Možné scenáre vývoja ukrajinského konfliktu po referendách

Dňa 27. septembra sa končia referendá o pripojení zabraných ukrajinských území k Rusku. Procedúra ich “začlenenia do Ruska” sa môže uskutočniť 29. septembra

26. 09. 2022 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 26. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Mykola Tys)

▶ ❚❚ ↻

Ruské vedenie už dalo jasne najavo, že po tomto kroku sa bude považovať útok ukrajinskej armády na tieto teritória za “agresiu voči Rusku” a v reakcii použije “celý arzenál prostriedkov”.

Po referendách sú možné tieto scenáre.

1. Rusko vydá ultimátum, v ktorom pohrozí použitím jadrových zbraní

Často diskutovaný scenár: Rusko bude od Ukrajiny požadovať zastavenie bojových operácií a v prípade odmietnutia pohrozí jadrovým úderom.

Ako už napísali ukrajinské noviny Strana, pravdepodobnosť tohto scenára priamo závisí od reakcie vonkajších síl – Západu, ako aj súčasných partnerov Ruska – Číny, Indie a Turecka – na takúto perspektívu. Ak od nich Putin dostane varovania o dôsledkoch, ktoré bude brať vážne, pravdepodobnosť od tohto scenára upusti. Ak nie, nemožno nič vylúčiť.

Je však možné, že jadrové ultimátum nebude vyhlásené hneď po anexii ukrajinských území, ale bude odložené, aby sa mohol posúdiť vývoj na fronte. Ak ukrajinské jednotky nebudú schopné pokračovať v ofenzíve na územiach, ktoré už Ruská federácia obsadila, nebudú dávať ultimátum a budú pokračovať v boji konvenčnými zbraňami. A ak napríklad existuje reálna hrozba, že Ruská federácia stratí Cherson (alebo iné územie), potom môže byť dané ultimátum.

Pokiaľ ide o reakciu Ukrajiny, ak bude takéto ultimátum vydané, závisí priamo aj od postoja jej západných spojencov: či budú Rusko varovať pred odvetným úderom, alebo dôrazne odporučia Ukrajine, aby uzavrela prímerie a urobila kompromisy s cieľom vyhnúť sa jadrovej vojne.

2. Vojna pokračuje ako predtým

Tento scenár predpokladá, že Rusko nepoužije zbrane hromadného ničenia ani nevyhlási vojnu Ukrajine a zostane vo formáte “špeciálnej vojenskej operácie”.

Skutočnosť, že Ruská federácia vyhlásila čiastočnú mobilizáciu, poskytuje určité argumenty v prospech tejto verzie. Doplnenie umožní Rusku vyriešiť jeho hlavný problém vo vojne – relatívne nízky počet jednotiek zapojených na Ukrajine. A na základe toho môže ruská armáda očakávať, že zastaví ukrajinskú ofenzívu a prípadne sama prejde do ofenzívy.

V takom prípade vojna nadobudne charakter opotrebovacej vojny, v ktorej si Moskva vynúti prímerie na Kyjeve a Západe.

3. Rusko vyhlási vojnu Ukrajine

Možnosť aj bez použitia jadrových zbraní. Vyhlásením vojny Ukrajine, so stanným právom a všeobecnou mobilizáciou.

Od predchádzajúcej možnosti sa v praxi líši jedným parametrom – počtom mobilizovaných osôb. Mobilizačné zdroje Ruskej federácie sú oveľa vyššie ako zdroje Ukrajiny. A tu môže Moskva počítať s vytvorením niekoľkonásobnej početnej prevahy na fronte pre rozsiahlu ofenzívu.

Nie je však jasné, či má Rusko zdroje na vyzbrojenie a výcvik takého veľkého počtu mobilizovaných mužov. Sociálne dôsledky všeobecnej mobilizácie na situáciu v Ruskej federácii by mohli byť vážne.

4. Vojna prechádza do vojny nízkej intenzity

Tento scenár predpokladá, že obe strany bez oficiálneho vyhlásenia prímeria de facto postupne znížia aktivitu na fronte na približne rovnakú úroveň, aká bola od jari 2015 do februára 2022 na Donbase (hoci vtedy bolo podpísané prímerie). Teda pomalá vojna s občasnými lokálnymi eskaláciami.

Ukrajina sa môže rozhodnúť pre takúto možnosť, ak ju bude Západ vytrvalo odporúčať (pod zámienkou – “nezaháňať Putina do kúta” a nevyprovokovať jadrovú vojnu). A tiež plne prezbrojiť armádu.

Rusko môže súhlasiť aj s takouto možnosťou, pretože poskytne oddych na doplnenie a reorganizáciu armády pre potreby modernej vojny a na “strávenie” anektovaných území.

Zatiaľ sa neobjavili žiadne signály, že by strany boli ochotné o tejto možnosti rokovať. Ako však ukazuje nedávny príbeh s výmenou väzňov, neverejný dialóg medzi Kyjevom a Moskvou pokračuje. A o akých otázkach sa tam diskutuje, môžeme len hádať.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Na diaľnici D1 v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji je pre husté sneženie znížená maximálna povolená rýchlosť. Informovala o tom trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti.

V úseku Trenčín – Horná Streda znížili maximálnu rýchlosť na 80 kilometrov za hodinu, medzi Trenčínom a Žilinou je rýchlosť znížená na 100 kilometrov za hodinu.