Kniha je obsahovo pokračovaním predchádzajúcej Černákovej knihy „Husák – mladé roky Gustáva Husáka 1913-39“, Marenčin PT, s.r.o. 2015. V tejto druhej knihe Gustáv Husák ešte nesídli na vrcholoch moci, ale významne ju na Slovensku ovplyvňuje. Spätne na jeho osudoch možno hľadať vnútorné príčiny udalostí, ktoré nás ovplyvňujú doteraz.

Husákov osobný život sa objavuje v knihe len okrajovo. Absolvoval Právnickú fakultu Komenského univerzity v Bratislave. Nastúpil ako koncipient v advokátskej kancelárii Vladimíra Clementisa. Po Clementisovej emigrácii na Západ v marci 1939 likvidoval Clementisovu advokátsku kanceláriu, nastúpil ako koncipient u ďalšieho advokáta, neskôr sa stal tajomníkom Ústredného zväzu špeditérov. Oženil sa s Magdou Lokvencovou, neskôr známou divadelnou režisérkou. Počas slovenského štátu bol trikrát zatknutý, skôr na krátku dobu, najdlhšie na tri mesiace. Prepustený bol vždy po intervenciách u ministra vnútra Šaňa Macha.

V decembri 1943 sa zúčastnil na založení Slovenskej národnej rady, počas Povstania bol povereníkom vnútra. Po potlačení Povstania sa ukrýval na Slovensku, po oslobodení odletel do Moskvy, kde sa znovu stretol so svojou ženou a novonarodeným synom. Do Košíc sa vrátil ako člen delegácie Komunistickej strany Československa.

Z knihy sa dozvedáme, aký úder znamenal pre komunistov v celom svete pakt Molotov – Ribbentrop. Dovtedy boli nastavení na boj proti fašizmu a priateľstvo k Sovietskemu zväzu  a odrazu sa Nemecko a Sovietsky zväz stali spojencami. Husák zachoval taktické mlčanie, ale jeho mentor Clementis vo Francúzsku sa nezdržal kritiky Sovietskeho zväzu za pakt. Neskôr aj to prispelo k jeho trestu smrti v Slánskeho procese. Azda už v postoji k paktu Molotov-Ribbentrop možno vidieť Husákovo ďalekosiahle videnie v politike. Akoby sa prejavovalo v jeho postojoch počas celého vojnového obdobia.

Po svojich študentských ľavicových aktivitách celkom prirodzene začal pôsobiť vo vedení študentských komunistických krúžkov. V rokoch 1939-40 však odmietal radikálnu a nereálnu politiku ilegálneho komunistického vedenia a to ho postupne vytlačilo od usmerňovania strany. Gustáv Husák  utlmil akúkoľvek stranícku aktivitu a žil svoj súkromný život. Vcelku účinná práca polície odhalila a zlikvidovala štyri podzemné vedenia komunistickej strany.

Husák sa opätovne začal angažovať v strane až vo februári 1943 (po víťazstve pri Stalingrade?). Práve vtedy bolo potrebné vytvoriť nové ilegálne vedenie KSS na čele so Šmidkem, ktorý prišiel z Moskvy. Husák ako najskúsenejší mladý komunista bol odrazu poruke. Šmidke, Husák, Novomeský vedenie vytvorili a pre Husáka začal nezadržateľný vzostup.

Spomeniem len najdôležitejšie politické postoje. Začnem slovenskou otázkou. Doteraz bol všeobecne známy Husákov list vedeniu KSČ do Moskvy z júla 1944, v ktorom písal, že na Slovensku by dali prednosť postaveniu zväzovej republiky Sovietskeho zväzu než strate samostatnosti obnovením Československa. Z knihy sa dozvedáme, že to bol autentický postoj, rozšírený na Slovensku.

Začiatkom roku 1940 robilo KSS problém prijať program o obnovení Československa. V júli 1944 poslala ilegálna Slovenská národná rada list prezidentovi Benešovi do Londýna (autori: Husák, Lettrich, Novomeský), v ktorom sa píše: „… rozmáha sa na Slovensku úsilie, aby sa Slovensko ako samostatná jednotka domáhalo v rozhodujúcej chvíli pričlenenia do ZSSR …“ (str. 264). Na odborárskom zjazde v povstaleckej Podbrezovej viacerí delegáti odmietali obnovenie ČSR (str. 301).

V súhrnnej správe o Povstaní Husák napísal, že „…v láske väčšiny Slovákov na prvom mieste sú Rusi a hneď za nimi Česi.“ (str. 336).V septembri poslala londýnska exilová vláda do Banskej Bystrice „pokyny“, aké úlohy má na povstaleckom území vládny delegát. SNR ich jednoducho odmietla a seba označila za najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci na Slovensku. Takéto predstavy nemali vyhliadky na úspech vzhľadom na dohody veľmocí o povojnovom usporiadaní, ale zostali žiť pod povrchom. Aj tým si možno vysvetliť ľahkosť, s akou o generáciu neskôr vznikla samostatná Slovenská republika.

Samostatný problém predstavovalo vojenské velenie a organizácia armády. Ak bola pred vypuknutím Povstania veliteľská slabosť Jána Goliana len akademickým problémom, po vypuknutí Povstania to bol praktický problém zlého velenia povstaleckému vojsku a postupovania Nemcov. Situáciu nezlepšil ani príchod generála Viesta a prevzatie velenia. V jednej chvíli Husák navrhol povolanie sovietskych dôstojníkov do velenia povstaleckej armády. Partizáni situáciu skôr zhoršovali. Ich bojová morálka bola nulová, iba požadovali zásobovanie ako armáda. Nemci ustupovali na všetkých frontoch vojny, len na Slovensku postupovali vpred. Na velenie povstaleckej armády negatívne vplývalo pôsobenie londýnskej vlády. Generáli Golian a potom aj Viest lavírovali medzi pokynmi z Londýna a z Banskej Bystrice.

Súčasný čitateľ s prekvapením hľadá a nenachádza v knihe aspoň zmienky o protižidovských opatreniach za slovenského štátu a ich odozve v ilegálnej komunistickej tlači a v rozhodnutiach komunistickej strany. Ilegálna komunistická tlač bola v tej dobe najrozšírenejšia. Vychádzali noviny Hlas ľudu a množstvo letákov. Niet však v nich zmienky o protižidovských opatreniach vlády a výzvy na ich ukončenie alebo na protesty. S protižidovskými opatreniami sa nikdy nezaoberala ani Slovenská národná rada. Ani v knihe sa o tomto, dnes centrálnom probléme slovenského štátu, nič nepíše.

Komunistická strana na Slovensku aj v Moskve si bola vedomá dôležitosti podpory katolíkov pre Povstanie aj pre povojnové usporiadanie. Husák si toho bol vedomý na prvom mieste. V Povstaní katolíkov nebolo a Husák hľadal cesty ako ich k Povstaniu priviesť. Navštívil spolu so Šmidkem banskobystrického biskupa Škrábika a chcel od neho, aby vydal pastiersky list v prospech Povstania. Ten to odmietol. Komunikácia medzi politickým vedením Povstania a katolíckou cirkvou zostala na mŕtvom bode. Zaujímavo pôsobí Husákov postreh, že predstavitelia katolíkov sa skôr dohovorili s komunistami ako s demokratmi.

Pri spätnom pohľade na Husákov život vieme, že účasť v Povstaní bola len začiatkom jeho dramatickej politickej dráhy. Možno si želať, že bude nasledovať kniha o ďalších osudoch Gustáva Husáka a jeho rodnej krajiny Slovenska.

Ján Čarnogurský