktorú presadzuje zoskupenie globálneho Juhu BRICS, keďže si veľmi dobre uvedomuje, že na roli dolára v svetovej ekonomike stojí a padá hegemónia USA. A to pochopiteľne znamená ukončenie využívania dolára ako zbrane prostredníctvom sankcií, zmrazenia aktív a zákazu využívania zúčtovacieho systému SWIFT.

Čo predchádzalo rozhovoru prezidentov

Pred rozhovorom medzi Trumpom a Putinom sa uskutočnila Whitkoffova návšteva v Moskve. V utorok priletel do Moskvy Trumpov zástupca pre Blízky východ a jeho dlhoročný priateľ Stephen Whitkoff. Oficiálnym dôvodom bol návrat Američana odsúdeného v Rusku Marka Vogela do Spojených štátov. Ten bol oficiálne vo väzení za pašovanie drog, ale Rusko ho prepustilo. Z prvého Trumpovho komentára však vyplynulo, že nešlo len o prepustenie Američana.

Americký prezident povedal, že to „môže byť veľmi dôležitý prvok pri ukončení vojny“ na Ukrajine. Trump tiež povedal, že „oceňuje, čo Putin urobil“.

Podľa všetkého sa prepustenie amerického občana Marka Fogela, ktorého americký prezident prijal veľmi srdečne, stalo jednou z povinných figúr začínajúceho sa politického baletu. Z ruskej strany to bolo akési potvrdenie pripravenosti hovoriť vecne. Začali teda výmenou uväznených občanov . Reakciou na prepustenie Vogela bolo prepustenie Alexandra Vinnika, ktorý je podľa denníka The New York Post obvinený z prania špinavých peňazí vo výške až 9 miliárd dolárov prostredníctvom spoločnosti BTC-e. Skutočnosť Vinnikovho vydania už potvrdil aj Biely dom.

„Viete, že zahynulo 1,5 milióna vojakov, mladých mužov a žien. Je to hrozné, preto to chceme ukončiť. Myslím si, že to môže byť veľmi dôležitý prvok, môžete byť významným prvkom ukončenia vojny s Ukrajinou. A my oceňujeme to, čo Putin urobil,“ povedal americký prezident.

Neskôr novinár americkej televízie Fox News Sean Hannity povedal, že „Steve Whitkoff sa zrejme na tri a pol hodiny stretol s Vladimírom Putinom“. „Dúfam, že toto je koniec vojny v Európe,“ dodal. Moskva ani Washington takéto stretnutie oficiálne nepotvrdili ani nevyvrátili.

Samotný Whitkoff sa tiež nechcel vyjadriť k tomu, či sa s ruským prezidentom stretol, ale povedal, že Trump a Putin sú „priatelia“. Povedal, že „pokračovanie priateľských kontaktov medzi Trumpom a Putinom bude pre svet dobré“ a prepustenie amerického učiteľa Marka Vogela „môže naznačiť povahu budúcich vzťahov Trumpa a Putina“. „Ich priateľstvo bude pravdepodobne pokračovať,“ dodal Whitkoff.

Kto je Kirill Dmitriev?

Uviedol tiež, že v Moskve rokoval s „Kirillom“. „V Rusku je pán menom Kirill a urobil pre to veľa. Stal sa dôležitým kanálom, ktorý spojil obe strany,“ povedal Whitkoff americkým novinárom. Nešpecifikoval jeho meno ani pozíciu, ale médiá sa domnievajú, že mal na mysli Kirilla Dmitrieva, šéfa Ruského fondu priamych investícií (RDIF). Ten bol už v roku 2017 Putinovým neoficiálnym zástupcom pri kontaktoch s Trumpovou administratívou. Amerického prezidenta vtedy zastupoval Eric Prince, zakladateľ paravojenskej spoločnosti Blackwater PMC. Dmitrijev sa v roku 2017 na fóre v Davose stretol aj s hovorcom Trumpovej administratívy Anthonym Scaramuccim. Médiá tiež informovali, že sa poznal s Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom.

Mesiac pred včerajšou návštevou Whitkoffa v Moskve sa Kirill Dmitrijev stretol s Putinom. Kremeľ vtedy informoval, že diskutovali o priemysle, umelej inteligencii a ďalších projektoch RDIF.

Dmitrijev je ženatý s Nataliou Popovovou, blízkou priateľkou Putinovej najmladšej dcéry Jekateriny Tichonovovej. Podľa ruských opozičných médií je v Kremli účinným lobistom, prostredníctvom ktorého sa „dá vyriešiť prakticky akýkoľvek problém“.

Dmitrijev sa narodil v roku 1975 v Kyjeve. Vo veku 14 rokov odišiel do Spojených štátov, kde s vyznamenaním absolvoval Stanfordovu univerzitu a Harvardovu obchodnú školu. Po štúdiách istý čas pracoval v USA v banke Goldman Sachs a v poradenskej spoločnosti McKinsey & Company. V deväťdesiatych rokoch sa presťahoval do Moskvy. Stal sa riadiacim partnerom Icon Private Equity, veľkého investičného fondu, ktorého spolumajiteľom bol aj Viktor Pinčuk. Od roku 2011 viedol ruský fond priamych investícií, ktorého jedným z projektov bola investícia do vydania vakcíny Sputnik proti kovidu.

Inými slovami, zdá sa, že spojenie medzi Dmitrijevom z Kyjeva, ktorý je členom Putinovho vnútorného kruhu, a Whitkoffom, blízkym priateľom Trumpa, bolo v počiatočnej fáze hlavným kontaktom medzi Moskvou a Washingtonom. A pravdepodobne bude zohrávať hlavnú úlohu aj v budúcnosti.

A kto je Stephen Whitkoff?

Všeobecne známym sa stal po nedávnej izraelskej dohode s Hamasom o ukončení vojny, na ktorú osobne dohliadal ako Trumpov zástupca na Blízkom východe. Médiá napísali, že Stephen „predal“ izraelskému vedeniu dohodu dosť tvrdo, pričom zorganizoval potrebné stretnutia v Izraeli, a to bez ohľadu na šabat.

Pred vstupom do politiky bol Whitkoff – ktorý pochádza zo židovskej rodiny – známy ako významný obchodný developer z New Yorku, ako aj miliardár a osobný priateľ Trumpa. Začínal ako právnik v oblasti newyorských nehnuteľností a mal povesť efektívneho vyjednávača v tejto oblasti. Počas Trumpovej volebnej kampane v roku 2024 ho aktívne podporoval a vystupoval na zjazdoch Republikánskej strany. Bol to tiež Whitkoff, ktorý bol Trumpovým partnerom na golfe v deň, keď sa na prezidenta pokúsili druhýkrát spáchať atentát.

Hneď po svojom zvolení Trump vymenoval Whitkoffa za svojho osobitného vyslanca pre Blízky východ. Tam, ako už bolo spomenuté, zohral kľúčovú úlohu pri vyjednávaní o prímerí. Dohoda bola podpísaná ešte pred Trumpovou inauguráciou.

A čo na to NATO?

V Bruseli sa včera začalo Ramsteinské zasadnutie o Ukrajine, prvé od zmeny moci v USA. Stretnutie skupiny vojenských darcov Ukrajiny po prvýkrát viedol britský minister obrany, a nie americký. Hoci sa na ňom zúčastnil aj šéf Pentagónu Peter Hegseth, ktorý predniesol niekoľko významných vyhlásení, ktoré európskych vojnových štváčov zrejme nepotešili.

Povedal, že stiahnutie Ukrajiny k hraniciam z roku 2014 je „nereálne“. A že USA „neveria, že členstvo Ukrajiny v NATO je realistickým výsledkom rokovania o urovnaní“. A „krviprelievanie“ na Ukrajine by sa malo skončiť diplomaticky – obe strany by mali začať rokovať.

Treba poznamenať, že ide o prvé takéto vyhlásenie amerického predstaviteľa v Ramsteine – predtým boli USA proti rokovaniam, pokiaľ ich nechce začať samotná Ukrajina. Pritom hlavnými tézami Zelenského v poslednom čase boli požiadavky vrátiť sa na hranice z roku 1991 a vstúpiť do NATO. Ako však vidíme, Hegseth má v oboch bodoch úplne odlišný postoj.

Nový minister obrany odmietol aj ďalší bod, ktorý Zelenskyj v poslednom čase aktívne presadzoval – účasť USA na mierovej misii na Ukrajine po vojne.

Hegseth povedal, že USA „za žiadnych okolností“ nepošlú svoje jednotky, aby sa zúčastnili na mierovej misii na Ukrajine. „Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu by mali poskytnúť sily krajín Európy, Spojené štáty tam svoje jednotky nepošlú,“ povedal šéf Pentagónu. A v prípade vyslania mierových síl na Ukrajinu by tam nemali byť pod záštitou NATO.

„Akákoľvek bezpečnostná záruka musí byť podporená bojovo pripravenými európskymi a mimoeurópskymi jednotkami. Ak budú tieto jednotky kedykoľvek vyslané na Ukrajinu ako mierové sily, mali by byť nasadené v rámci misie mimo NATO a nemal by sa na ne vzťahovať článok 5, teda aby v prípade útoku Ruska na tieto mierové sily NATO nebolo povinné reagovať.

Hegseth dodal, že európska bezpečnosť „by mala byť imperatívom európskych členov NATO“, zatiaľ čo USA „čelia hrozbám na svojich vlastných hraniciach“ a sústredia sa na ich obranu, ako aj na zadržiavanie Číny v indo-pacifickom regióne. Hegseth zároveň zdôraznil, že USA „už nebudú tolerovať nerovnaké zaobchádzanie v NATO v oblasti obrany, ktoré vyvoláva závislosť“. A po vzore Trumpa požadoval, aby Európania vynakladali na obranu aspoň 5 % HDP.

Šéf Pentagónu v Ramsteine tiež neurobil žiadne vyhlásenie o novom balíku americkej vojenskej pomoci Ukrajine. Po Trumpovej inaugurácii teda neboli Kyjevu odovzdané žiadne nové balíky zo Spojených štátov.

Všetky tieto vyhlásenia sú ďalším potvrdením skutočnosti, že USA naberajú kurz na čo najskoršie vystúpenie z ukrajinskej vojny a presunutie tohto problému na Európu. V Európe však tvrdia, že je nereálne poskytnúť Kyjevu skutočné bezpečnostné záruky bez aktívnej účasti Spojených štátov – čo Zelenskyj pravidelne opakuje.

Ako sme už písali, v súčasnosti USA ponúkajú Európe, aby pre Kyjev nakúpila zbrane ako „bezpečnostné záruky“. A vyriešiť otázku samotných mierových síl, čo je, ako analyzovali západné médiá a ukrajinské orgány, opäť len ťažko realizovateľné bez priamej účasti USA.

Pre Ukrajinu je najdôležitejšie, že na základe Hegsethových vyhlásení bezpečnostné záruky nebudú zahŕňať priamu odpoveď NATO Rusku v prípade ďalšieho útoku na Ukrajinu. Je veľkou otázkou, či jednotlivé krajiny Aliancie budú ochotné poskytnúť Ukrajine záruky podobné tým, ktoré poskytuje NATO, zatiaľ čo Američania tak neurobia. Doteraz takéto záruky neboli stanovené v žiadnej vojenskej zmluve uzavretej s Kyjevom.

Aký je pohľad Zelenského režimu?

Volodymyr Zelenskyj dnes v súvislosti s koncom vojny urobil veľmi charakteristické vyhlásenie. Povedal, že stanné právo bude „pravdepodobne“ zrušené po skončení horúcej fázy vojny, po ktorej sa budú konať voľby. Zároveň však dal jasne najavo, že nechce pristúpiť na prímerie bez bezpečnostných záruk.

„Nebude žiadne prímerie len kvôli prímeriu. Prímerie môže byť súčasťou ukončenia horúcej fázy vojny. A potom musíte chápať bezpečnostné záruky. Bez bezpečnostných záruk je prímerie len preto, aby sa Putin mohol o dva mesiace vrátiť. Nie, to nie je možné. A práve preto sa horúca fáza vojny skončí. Ak sa skončí, skončí sa aj vojnový stav, myslím. Ja neviem, myslím si. Pretože, pozrite sa, hovorím, že ak nebude stanné právo, tak parlament musí usporiadať voľby. Vyhlásiť dátum a tak ďalej a prijať legislatívne kroky,“ povedal prezident v rozhovore pre The Economist.

Pripomeňme, že formulku „prímerie – voľby na Ukrajine – konečná mierová zmluva“ Trump odnedávna aktívne presadzuje, súdiac podľa správ západných médií a komentárov Trumpových spolupracovníkov. Predtým Kyjev túto formulku otvorene kritizoval a Zelenskyj vyhlásil, že do volieb pôjde až po podpísaní konečnej mierovej zmluvy so zohľadnením všetkých vojenských záruk.

Teraz však v Zelenského rétorike došlo k výraznému posunu. A ako vidíme, už súhlasí so zrušením vojnového stavu a uskutočnením volieb skôr – po počiatočnom prímerí. To nepriamo potvrdzuje, že Trump má túto konkrétnu schému urovnania presadiť. A Zelenský bol postavený pred fakt začatia rozhovorov bez akýchkoľvek predbežných podmienok.

Zastavia sa bojové akcie?

Mnohí analytici nezdieľajú Trumpov optimizmus, ohľadom bezprostredného zastavenia bojov. Uvádzajú, že existuje silná „vojnová lobby“ v Európe aj na Ukrajine a vytvára sa protitrumpovská koalícia, ku ktorej sa dnes snaží pripojiť aj Zelenského režim, ktorému zjavne ide o holú existenciu.

A je možné, že aj ak sa Trump s Putinom na niečom dohodnú, najmilitantnejšie európske elity Zelenskému povedia: „Nevšímajte si ich, radšej bojujme!. Keď USA prestanú pomáhať, bude síce menej zbraní… ale my ich budeme ďalej kupovať. Hlavne vydržať dva roky, potom prídu do Kongresu demokrati a potom Trump oslabne.

Pozitívne naladení experti však poznamenávajú, že rozhovor medzi oboma lídrami by mohol byť začiatkom dlhého procesu normalizácie dialógu medzi Ruskom a USA. Podarí sa však stranám dospieť ku konečnému porozumeniu?

Odborná verejnosť hodnotí rozhovor medzi oboma lídrami opatrne optimisticky. Alexej Česnakov, vedúci vedeckej rady Centra pre politickú konjunktúru, sa tak domnieva, že rozhovor môže predznamenávať „détente“. Podľa jeho názoru Trumpov opis dialógu „vyzerá ako veľký prelom“.

„Je to signál, že existuje príležitosť na dohody a kompromisy,“ domnieva sa. Expert poznamenáva, že to, čo sa stalo, ničí západnú formulku „nič o Ukrajine bez Ukrajiny“. „Teraz je to možné aj bez nej. A prvý bol rozhovor medzi Trumpom a Putinom, nie so Zelenským. Strany teda pracujú na svojej bilaterálnej agende, kde je ukrajinský prípad dôležitý, ale nie jediný,“ konštatuje analytik. Rokovania budú zrejme ťažké. Všetko sa ešte len začína.

Prečítajte si tiež

• Trump a Putin sa v telefonáte dohodli na okamžitom rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine
• Trump a Putin spolu telefonovali. Rozhovor trval hodinu a pol
• Trump pripustil, že Ukrajina “možno raz bude ruská”
• Európa sa obáva, že Trump a Putin sa dohodnú o nej bez nej, aj bez Kyjeva