Liberalizmus upadá, ale vzdávať sa ho je príliš skoro. Súperenie nápadov však vyžaduje trpezlivosť a vieru vo vlastné sily, ale v tejto oblasti sú Moskva a Peking jasne lepší, priznáva autor článku.

V súčasnej chvíli sa ťažko niekto zo západných politikov odváži načrtnúť obrázok sveta alebo filozofiu histórie, píše Erik Hujer v Neue Zürcher Zeitung. Podľa autora sa radšej zaoberajú podrobnosťami a súčasnou agendou, ale Vladimir Putin takéto ťažkosti nepozná.

V rozhovore pre Financial Times sa ruský prezident zmienil o dôležitých otázkach. Povedal, že liberalizmus sme prežili a multikulturalizmus, homosexualita a zrada tradičných hodnôt spôsobujú nedorozumenie v spoločnosti západných krajín. Migranti môžu beztrestne zabíjať, lúpiť a znásilňovať – ​​takto popísal situáciu v Európe Putin.

Podobne sa vyjadril už pred niekoľkými rokmi, ale až teraz začíname vidieť odozvy, uvádza autor článku. „Západ – a najmä Európa – stratili istotu“ a v takejto situácii padá kritika na úrodnú pôdu.

Západ je zmätený a nevie si rady. Začali nové „geoideologické“ diskusie, ako tomu bolo počas studenej vojny, keď komunizmus a kapitalizmus bojovali o právo na vedúce postavenie vo svete, píšu švajčiarske noviny. Bývalí víťazi stratili istotu, bývalí porazení chodia s tromfmi, pokračujú noviny.

Po páde Berlínskeho múru veril Západ v „koniec histórie“: zdalo sa, že neexistuje alternatíva k liberalizmu a trhovej ekonomike. Po roku 1990 sa prudko zvýšil počet krajín, ktoré sa stali demokraciou, aspoň na papieri. Kyvadlo sa však otočilo opačným smerom, uvádza autor článku.

„Sebaistota sa zmenila v bojazlivú samoľúbosť,“ zdôrazňuje Neue Zürcher Zeitung. Obzvlášť aktívne diskusie o tom či je liberalizmus zastaraný, prebiehajú v Spojených štátoch a Veľkej Británii, kde po príchode Trumpa a brexitu prudko poklesla viera v nadradenosť vlastného modelu spoločnosti. Existujú náznaky, že liberalizmus upadá – napríklad demokratické slobody sa v posledných 13 rokoch dodržiavajú čoraz menej.

Spoločenské organizácie, ktoré o tom hovoria, uvádzajú, ako príklad situáciu v Maďarsku alebo víťazstvo Jaira Bolsonara vo voľbách v Brazílii. Sem patrí „porážka Američanov a Európanov v sýrskej vojne proti Rusku a Iránu“, ako aj sebavedomie, s ktorým čínsky prezident Si Ťin-pching oznámil globálnu prevahu svojej krajiny vo vývoji umelej inteligencie do roku 2025. Peking rád zaplní medzery, ktoré vznikli po odchode USA z medzinárodných organizácií. Čína sa snaží nastaviť tón v inštitúciách OSN, africkí vplyvní ľudia a ďalší „autoritatívni vládcovia“ často hlasujú za čínske rezolúcie, uvádza článok.

Sebavedomie Číny je založené na jej hospodárskej sile, ale Rusko nie je vhodné k úlohe protiváhy západnému modelu. Elity žijú príliš otvorene na úkor ľudu, úspechy postsovietskej ekonomiky sú príliš zanedbateľné a Moskva vystupuje na svetovej scéne príliš sebecky, tvrdí švajčiarsky novinár.

Hlavnou vecou však je, že Putinove Rusko sa opiera o myšlienku, ktorá sa nikdy nestane populárnym vývozným tovarom, je presvedčený Erik Hujer. Historik Timothy Snyder nazýva historické myslenie ruského prezidenta „politikou večnosti“. Vladimir Putin sa pozerá na históriu, ako na jednotný súvislý celok s cármi, Sovietskym zväzom aj pravoslávnou cirkvou. Ruská ríša je večná a Kremeľ je jej nesporným centrom. Kult moskovskej ríše nadobúda mystické rysy a ruské štátne myslenie tiahne ku kresťanským, posvätne historickým základom, píše Neue Zürcher Zeitung.

„Takéto obrátené do minulosti a otvorené nacionalistické názory sú vo zvyšku sveta ťažko masovo populárne, aj keď Putinovu silnú osobnosť uctievajú zástupcovia starej ľavice i novej pravice,“ uvádza autor článku.

Spojené štáty a západná Európa tak vždy pociťovali, že im je hádzaná rukavica – najmä v studenej vojne. Pochybnosti o tom, či je možné zastaviť nástup komunizmu v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, nikdy nezmizli. Schopnosť sebakritiky a zmeny, však pomohla Západu sa ubrániť pred hrozbou. Skutočnosťou je, že Moskve sa ako prvej podarilo vyslať družicu do vesmíru. Táto šokujúca udalosť bola východiskovým bodom vesmírneho programu prezidenta Kennedyho a pristátia na Mesiaci za 50 rokov, predpokladá novinár. Otvorená spoločnosť sa ukázala byť silnejšia ako jej nepriatelia, a to je pravda aj teraz, tvrdia.

Čína si môže za miliardy dolárov kúpiť podporu svojej iniciatívy, Jedno pásmo – jedna cesta. Môže usilovať o hegemóniu v strednej Ázii a pracovať na rozšírení euroázijskej sféry, vplyvu od Vladivostoku do Rotterdamu, na úkor EÚ. Zároveň však takéto ambície vyvolávajú odpor najbližších susedov, rovnako ako Indie, Európy a samozrejme Spojených štátov.

Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na projektoch rozvoja infraštruktúry, spoločne s Čínou sa s ňou zbližujú len na základe vlastných záujmov a netvoria silné spojenectvo. Svet vôbec netúžil po možnosti podriadiť sa autoritárskemu modelu spoločnosti, je presvedčený novinár. Peking a Moskva čelia demokratickým protestom na svojom vlastnom území. „Malí autokrati“, ako je napríklad Erdogan, tiež niekedy zlyhávajú. Pri voľbe primátora Istanbulu zvíťazil opozičný kandidát, pripomínajú švajčiarskej noviny.

Západ môže byť zmätený a rozdelený, ale to samo o sebe neurobí jeho odporcov príťažlivými, tvrdí autor. Rusko sa spolieha na silu svojich zbraní, Čína na moc peňazí. Ich „mäkká sila“, naopak nie je tak veľká. V tejto oblasti môže demokracia a trhová ekonomika ponúknuť viac, aj keď k nim pristupujete kriticky a považujete ich za produkty kultúrneho imperializmu.

Zároveň zostali v minulosti desaťročia nespornej nadvlády USA, pripúšťa novinár. Aj malé štáty chápu, že doba „humanitárnej intervencie“ s vojenskými operáciami, v mene hodnôt a ekonomických záujmov sa už nevráti. Zmizli tiež naivné očakávania, že slobodná ekonomika môže automaticky viesť k slobodnej spoločnosti.

Tí, ktorí sa sťažujú na úpadok liberálneho svetového poriadku a obviňujú z toho Trumpa, by však mali pochopiť, že tento poriadok nemôže byť zachovaný bez Spojených štátov, ako jeho záruky, zdôrazňuje Neue Zürcher Zeitung. Tí, ktorí sa stavajú proti Washingtonu a podkopávajú transatlantické obchodné vzťahy, potrebujú Ameriku, predovšetkým – minimálne k udržaniu oslabeného liberálneho svetového poriadku, tvrdí autor článku. Podľa jeho názoru je to spôsobené, nielen politickými, vojenskými a ekonomickými nástrojmi, ktoré má Washington k dispozícii.

Myšlienka, ktorú na rozdiel od Ruska a Číny podporujú Spojené štáty, podľa švajčiarskeho novinára nestratila svoje čaro. Sloboda, individuálne a ekonomické sebaurčenie, rovnako ako hodnoty osvietenia, obsiahnuté v americkej ústave, ovplyvnili vytvorenie moderného švajčiarskeho štátu. Pre všetky tieto ideály by však bolo oveľa ťažšie etablovať sa vo svete bez aktívnej vedúcej úlohy Spojených štátov. Nemecko, ako vyspelá európska sila, nemá porovnateľný vplyv. Nemecký minister zahraničia môže akokoľvek požadovať vytvorenie aliancie, podobne zmýšľajúcich ľudí, ale nikto ho nechce nasledovať.

„Amerika zostáva majákom slobody, aj keď teraz žiari matne,“ píšu švajčiarske noviny. Trump niekedy robí takéto vyhlásenia, ako by mu Putin a Si boli bližší ako americkí zakladatelia, ale najneskôr o päť rokov odíde Trump do minulosti a Spojené štáty si budú môcť zvoliť novú cestu. Rivalita nápadov vyžaduje trpezlivosť a vieru vo vlastné sily – avšak Moskva a Peking sú v tom jasne lepší, uzatvára Neue Zürcher Zeitung.