Na “ruskej” Venuši je skutočné peklo, hovorí šéf Roskosmosu

Moskva 16. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Ruská štátna spoločnosť Roskosmos zamietla partnerstvo so Spojenými štátmi v projekte medziplanetárnej sondy Venera-D zameranej na štúdium Venuše. Informoval o tom Alexander Blošenko, výkonný riaditeľ perspektívnych programov a vedy Roskosmosu

“Rozhodli sme sa realizovať skôr naplánovanú misii Venera–D, ktorá zahŕňa pristávacie a orbitálne moduly, ako nezávislý národný projekt bez medzinárodnej kooperácie,“ uviedol Blošenko.

Reklama

V Ruskej akadémii vied k veci dodali, že sa Američania stále môžu misie zúčastniť, nie však v statuse rovnoprávneho partnera. “Nejde už o projekt, ktorý závisí na želaní jednej strany. Potvrdzuje sa, že ho urobíme nehľadiac na to, či sa budeme s niekým priateliť či nie,” povedal Anatolij Petrukovič, riaditeľ inštitútu vesmírnych štúdii Ruskej akadémie vied.

Odborníci predpokladajú, že Rusko bude môcť samostatne financovať let k Venuši do roku 2030. Najbližšia rusko–americká misia k planéte bola naplánovaná na roky 2027-2029. Pre realizáciu ruskej časti projektu požadovali vedci na najbližších desať rokov viac ako 17 miliárd rubľov (približne 190 miliónov eur), americká účasť sa odhadovala na približne rovnakú sumu. Podľa plánu mali odborníci študovať vzorky pôdy a atmosféry a zároveň skúmať evolučné procesy Venuše, ktorá údajne dávno v svojej histórii utrpela klimatickú katastrofu spojenú so skleníkovým efektom.

O tom, že ruská národná misia je uprednostňovaná pred spoluprácou s USA, prehovoril v rozhovore pre RIA Novosti aj šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin. Ten dodal, že nie je doteraz známe, či budú vedci brať vzorky pôdy počas misie Venera-D či počas ďalších misií, ktoré by tiež mali byť na programe.

V komentári k vyhliadkam štúdií Venuša Rogozin vyhlásil, že “planéta je koniec koncov ruská“, ale podmienky na nej sú pekelné.

“Chcem potvrdiť, že naša krajina bola jedinou a prvou na Venuši. Náš aparát tam bol, robil výskum, je tam skutočné peklo,” povedal.

Stojí za zmienku, že nedávno vedci z Massachusetts a Cardiffe objavili v atmosfére Venuše plyn fosfán a pripustili jeho biologický pôvod, čo možno teoreticky považovať za dôkaz existencie mimozemského života. Na Zemi túto zlúčeninu produkujú anaeróbné mikroorganizmy.

Alexandr Blošenko však zastáva ten názor, že evidovanie podobných zlúčenín z diaľky nemožno pripísať k objektívnym dôkazom existencie života na planéte. “Spoľahlivé vedecké údaje o tom môžeme dnes získať iba s pomocou kontaktných štúdií povrchu a atmosféry Venuše,“ uviedol.