Môj profil 
Predplatné
Pripomenuli si udalosť z 15. – 16. marca r. 1939, keď ukrajinskí nacionalisti vyhlásili nezávislosť Podkarpatskej Rusi od Československa. Vtedy stihli schváliť „ukrajinskú“ ústavu, hymnu, vyhlásili ukrajinčinu za oficiálny, štátny a jediný jazyk tohto regiónu a modro-žltú zástavu označili za štátnu. Lenže bola to republika doslova na jeden deň…
Vtedy Maďarsko podporované fašistickým Nemeckom, poslalo vojská do Podkarpatskej Rusi a obsadilo celé toto územie. Ukrajinskí dobrovoľníci so zbraňami v rukách sa snažili obrániť svoju republiku. Podľa ukrajinských historikov vtedy zahynulo niekoľko tisíc ukrajinských vojakov a dobrovoľníkov – obrancov „nového ukrajinského štátu“.
Pripomenieme, že keď 14. marca 1939 Slovensko vyhlásilo nezávislosť a 15. marca Nemci v Česku vytvorili Protektorát Čechy a Morava, vyhlásilo Podkarpatsko 15. marca nezávislosť. No ešte v ten istý deň ho Maďarsko napadlo a do 18. marca obsadilo. Maďarská armáda pri postupe narazila na ozbrojený odpor miestnych obyvateľov, ktorý ale nedokázal zabrániť obsadeniu celého územia.
Už 15. marca Maďarsko obsadilo aj časť východného Slovenska. Keďže nenastala žiadna podstatná reakcia, 23. marca začal z Podkarpatska veľký útok na Slovensko s cieľom „postúpiť tak ďaleko na západ, ako sa len dá”. Po nasledujúcej maďarsko-slovenskej vojne, Nemecko prinútilo Maďarsko prestať s vojenskými akciami a pristúpiť k rokovaniam. Tie prebiehali 27. marca až 4. apríla 1939 a ich výsledkom bolo získanie územia najvýchodnejšieho Slovenska (1 897 km2) so 69 630 obyvateľmi.
Spomienkový fakľový pochod sa v Užhorode konal 13. marca. Nacionalisti ho odštartovali od Národného domu „Prosvita“ a hlučný sprievod smeroval k pomníku prezidenta Podkarpatskej Rusi Avgustina Vološinova.
Keďže pre našich čitateľov táto historická postava určite známa nie je, trochu si na neho posvietime. Avgustin Vološin bol v r. 1938 predsedom vlády Podkarpatskej Rusi – vtedy autonómnej oblasti v zostave Československa. Keď 14. marca 1939 Slovensko vyhlásilo nezávislosť, Avgustin Vološin už 15. marca v mestečku Chust vyhlásil „nezávislý štát“ – Podkarpatská Ukrajina a na zasadnutí podkarpatského parlamentu bol vyhlásený za jej prvého /a jediného v histórii/ prezidenta. V tejto funkcii však bol iba pár dní…
Podkarpatská Rus (teda aj „nezávislý štát“ Podkarpatská Ukrajina) bola hneď okupovaná maďarskými vojskami – a Vološin rýchlo skončil vo svojej prezidentskej funkcii. Ten sa však neupokojil a požiadal o pomoc samotného vodcu fašistického Nemecka Adolfa Hitlera, navrhol vytvoriť nezávislý štát Podkarpatská Ukrajina. Túto žiadosť mu však Hitler zamietol.
Vološin sa potom snažil premeniť Podkarpatskú Rus v autonómnu oblasť Maďarska alebo Rumunska, avšak ani tieto pokusy mu nevyšli. Preto onedlho aj s celou svojou vládou emigroval najprv do Rumunska, potom do Juhoslávie a skončil v Nemcami okupovanej Prahe. Necítil sa tam zle, prednášal na Ukrajinskej slobodnej univerzite.
Stále sa snažil nadviazať čo najlepšie kontakty s vedením fašistického Nemecka a sen o nezávislej Podkarpatskej Ukrajine (samozrejme, s prezidentom Vološinom) mu stále nedával pokoj. Dokonca po tom, čo Nemecko v júni 1941 napadlo Sovietsky zväz, sa Avgustin Vološin s oficiálnym listom obrátil na Hitlera a navrhoval vlastnú kandidatúru na funkciu prezidenta okupovanej Ukrajiny. Ale ani tento raz ho Hitler „neposlúchol“ – mal iné plány…
V máji 1945 Avgustina Vološina ako spolupracovníka nemeckých okupantov v Prahe zatkla sovietska tajná služba SMERŠ (Smrť špiónom). O niekoľko dní ho dopravili do Moskvy na výsluch. Podľa oficiálnej verzie Avgustin Vološin skonal v moskovskej Butyrskej väznici po srdcovej príhode 19. júla 1945.
Na fakľovom pochode v Užhorode sa zúčastnili prívrženci viacerých ukrajinských nacionalistických organizácií: Podkarpatská seč, Občiansky korpus Azov, Zväz účastníkov bojov v protiteroristickej operácii (na Donbase), Bratia Ukrajiny, Pravý sektor, Ultras Užhorod, ultras FK Metallist a iní.
Počas mítingu rečníci vyzývali bojovať za celistvosť Ukrajiny a zakročiť proti „maďarským okupantom“ – príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, ktorí žijú v Podkarpatskej Rusi. Taktiež niektorí rečníci spomínali na „potláčanie práv Ukrajincov a likvidáciu ukrajinských patriotov“ v časoch, kedy Podkarpatská Rus bola ešte v zostave Československa. Radikáli sa vyhrážali, že v Podkarpatskej Rusi onedlho nastolia vlastný poriadok.
Eugen Rusnák
Video si môžete pozrieť tu:
.JPG)
