Môj profil 
Predplatné
Ako píše Naď vo svojom príspevku, divoká modernizácia presne v duchu mečiarovsko-slotovskej tradície, ktorú realizujú nominanti SNS vo vedení rezortu obrany aj napriek odporu verejnosti, opozície a množstva netransparentnosti, pokračuje aj v predvolebných letných mesiacoch.
“Po tom, čo Úrad pre verejné obstarávanie obvinil rezort obrany a jeho „nezávislú“ firmu Konštrukta z obchádzania zákona o verejnom obstarávaní, keď prideľovala táto firma zákazky priamo “tým správnym”, boli odrazu vyhlásené výberové konania na 1) podvozky a 2) nadstavby s vežou, pre ďalší historicky zbytočný nákup pre ozbrojené sily v počte 25 ks húfnic Zuzana 2 za 172 miliónov EUR,” vysvetľuje Naď a dodáva, že už len samotná suma je šialene prehnaná, keďže si tieto slovenské húfnice naše ozbrojené sily kupujú výrazne drahšie, ako napr. Maďari nemecké alebo Dáni francúzske.
Ďalšou zaujímavosťou je podľa poslanca aj fakt, že na tomto obchode sa dodávaním podvozku chcel “nabaliť” aj ďalší “mečiarovský privatizér” Majský. “Nič prekvapujúce, len si osviežil vzťahy so slotovcami.” Ešte nám ostáva zazmluvniť nadstavby s vežami a tu by si z SNS mali vykompenzovať prípadné straty, teda nízke provízie na podvozkoch.
Preto sa v tomto prípade Naď rozhodol trochu špekulovať: “Čo ak túto zákazku získa firma povedzme A, ktorá robí vo výrobe pneumatík a vôbec nie v obrannom priemysle? Táto firma A to čisto teoreticky bude dodávať pre Konštruktu za sumu X. Ale robiť to sama nebude, lebo to nikdy nerobila a nevie to, a tak to bude pre ňu robiť firma B, ale za sumu X mínus povedzme 60%. Kde tých rozdielových 60% skončí, to sa môžeme iba domnievať… Voľby sa blížia a oni veľmi dobre vedia, že treba rýchlo konať a získavať provízie, kde sa len dá. Samozrejme pod heslom „všetko pre vojaka“. ”
Netransparentný postup pri obstarávaní Zuzana 2
Postup pri obstarávaní Zuzana 2 považuje za zvláštny a nekorektný aj Pavel Macko. Podľa jeho slov je delostrelecký systém Zuzana 2 komplexný vojenský zbraňový systém a treba ho tak aj chápať. A obstarávaniu takejto kategórie vojenskej špeciálnej techniky by v súlade s platnými predpismi predchádzala výroba prototypu, podnikové a kontrolné skúšky a nakoniec vojskové skúšky.
“Som presvedčený, že vojskové skúšky sa mali a aj v skutočnosti vykonávali s už ukončeným, plne funkčným zbraňovým systémom Zuzana 2 v konečnej konfigurácii. Splnenie operačných požiadaviek a TTP sa posudzovalo po častiach aj ako celku a na základe výsledkov takýchto komplexných skúšok sa aj rozhodlo o zavedení tohto zbraňového systému ako celku do výzbroje ozbrojených síl. Práve toto je moment, v ktorom by sa mala fixovať kompletná výrobná dokumentácia do každého detailu,” vysvetlil Macko.
Veľké pochybnosti vyvoláva v tomto obstarávaní hlavne to, že MO SR zadalo zákazku firme Konštrukta Defence, a.s., ale táto projekčná kancelária nie je samotným výrobcom systému ani jeho systémovým integrátorom, teda jeho finálnym montérom. Súťaž organizovaná následne Konštruktou Defence, a.s. je teda z tohto pohľadu arbitrárna. “Ministerstvo totiž len outsourcovalo svoju zákonnú povinnosť obstarávateľa na túto firmu, ktorá ale nie je skutočným výrobcom a dodávateľom delostreleckého systému. Konštrukta Defense, a.s. je len delegovaným obstarávateľom.”
To znamená, že ak v prípade súťaže organizovanej Konštruktou došlo k zásadnej zmene konfigurácie zbraňového systému, napr. aj novým podvozkom, nie je možné hovoriť, že ide o ten istý zbraňový systém Zuzana 2. V tomto prípade na novú konfiguráciu neboli podľa Macka vykonané žiadne vojskové skúšky a vojaci tak nakoniec dostanú podstatne iný systém, než pôvodne zavedený systém Zuzana 2, ktorého obstaranie schválila vláda. “Bez ohľadu na to, či nový podvozok je lepší alebo drahší či lacnejší, MO SR by malo kompletne zopakovať celý proces počnúc podnikovými a vojskovými skúškami a končiac rozhodnutím vlády SR. Až potom je možné vykonať obstarávanie v novej konfigurácii a pod iným názvom zbraňového systému, lebo to už nie je v súčasnosti zavedená Zuzana 2,” skonštatoval Macko na záver.
Stíhacie lietadlá F16 block 70/72
Ďalej sa vo svojom príspevku venoval Naď aj tomu, že americké letectvo pridelilo zákazku pre spoločnosť Lockheed Martin na výrobu 14 ks taktických stíhacích lietadiel F16 block 70/72 pre slovenské vzdušné sily. Tieto stíhacie lietadlá by mali byť dodané v roku 2024.
“Len podotýkam, že termín sa už krásne oddialil oproti tomu, ktorým operovali ľudia na MO SR v procese “tendra” na stíhačky. Bolo by ale už na mieste konečne priznať aj to, že celá zákazka bude stáť o stovky miliónov EUR viac , ako vláda oficiálne priznáva.”
Stačí si vraj porovnať len deklarovanú cenu 1,59 miliardy EUR za 14 ks slovenských F16 s pripravovaným nákupom F16 pre Bulharsko, ktoré predbežne plánuje obstarať 8 ks týchto lietadiel za 1,25 miliardy EUR. “Jednoducho predpokladám, že Bulhari pred svojou verejnosťou náklady na nevyhnutnú logistiku neutajujú,” konštatuje Naď.
Rusko a preprava techniky
Rusku sa pred pár dňami podarilo dodať svoju vojenskú techniku do Srbska a to aj napriek sankciám EÚ a tiež tomu, že mu Rumunsko zakázalo prechod s touto technikou cez svoje územie.
“Ako je pre Rusko štandard, tak si ťažkú hlavu s dodržiavaním medzinárodných pravidiel nerobilo a pod civilným krytím dodalo túto vojenskú techniku preletom aj cez slovenský vzdušný priestor. Otázne je, prečo naše úrady, majúc informáciu, že sa Rusi snažia o dodanie vojenských transportérov do Srbska a vediac, že rovnaký transport nebol pár dní predtým cez Rumunsko povolený, tento prelet povolili.”
Ešte zaujímavejšie je podľa Naďa to ticho, ktoré okolo tejto záležitosti zavládlo. “Takže je asi podľa tejto vládnej koalície všetko v poriadku. Aký rozdiel, keď to porovnáme s kauzou povolenia americkým vrtuľníkom pristáť a dotankovať na letisku v Piešťanoch!” A preáve takéto konanie je podľa neho len ďalším z radu dôkazov, aký naozajstný vzťah má táto vládna koalícia k nášmu členstvu v NATO a EÚ.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
