Profesor Amano je fyzik, špecialista v obore polovodičových technológií. Nobelovu cenu dostal v roku 2014 spolu s Isamu Akasakim a Shuji Nakamurom za vynález efektívnej modrosvietiacej LED, čo umožňuje mať energeticky veľmi efektívne plnohodnotné biele svetlo.
Návštevu profesora Amana v Bratislave pripravil RNDr. Jozef Masarik, dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky, ktorý hosťa na slávnosti aj privítal a predstavil krátym životopisom jeho prácu. Následne udelil cenu osobne rektor UK, RNDr. Karol Mičieta.
Samotná profesorská prednáška profesora Hiroshi Amana prebiehala v plne obsadenej Rektorskej sieni UK uvoľneným spôsobom. Mladistvo pôsobiaci Amano s humorom pospomínal svoju cestu k vede a to, ako ho Nobelova cena ( ktorú dostal spolu s dvoma staršími zaslúžilými borcami vedy) vlastne prekvapila.
Hovorilo sa ale aj o ďalších jeho súčasných prácach na Nagoya University, napríklad o bezdrátovom prenose energie na diaľku, používajúc kryštalizovaný nitrid gália. Systémy na prenos energie jestvujú už dnes, ale sú neefektívne a dokážu prenášať len malé množstvá energie ( napr. dobíjanie mobilu). Pomocou novej techniky, o akú sa snažil už Nikola Tesla, by bolo možné napríklad napájať drony vznášajúce sa dlhodobo vo výške, čo dúfajú Japonci dosiahnuť do troch rokov. Iné oblasti sú dobíjanie elektromobilov počas jazdy, alebo posielanie slnečnej energie z kozmickej orbity na Zem.
Po prednáške bol čas na zopár otázok a na neformálnu diskusiu.
Je určite veľkým prínosom, že Univerzita Komenského zorganizovala návštevu profesora Hiroshi Amano na Fakulte matematiky fyziky a informatiky, ako aj jeho stretnutie na ministerstve školstva, kde ho privítala štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová. Zhodli sa na dôležitsti mladých ľudí vo vede – len nie je isté, či hovorili aj o tom, v ktorých oblastiach vedy konkrétne. Pretože, ako všetci vedia, je v západnej kultúre v posledných desaťročiach prudký posun záujmu z prírodných vied na humanitárne vedy. To je ale priam v prudkom protikľade s celou tradíciou európskej civilizácie, ktorá bola doteraz vždy orientovaná racionálne a vedecky. Toto je to práve ten odklon od “európskych hodnôt”, ktorý spôsobuje Európe nevoľnosť a pre ktorú už Európa nie je viac sama sebou. A zatiaľ Japonci objavujú nízkoenergetické technológie, Číňania biotechnológie a – čuduj sa svete – nedajú z toho našim marketingovým manažerom a finančným špecialistom nič zadarmo.
Azda návšteva Hiroshi Amana, známeho svojou húževnatosťou a pracovitosťou, toto naším ľuďom aspoň trocha pripomenie.
Ivan Bartoň