Život uprostred paragrafov ho však úplne neuspokojoval, a preto na štyri roky vstúpil do kartuziánskeho kláštora, kde sa popri duchovnom živote venoval štúdiu filozofie a teológie. Jeho duchovným vodcom bol Jan Colet. V roku 1503 sa Tomáš vrátil do verejného života. Bol považovaný za najlepšieho právnika. Okrem paragrafov bolo jeho myslenie a konanie ovplyvňované filozofickými a teologickými vedomosťami a citlivým svedomím. Preto bol nepodplatiteľným obhajcom zákona a zároveň plný pochopenia pre chudobných, ktorí sa dostali do sporu so zákonom. Ľudia čoskoro spoznali dobré Tomášovo srdce, v ktorého rukách zákonník slúžil všetkým a dbal o práva obyčajných ľudí. V roku 1504 bol zvolený za poslanca v parlamente. Kráľ Henrich VII. žiadal parlament o schválenie mimoriadnej dane, z ktorej chcel mať veno pre dcéru, ale Tomáš Morus svojím prejavom ovplyvnil ostatných poslancov natoľko, že nespravodlivá daň schválená nebola. Za to sa musel pre kráľov hnev stiahnuť do ústrania a cestoval po Európe.

V roku 1505 sa Tomáš oženil s Janou Coltovou, dcérou šľachtica a vedca. Spolu mali počas piatich rokov tri dievčatá a jedného chlapca. Pri narodení posledného dieťaťa mu žena zomrela. Kvôli starostlivosti o deti si potom vzal o sedem rokov staršiu vdovu Alicu Middletonovú s jednou dcérou. Bola dosť energická a trochu popudlivá, ale bola dobrou gazdinou aj matkou voči všetkým deťom. Tomáš svojou inteligenciou a trpezlivosťou dbal o pohodu v rodine a ako dobrý psychológ tlmil prudšie reakcie manželky. Pre deti zabezpečil domáceho učiteľa a na rozdiel od zvyklostí sa snažil zabezpečiť čo najvyššie vzdelanie aj dcéram.

V roku 1509 zomrel kráľ, ktorého nástupcom sa stal syn Henrich VIII., a Tomáš Morus v januári nasledujúceho roka opäť vstúpil ako jeden z predstaviteľov Londýna do parlamentu. Po ôsmich mesiacoch sa stal zástupcom policajného riaditeľa mesta a pomocníkom starostu v otázkach jurisdikcie. Osem rokov sa každý štvrtok zúčastňoval zasadnutia súdu, kým inštitúcia neprešla do kráľovskej moci. V roku 1517 sa stal členom kráľovskej rady a bol sprievodcom Henricha VIII. aj Kataríny, ktorí oceňovali jeho schopnosti a harmonické vystupovanie.

V máji 1521 mu kráľ udelil šľachtický titul s malým panstvom Chelsea a v tom istom roku bol vymenovaný aj za správcu kráľovskej pokladnice. O ďalšie dva roky sa stal predsedom parlamentu a kancelárom lancasterského vojvodstva. Mal dôveru kráľa a spolu s ním bránil katolícku náuku proti Martinovi Lutherovi. Vďaka spisu, na ktorom spolupracoval, dostal kráľ od pápeža čestný titul obranca viery. V roku 1523 vydal Tomáš spis „Odpoveď Lutherovi“ a v ďalších rokoch napísal polemické traktáty proti anglickým novátorom.

5. októbra 1529 bol Tomáš povýšený na lorda kancelára Anglicka, čo bola najvyššia hodnosť po kráľovi. Potom sa priateľstvo týchto dvoch začalo narúšať pre zásadný Tomášov postoj k hodnotám evanjelia a vernosti Cirkvi.

Henrich VIII. sa už v roku 1527 začal pokúšať o pápežské vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva s Katarínou prostredníctvom kancelára kardinála Wolseyho. Márne. Snažil sa to dosiahnuť aj prostredníctvom Tomáša Morusa. Charakterového Tomáša však v tejto veci na svoju stranu nezískal. Ten zastával postoj, že svetský človek sa nemá miešať do vecí spadajúcich do kompetencie Cirkvi. Ochotne však plnil požiadavky, ktoré neboli v rozpore s kresťanskými zásadami. Kráľova vášeň a ctižiadostivosť chceli prelomiť zásady jeho svedomia. Pre rastúce napätie sa v roku 1532 Tomáš vzdal kancelárskej hodnosti. Tým stratil kráľovskú priazeň aj zdroj zabezpečenia rodiny. Na rozdiel od iných si v čase kariéry bohatstvo nezhromažďoval, a tak jeho rodina čoskoro pocítila nedostatok.

Kráľ sa rozhodol urobiť si z parlamentu nástroj na zlomenie moci kléru a prinútil parlament uznať jeho nové manželstvo s Annou Boleynovou. Ústava podriadenosti z 15. mája 1532 bezvýhradne podriadila správu cirkevných záležitostí samotnému kráľovi. V júli 1533 vyhlásil Klement VII. kráľovo manželstvo s Annou Boleynovou za neplatné.

V nasledujúcom roku prišli za Tomášom kráľovi úradníci, aby prisahal na nový zákon, ktorý potvrdzoval neplatnosť kráľovho prvého manželstva a neuznával pápežovu právomoc. Charakterový obranca spravodlivosti odmietol a bol, rovnako ako biskup Ján Fisher, uväznený v Toweri. Najviac ho trápilo odlúčenie od rodiny, preto väznitelia prehovorili jeho ženu a dcéru, aby sa ho pokúsili presvedčiť k požadovanej prísahe, od ktorej závisela jeho sloboda aj život. Tomáš bol potešený, že s nimi mohol hovoriť, a s jemnou rozhodnosťou zvíťazil nad ich pokušením. Jeho mučitelia ho potom v temnote znovu nútili k prísahy „Act of Submission“, ktorou mal uznať kráľa za hlavu Cirkvi. Vo väzení strávil 15 mesiacov a hoci sa pripravoval na smrť, napísal ešte viacero duchovných spisov. 1. júla 1535 bol podľa nového zákona obvinený z velezrady a odsúdený na smrť.

Poprava sa konala 6. júla. Tomáš sa pred položením hlavy na popravčí špalok pomodlil za kráľa Henricha VIII. S pevnou vierou a radostným srdcom šiel v ústrety Pánovi skrze smrť za jeho zákony.

Jeho hlava potom na kôli na londýnskom moste vystriedala hlavu Jána Fishera. Obaja boli spoločne v roku 1935 vyhlásení za svätých. Ich pamiatka presahuje okruh katolíckej cirkvi.

Svätý Tomáš Morus, prosím, oroduj za nás.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Svatecdna.sk.