Taipei

Ako som zistil minulý týždeň počas návštevy Taiwanu, najbezprostrednejším problémom, s ktorým sa stretáva väčšina študentov taiwanskej Národnej univerzity Sun Yat-sen, sú opice makaky, ktoré občas prichádzajú z lesov, aby neopatrným ľuďom, ktorí sa zdržiavajú v blízkosti pláže, zobrali sendviče a občerstvenie.

Táto pokojná pláž však patrí k najpravdepodobnejším zónam vylodenia inváznych jednotiek Ľudovej oslobodzovacej armády a diskusia o opätovnom zavedení odvodov sústreďuje pozornosť študentov na budúce riziká. Títo študenti nie sú sami. Zánik slobody v Hongkongu, nástup Si Ťin-pchinga k absolútnej moci na pevnine a vojna na Ukrajine spolu vytvorili na ostrove novú a zložitú náladu.

Na jednej strane Taiwan nikdy nebol tak odcudzený od pevniny. Potomkovia Číňanov z pevniny, ktorí spolu s Čankajškom utekali pred postupujúcimi komunistickými vojskami cez Taiwanský prieliv, sa čoraz viac považujú za Taiwančanov, a nie za vyhnancov z Číny. Pokiaľ ide o zvyšok obyvateľstva, 50 rokov japonskej koloniálnej nadvlády a 73 rokov faktickej nezávislosti vytvorilo silnú taiwanskú identitu. Taiwančania sú ľudia, ktorí výrazne uprednostňujú svoj otvorený, demokratický systém pred prehlbujúcou sa represiou života pod komunistickou vládou, myslí si Walter Russell Mead.

Podpora formálneho vyhlásenia nezávislosti je však stále nízka. Taiwanci sa nechcú zjednotiť s Pekingom, ale nechcú ani vyprovokovať vojnu.

Táto neochota je pochopiteľná. Vojna na Taiwane by bola oveľa ničivejšia ako všetko, čo sme videli na Ukrajine. Ostrov je veľký približne ako Massachusetts, Connecticut a Rhode Island dohromady a jeho hustota obyvateľstva, približne 1 700 obyvateľov na štvorcovú míľu, je jednou z najvyšších na svete. Spomedzi takmer 24 miliónov obyvateľov je takmer 80 % urbanizovaných a takmer všetci sú sústredení v pobrežných rovinách na západe a severe ostrova orientovaných na Čínu. Tieto husto osídlené mestské centrá by boli v prípade invázie zničené a prerušenie dovozu kriticky potrebných potravín a pohonných hmôt by rýchlo viedlo k rozsiahlemu utrpeniu a nedostatku. Zatiaľ čo ukrajinskí utečenci by mohli utiecť do relatívne nedotknutých miest na západe krajiny alebo za hranice do krajín Európskej únie, utekajúci Taiwančania by nemali kam ísť okrem džunglí a hôr na prevažne nerozvinutom východe krajiny.

Riziko udržania bitky mimo ostrova pomohlo riadiť desaťročia taiwanského obranného plánovania, ktoré viedlo k vytvoreniu veľkého pozemného námorníctva určeného na otupenie čínskych útokov skôr, ako by sa Ľudová oslobodzovacia armáda mohla významne presadiť na samotnom ostrove. “Vymýšľajte stratégiu vo veliteľskom stane, bojujte tisíce míľ od neho,” hovorí citát starovekého čínskeho stratéga Sun Tzu, ktorý je vystavený na viditeľnom mieste v think tanku napojenom na ministerstvo obrany.

Rastúca vojenská sila Číny zvyšuje pravdepodobnosť veľkých bojov v mestách a ostrovní stratégovia hľadajú spôsoby, ako po vylodení Číňanov posilniť taiwanský odpor. Reči o predĺžení povinnej vojenskej služby a výcviku záložných síl podobných Národnej garde, ktoré by po invázii udržali odpor pri živote, odrážajú nový realizmus v súvislosti s priebehom prípadnej vojny s Čínskou ľudovou republikou. Vzhľadom na varovanie náčelníka amerických námorných operácií admirála Mikea Gildaya, že Čína by mohla zaútočiť oveľa skôr ako v roku 2027, čo je dátum, ktorý v roku 2021 navrhol Kongresu admirál Phil Davidson (v tom čase najvyšší námorný dôstojník v indo-pacifickom regióne), sú investori aj bežní občania znepokojení.

Tieto hrozby nútia Taiwan k opatrnosti. Rozsiahle rozhovory s politickými, vojenskými a obchodnými lídrami a akademikmi v Tchaj-peji a Kaohsiungu na juhu vykreslili jasný obraz: Vládnuca Demokratická pokroková strana si neželá vyprovokovať krízu s Pekingom. Ak Peking dúfal, že agresívnym vojenským posilňovaním zabráni vyhláseniu nezávislosti Taiwanu, táto stratégia zabrala.

Riziko pre mier v Ázii nespočíva v tom, že Taiwan vyvolá krízu tým, že vyzve Peking. Ide o to, že Čína, ktorá cíti americkú slabosť, začne oportunistický útok cez prieliv.

Čína má v rukáve ďalšiu kartu. Obyvatelia Taiwanu, ktorí sú odcudzení od pevniny, ale majú veľký strach z vojny, pozorne sledujú nálady Washingtonu. Málokto na Taiwane verí, že by sa ostrov dokázal ubrániť bez americkej podpory, a ak Taiwanci uveria, že im USA nekryjú chrbát, tlak na nájdenie určitého riešenia s pevninou bude neustále narastať.

To je dôležité, pokračuje Walter Russell Mead. Vojna na Taiwane by bola humanitárnou katastrofou; zjednotenie za čínskych podmienok by bolo strategickou katastrofou ohrozujúcou bezpečnosť našich spojencov a samotných USA.

USA udržiavajú mier v Taiwanskom prielive od roku 1949. Nemôžeme to teraz pustiť z rúk, pokračuje Walter Russell Mead. Našťastie, realistická obranná politika, podpora našich spojencov a rozumná diplomacia môžu udržať mier v prielive aj v budúcnosti a študenti na Sun Yat-senovej univerzite sa budú môcť sústrediť na ochranu svojich obedov pred nájazdmi makakov, uzatvára Walter Russell Mead pre The Wall Street Journal.