Uviedol to dnes podľa agentúry ITAR-TASS predseda prezídia Najvyššej rady Denis Pušilin, ktorý vysvetlil, že znárodňovanie si “vynútila neochota miestnych oligarchov platiť dane” a prispievať tak do republikového rozpočtu.

Ukrajinský veľkopodnikateľ Rinat Achmetov, ktorého továrne sa nachádzajú zväčša vo východnej časti Ukrajiny, vyzval svojich zamestnancov, aby dnes prerušením práce protestovali proti snahám separatistov o narušenie nedeľňajších prezidentských volieb.

Vo svojom doteraz najrozhodnejšom vyhlásení proti separatistom, ktorí sa vo viacerých mestách priemyselného, zväčša ruskojazyčného regiónu zmocnili strategických bodov, Achmetov vyzval aj ostatných občanov oblasti, aby sa spojili “za Donbas bez zbraní, za Donbas bez masiek”.

Oceliarsky a banícky magnát Achmetov, ktorý v regióne zamestnáva asi 300.000 ľudí, vyhlásil, že Ukrajinci by sa mali pridať k pokojnému varovnému protestu. Ten sa začne dnes na poludnie spustením sirén vo všetkých továrňach oblasti. Achmetov vyzval motoristov, aby sa pridali k pokojným demonštráciám trúbením klaksónmi svojich áut.

Akcia sa bude podľa jeho slov opakovať každý deň, kým “sa neobnoví mier”.

Agentúra Reuters uviedla, že Achmetovov nezvyčajne ostrý výpad proti separatistom, ktorých obvinil z “genocídy Donbasu”, je potvrdením jeho odhodlania podporovať snahy kyjevskej vlády o stabilizáciu situácie v krajine prostredníctvom prezidentských volieb.

Až donedávna bol pritom Achmetovov postoj voči kyjevskej vláde predmetom pochybností, keď bol spájaný so zosadeným prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorý vo februári po masových protivládnych protestoch prišiel o funkciu a údajne z obavy o vlastný život ušiel do Ruska.

Po protivládnych demonštráciách v Kyjeve zosilnelo na východe krajiny separatistické hnutie, ktoré má podporu Moskvy v podobe propagandy ostro kritizujúcej prozápadnú ukrajinskú vládu. Okrem toho sa Rusko zmocnilo aj Krymského polostrova, ktorý sa spolu s mestom Sevastopol stal subjektom Ruskej federácie.

Achmetovova spoločnosť Metinvest začiatkom mája vyslala do mesta Mariupol, ktoré sa stalo jednou z bášt separatistov, svojich baníkov a kovorobotníkov, aby sa pridali k policajným hliadkam. Podľa Reuters ide o ďalší dôkaz toho, že oligarcha Achmetov sa pridal na stranu súčasnej vlády.

Vo vyhlásení, ktoré ukrajinské televízie a iné médiá zverejnili v noci nadnes, Achmetov spochybnil samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), vyhlásenú separatistami v Doneckej oblasti.

“Pozná niekto aspoň jedného predstaviteľa tejto DĽR? Čo spravili pre našu oblasť? Aké pracovné miesta vytvorili? Vari vykračovaním si po mestách Donbasu so zbraňami v ruke bránia práva občanov Donbasu pred ústrednou vládou? Je vari plienenie miest a branie pokojných občanov za rukojemníkov bojom za šťastie nášho regiónu? Nie, nie je! Je to genocída Donbasu,” vyhlásil Achmetov.

Ako informovala agentúra UNIAN, ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov dnes ocenil Achmetovovo vyhlásenie a jeho výzvu. Vyjadril presvedčenie, že “sila a energia ľudí zmetie teroristickú zberbu lepšie než hocijaká protiteroristická operácia”.

Účastníci mítingu vyzvali politických oponentov, aby svoje spory preniesli z ulíc na rokovania za okrúhlym stolom

Agentúra RIA Novosti informovala, že dnes na poludnie miestneho času sa v Donecku, ale aj v ďalších mestách rozozvučali sirény miestnych dielní a tovární a bili zvony všetkých chrámov, kostolov a iných svätostánkov. Väčšina motoristov odstavila svoje autá a päť minút nechala zniesť klaksóny svojich áut.

Účastníci mítingu v Donecku podľa RIA Novosti upozornili, že súperenie separatistov s vládnymi silami ohrozuje život mesta a chod tovární a firiem. Vyzvali preto politických oponentov, aby svoje spory preniesli z ulíc na rokovania za okrúhlym stolom a v záujme mieru na Ukrajine hľadali riešenie súčasnej krízy.

K Achmetovovej výzve sa pripojili aj obyvatelia Dnepropetrovskej a Luhanskej oblasti.

Agentúra ITAR-TASS pripomenula, že 11. mája sa v Doneckej ľudovej republike konalo referendum, v ktorom sa za jej nezávislosť vyslovilo 89,7 percenta obyvateľov. O deň neskôr vedenie republiky požiadalo Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Ruskej federácii.

Rovnaké referendum sa v ten istý deň konalo aj v Luhanskej oblasti, kde sa 96,2 percenta obyvateľov vyslovilo za štátnu samostatnosť a za vytvorenie Luhanskej ľudovej republiky. O deň neskôr vyhlásila nezávislosť. V nedeľu tam republikové zhromaždenie zvolilo za hlavu štátu Valerija Bolotova a za premiéra Vasilija Nikitina. Aleksej Kariakin sa stal predsedom zhromaždenia, ktoré zároveň prijalo dočasnú ústavu republiky.

Separatistické tendencie v Doneckej a Luhanskej oblasti sa vystupňovali v súvislosti s krymskou krízou, keď sa krymská republika – s autonómnym štatútom v rámci Ukrajiny – na základe sporného referenda v marci stala ďalším subjektom Ruskej federácie. Želanie nasledovať jej príklad prejavili potom aj regióny na východe Ukrajiny, kde žije väčšina po rusky hovoriaceho obyvateľstva.