Na základe výsledkov celokrymského referenda, ktoré sa konalo 16. marca 2014 v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopoľ, Deklarácie o nezávislosti Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ, Zmluvy medzi Ruskou federáciou a Krymskou republikou o prijatí Krymskej republiky do zväzku Ruskej federácie a o vzniku jej dvoch samostatných subjektov, ako aj v zmysle Federálneho ústavného zákona (ďalej FÚZ)  z 21. marca 2014 č. 6- FÚZ  „O prijatí Krymskej republiky do Ruskej federácie a vzniku jej nových subjektov – Krymskej republiky a mesta s federálnym významom Sevastopoľa“, Krymská republika a mesto s federálnym významom Sevastopoľ boli prijaté do Ruskej federácie a získali štatút jej nových subjektov, v súvislosti s čím sa na ne vzťahuje Ústava Ruskej federácie a federálne zákony.

V Krymskej republike je zaregistrovaných približne 400 masovokomunikačných prostriedkov. Na prokuratúru Krymskej republiky nebola podaná ani jedna sťažnosť na nátlak vyvíjaný na médiá.

Z celkového počtu zaregistrovaných médií 44 vychádza v krymsko-tatárskom jazyku, v krymsko-tatárskom jazyku vysiela 6 televíznych kanálov, 8 rozhlasových staníc a vychádza 30 tlačených periodických publikácií.

Krymsko-tatárske televízne kanály „ATR”, „Lale”, rozhlasové stanice „Mejdan”, „Lider”, „Agenstvo krymské novosti (QHA), internetový portál „15 minút“, populárne noviny „Avdet“ neprešli v stanovenej lehote procesom akreditácie ako ruské masovokomunikačné prostriedky, v súvislosti s tým, že v dokumentoch boli zistené porušenia príslušných zákonov.

Od prijatia Krymskej republiky do zväzku Ruskej federácie procesom registrácie prešlo 207 masovokomunikačných prostriedkov, ktoré si už predtým vybavili potrebné dokumenty v súlade s ukrajinskou legislatívou, medzi nimi noviny: „Jany diunya“, „Kyrym“, „Golos Kryma new“, časopisy „Jyldyz“ a „Armančyk“. Na základe rozhodnutia Rady ministrov Krymskej republiky z 2. 4. 2015 č. 291 založil Štátny autonómny úrad Krymskej republiky „Mediálne centrum Ismaila Gasprinského“, ktoré tvorí informačnú základňu pre medzinárodný dialóg. Jednou zo základných úloh tohto autonómneho úradu je propagovať medzinárodnú a medzikonfesionálnu toleranciu a vlasteneckú výchovu.

Na území Krymskej republiky za podpory republikovej vlády začal 1. septembra 2015 vysielať krymsko-tatársky televízny kanál „Millet“.

V zmysle článku 3 Zmluvy medzi Ruskou federáciou a Krymskou republikou o prijatí Krymskej republiky do zväzku Ruskej federácie a vzniku jej nových subjektov zo dňa  18. 3. 2014, bod 4. čl. 2 Federálneho ústavného zákona č. 6-FÚZ  zo dňa 21.3.2014 „O prijatí Krymskej republiky do Ruskej federácie a vzniku jej nových subjektov – Krymskej republiky a mesta s federálnym významom Sevastopoľa“, (v znení 4.11.2014), ako aj článku 10 Ústavy Krymskej republiky sa ustanovuje nasledovné:

1. Štátnymi jazykmi Krymskej republiky sú ruský jazyk, ukrajinský jazyk a krymsko-tatársky jazyk.
2. Štatút štátnych jazykov Krymskej republiky ustanovujú zákony Ruskej federácie a zákony Krymskej republiky.
3. V Krymskej republike sa uznáva zásada multikulturality, zaručuje sa ich rovnoprávny rozvoj a vzájomné obohacovanie.

Práva neplnoletých detí v Krymskej republike na získanie predškolského, základného a všeobecného vzdelania v materinskom jazyku, ako aj právo na štúdium materinských jazykov sa zabezpečuje vytvorením potrebného počtu príslušných vzdelávacích zariadení, tried, skupín a tiež vytvorením podmienok na ich prevádzku.

Výučba a štúdium ukrajinského a krymsko-tatárskeho jazyka prebieha na žiadosť rodičov vo vzdelávacích zariadeniach. Podľa potrieb obyvateľstva sa otvárajú triedy alebo skupiny s vyučovaním v niektorom z uvedených jazykov.

V školskom roku 2013/2014 školy s ukrajinským vyučovacím jazykom navštevovalo 12 694 (7,2%) žiakov, školy s krymsko-tatárskym vyučovacím jazykom 5 551 (3,1%) žiakov, školy s ruským vyučovacím jazykom 158 174 (89,7%) žiakov.

V školskom roku 2014/2015 v Krymskej republike bolo 586 všeobecnovzdelávacích školských zariadení, ktoré navštevovalo 184 869 žiakov. Z nich absolvovalo výučbu v ukrajinskom jazyku 1 990 (1,1%) žiakov, v krymsko-tatárskom 4 895 (2,7%) žiakov, v ruskom jazyku 177 984 (96,2%) žiakov.

V školskom roku 2014/2015 sa v rozličných vzdelávacích formách učilo ukrajinský jazyk 39 150 žiakov, krymsko-tatársky jazyk 21 420 žiakov.

V školskom roku 2015/2016 výučbu v ukrajinčine ponúkalo 22 všeobecnovzdelávacích školských zariadení v 13 regiónoch Krymskej republiky. Navyše, v dvoch školách (v Alušte a Feodosiji) boli otvorené triedy s ukrajinským vyučovacím jazykom. Ak však  niekde nie je škola s  ukrajinským vyučovacím jazykom, je to preto, že rodičia nepodali žiadosť na výučbu detí v ukrajinskom jazyku.

V školskom roku 2015/2016 existovalo 15 všeobecnovzdelávacích zariadení  s krymsko-tatárskym vyučovacím jazykom. Celkove v Krymskej republike funguje výučba v krymsko-tatárskom jazyku v 53 všeobecnovzdelávacích zariadeniach v 17 správnych okresoch a mestských obvodoch. V školskom roku 2015/2016 otvorili 37 prvých tried. V porovnaní so školským rokom 2014/2015 sa počet žiakov v triedach s krymsko-tatárskym vyučovacím jazykom v Krymskej republike zvýšil o 188 žiakov.

K 18. 3. 2014 boli v Sevastopole tri všeobecnovzdelávacie školy s vyučovacím jazykom ruským a ukrajinským. Na žiadosť rodičov detí v týchto školách bol od 1. 9. 2014 ukrajinský vyučovací jazyk nahradený ruským, ukrajinčina však zostáva ako fakultatívny, voliteľný predmet. Orgány výkonnej moci v Sevastopole nijaké normatívne právne akty týkajúce sa zákazu výučby vo vzdelávacích zariadeniach v ukrajinčine predmetov „Ukrajinský jazyk“ či „Ukrajinská literatúra“ nevydali.

S cieľom odstrániť historickú nespravodlivosť, následky nezákonnej deportácie arménskeho, bulharského, gréckeho národa, krymských Tatárov a iných národov z územia Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky  a porušenia ich ľudských práv, prezident Ruskej federácie Vladimír Vladimírovič Putin 21.04.2014 podpísal Dekrét „O rehabilitácii krymských Tatárov, arménskeho a bulharského obyvateľstva, Nemcov, Grékov a štátnej podpore pri ich obrode a rozvoji“.

Na realizáciu jednotlivých bodov zmieneného Dekrétu Rada ministrov Krymskej republiky 27. 5. 2014 schválila Plán opatrení, ktorý obsahuje Komplex opatrení na prípravu normatívnych právnych aktov, ktoré upravujú otázky v sfére medzinárodných vzťahov, zaručujú vytvorenie príslušných podmienok na sociálno-kultúrnu adaptáciu repatriantov, vzdelávanie v štátnych jazykoch Krymskej republiky a osvojovanie si arménčiny, bulharčiny, novogréčtiny, krymsko-tatárskeho a nemeckého jazyka, ako aj realizáciu opatrení, zameraných na uspokojovanie sociálnych a etnokultúrnych potrieb represovaných národov.

Federálne centrum spoločne so Štátnym výborom pre záležitosti medzinárodných vzťahov a deportovaných občanov Krymskej republiky pripravilo Komplex opatrení na obnovu historickej spravodlivosti, politickú, sociálnu a duchovnú obrodu národov arménskeho bulharského, gréckeho, krymsko-tatárskeho a nemeckého, ktoré boli podrobené nezákonnej deportácii a politickým represiám na základe národnostnej alebo inej príslušnosti pred rokmi 2014-2016. Komplex opatrení schválil námestník predsedu vlády Ruskej federácie D. N. Kozak 6. 10. 2014.

V uvedenom komplexe opatrení sú obsiahnuté kroky, zacielené na zabezpečenie jazykových, etnokultúrnych, vzdelávacích potrieb represovaných národov Krymu, na vybavenie miest ich kompaktného pobytu, ako aj na vypracovanie a zabezpečenie prijatia normatívnych právnych aktov, zameraných na uspokojovanie sociálnych potrieb národov Krymu, ktoré sa z miest deportácie vrátia do Krymskej republiky.

Dôležitým úsekom práce orgánov štátnej moci Krymskej republiky pri zabezpečení súladu v spolunažívaní národov a zvýšenia úrovne v spoločnosti je uskutočňovanie opatrení, orientovaných na prekonanie vzájomného odcudzenia a negatívnych stereotypov u predstaviteľov rozličných národností a konfesií, na vytváranie vzájomne úctivého vzťahu ku kultúre, tradíciám a hodnotám.

Medzinárodnostné vzťahy v Krymskej republike sa celkovo hodnotia ako stabilné, v republike neboli zaznamenané nijaké konfrontácie medzi predstaviteľmi jednotlivých národností.

K  1. januáru 2014 bolo na Kryme zaregistrovaných 1 409 náboženských organizácií; viac ako 500 spolkov, prevažne moslimských, existovalo bez registrácie. V októbri 2015 sa preregistrovalo 161 náboženských organizácií, vrátane spolkov. Ostatné organizácie, ktoré si podali žiadosť o registráciu, sa nachádzajú v štádiu vybavovania: Po vybavení registrácie budú mať právo najímať pracovníkov a prenajímať si majetok.

Na území Sevastopoľa pôsobí 137 náboženských organizácií, 29 konfesií, vrátane troch kláštorov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a jedného kláštora Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu, okrem toho tu pôsobí jeden ženský kláštor, 97 náboženských spolkov a 29 nedeľných škôl, ktoré navštevuje 1 200 detí.

V septembri 2015 bolo v Sevastopole zaregistrovaných 5 a  preregistrovaných  23 náboženských organizácií. Registráciu zamietli 38 organizáciám pre nenáležite vyplnené predložené doklady.

Farníkov aj naďalej prijímajú chrámy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského Patriarchátu (ďalej len UPC KP). Napríklad, je v činnosti katedrálny chrám Svätých apoštolom rovných  kniežat Vladimíra a Oľgy v centre Simferopoľa na priesečníku ulíc Sevastopoľská a Kozlova, v tých miestach sa nachádza aj Krymská eparchia UPC KP.

V Sevastopole neboli násilne uzavreté nijaké kostoly či chrámy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského Patriarchátu ani iných náboženských konfesií.

Duchovná správa moslimov Krymu prešla 27.2.2015  preregistráciou a v súčasnosti sa nazýva Centralizovaná religiózna organizácia „Duchovná správa moslimov Krymskej republiky a mesta Sevastopoľ“. Preregistrovalo sa aj niekoľko moslimských spolkov. Duchovná správa moslimov Krymu je partnerom krymských vládnych orgánov, E. Ablajev obnovil svoju činnosť v Medzikonfesionálnej rade „Svet je dar boží“ pod záštitou Rady ministrov Krymskej republiky.

V zmysle článku 4 Federálneho zákona č. 74-FZ má národnostná kultúrna autonómia právo:

• dostávať podporu od orgánov štátnej moci a orgánov miestnej samosprávy, nevyhnutnú na zachovanie národnej svojbytnosti, rozvoja národného (materinského) jazyka a národnej kultúry;
• reprezentovať svoje národné záujmy v žiadostiach podávaných zákonodarným a výkonným orgánom a orgánom miestnej samosprávy;
• zakladať masovokomunikačné prostriedky spôsobom, uvedeným v zákonoch Ruskej federácie, získavať a šíriť informácie na národnom (materinskom) jazyku;
• zachovávať a obohacovať historické a kultúrne dedičstvo, mať voľný prístup k národným kultúrnym hodnotám;
• dodržiavať národné tradície a zvyky, obnovovať a rozvíjať ľudovú umeleckú tvorbu a ľudové remeslá;
• zakladať súkromné vzdelávacie zariadenia a vedecké ustanovizne, kultúrne zariadenia a zabezpečovať ich činnosť v súlade so zákonmi Ruskej federácie;
• zúčastňovať sa prostredníctvom svojich predstaviteľov na činnosti medzinárodných nevládnych organizácií;
• bez akejkoľvek diskriminácie nadväzovať a udržiavať humanitárne kontakty s občanmi, spoločenskými organizáciami cudzích štátov v súlade s legislatívou Ruskej federácie.

Takto platná legislatíva Ruskej federácie v plnej miere obsahuje mechanizmy, zamerané na zabezpečenie zachovania svojbytnosti, rozvoja jazyka, vzdelávania, národnej kultúry rozličných etnických menšín obývajúcich územie Ruskej federácie.