“V oblasti školného už v súčasnosti nie je vylúčené, aby vysoké školy mali upravené zníženie alebo úplné odpustenie školného pre túto skupinu, avšak aplikačná prax ukázala, aby úľava na školnom bola upravená generálne na úrovni zákona,” vysvetlili predkladatelia novely vysokoškolského zákona.

VŠ by mala podľa návrhu vytvárať zodpovedajúce podmienky štúdia pre tehotné študentky a pre študentov, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky, bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon.

“VŠ prihliada na potreby týchto študentov najmä pri tvorbe študijných plánov, povoľovaní prerušenia štúdia a určovaní najdlhšieho celkového obdobia prerušenia štúdia,” uvádza sa v návrhu.

Upravuje tiež, za akých podmienok môže rektor vysokej školy odpustiť školné pri tehotných študentkách a študentoch, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako tri roky.

Zároveň sa majú zohľadniť pri počte hodín ustanovenia, ktoré upravujú záťaž študenta prostredníctvom ECTS kreditov (European Credit Transfer and Accumulation System). Poslanci vysvetlili, že každý študijný program má určenú záťaž pre jednotlivé predmety vyjadrenú v ECTS kreditoch. Štandardná záťaž študenta sa vyjadruje počtom 60 kreditov u študijných programov prvého stupňa, druhého stupňa alebo študijných programov spájajúcich prvý a druhý stupeň bez ohľadu na formu štúdia. Aktuálne znenie zákona podľa predkladateľov nezohľadňuje rovnaké definovanie záťaže študenta v dennej a externej forme štúdia pri definovaní váhy 1 ECTS kreditu.

Právna úprava by mohla nadobudnúť účinnosť od 1. septembra vzhľadom na začiatok akademického roka.

Cieľom novely zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania je podľa slov predkladateľov reflektovať na prebiehajúce hodnotenia vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k neukončeným habilitačným konaniam a inauguračným konaniam a vo vzťahu k podávaniu žiadostí o akreditáciu študijných programov. Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od augusta 2024.

ÚDZS nezíska možnosť rozhodovať o ozdravnom pláne zdravotných poisťovní

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) nezíska opäť kompetenciu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán. Novelu zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli. Do parlamentu ju predložili opoziční poslanci Jana Bittó Cigániková a Tomáš Szalay zo strany SaS

“Cieľom návrhu zákona je znovuzavedenie kompetencie ÚDZS nariadiť zdravotnej poisťovni, aby predložila na schválenie ozdravný plán, ak výška vlastného imania zdravotnej poisťovne klesla pod minimálnu hodnotu základného imania stanoveného zákonom,” priblížili.

Zmena mala podľa predkladateľov zvýšiť zodpovednosť zdravotných poisťovní a zabezpečí pre nich dlhodobú schopnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť poistencom.

Jedna z predkladateľov novely Jana Bittó Cigániková (SaS) podotkla, že vládna koalícia hlasovaním necháva štátnu zdravotnú poisťovňu ako bankomat pre svojich politických nominantov. “Koalícia zvýšila zdravotné odvody o miliardu eur, lebo nie sú v zdravotníctve peniaze. Zrušila zdravotné benefity, lebo nie sú v zdravotníctve peniaze. Ale tie peniaze, ktoré z nich vzala, rozdá úradom, ktoré majú na účtoch milióny a nevykazujú potrebnú aktivitu,” tvrdí. Pripomenula, že ozdravný plán bol v minulosti zákonnou povinnosťou, ak sa poisťovňa dostala do situácie, kedy boli ohrozené všetky platby za zdravie ľudí. Spolupredkladateľ novely Tomáš Szalay (SaS) sa pýta, načo máme ÚDZS, ak nemá nástroje, aby mohol robiť poriadky v sektore.

Hlasovanie o zmenách vo Fonde na podporu umenia sa presunulo na štvrtok

Hlasovanie o novele zákona o Fonde na podporu umenia sa presunulo na štvrtok (2. 5.) o 17.00 h. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady (NR) SR. Zároveň schválili, že v utorok o 17.00 h sa hlasovať vôbec nebude.

Novela zákona o FPU hovorí o tom, že o poskytnutí peňazí z Fondu na podporu umenia by mala po novom rozhodovať rada fondu. Prihliadať by mala na stanovisko odbornej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady, no stanovisko nebude pre radu záväzné. Návrh kritizovali viacerí predstavitelia opozície, ako aj odborná verejnosť.

Plénum si zároveň odhlasovalo, že po návrhu na odvolanie členov Súdnej rady SR pristúpi k prerokovaniu vládnych noviel v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o novelu zákona o ochrane prírody a krajiny týkajúcej sa regulácie medveďov a novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá reaguje na akútny nedostatok pracovníkov v zdravotníctve.

Na lyžiarskych tratiach by mohla byť prilba povinná až do 18 rokov

Na lyžiarskych tratiach by mohlo byť nosenie ochrannej prilby povinné až do 18 rokov. V súčasnosti ju musia nosiť lyžiari do 15 rokov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Horskej záchrannej službe z dielne poslancov SNS, ktorú Národná rada (NR) SR posunula v utorok do druhého čítania

“Zvýšenie vekovej hranice reflektuje rastúcu potrebu ochrany tejto vekovej skupiny, ktorá je významne zastúpená medzi lyžiarmi a snoubordistami. Iniciatíva pre novelu vychádza z veľkého počtu zranených na lyžiarskych svahoch, ako aj z medzinárodných trendov v zvyšovaní bezpečnostných štandardov pre mladistvých,” argumentujú poslanci.

.

Novela by podľa predkladateľov mohla znížiť počet vážnych zranení hlavy v danej vekovej skupine. Navrhovaná účinnosť je od 1. októbra 2024.

O novele k študentom zdravotníckych škôl sa bude rokovať zrýchlene

Novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti prerokuje Národná rada (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci o tom rozhodli v utorkovom hlasovaní.

Novela reaguje na akútny nedostatok pracovníkov v zdravotníctve. Navrhuje sa v nej, aby odbornú pracovnú činnosť v povolaniach praktická sestra – asistent, zubný asistent a sanitár mohli od leta vykonávať aj študenti daných odborov.

Opatrenie má posilniť zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v období čerpania letných dovoleniek zdravotníckymi pracovníkmi. Zároveň má podporiť motiváciu študentov a zlepšiť ich adaptáciu v zdravotníckych zariadeniach.

.

Úprava má tiež zjednodušiť zaraďovanie zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia vrátane rezidentského štúdia. Má umožniť zamestnávanie rezidentov aj poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Okrej iného má upraviť i podmienky na vydávanie a uverejňovanie minimálnych štandardov pre špecializačné a certifikačné študijné programy aj pre študijné programy sústavného vzdelávania.