„Základným predpokladom obranyschopnosti štátu je schopnosť identifikovať a adresovať hrozby a výzvy súčasnosti. Hybridné hrozby sú nepopierateľne súčasťou dnešného bezpečnostného prostredia. Rezort obrany má ambíciu angažovať sa v procese celo-vládneho koordinovaného boja proti hybridnými hrozbám,“ informovalo ministerstvo. Proti dezinformáciám chce rezort bojovať transparentnosťou, objektivitou a profesionalitou a komunikáciou s odbornou a laickou verejnosťou.
Ako ďalej informovala Kakaščíková, rezort obrany venuje hybridným hrozbám adekvátnu pozornosť a snaží sa o posilnenie svojej spôsobilosti na poli kybernetickej obranyschopnosti. „Tento proces prebieha v rovine výstavby technologickej infraštruktúry, profesijného rozvoja v oblasti ľudských zdrojov ako aj na báze medzinárodnej spolupráce s členskými krajinami NATO a EÚ,“ dodala hovorkyňa. V tomto smere rezort obrany spolupracuje s orgánmi štátnej správy, najmä s Národným bezpečnostným úradom.
Podľa IT špecialistu Ondreja Macka sú v súčasnosti kybernetickými útokmi najviac ohrozené nemocnice. „Tu je informačný systém často na biednej úrovni a zároveň sú tu citlivé informácie o pacientoch. Samozrejme, potenciálnym cieľom je aj štát, ale ten je zabezpečený výrazne lepšie ako nemocnice,“ uviedol Macko.
Slovensko je podľa neho nepopierateľne ohrozené kyberútokmi a je jasné, že nie je nepreniknuteľné. Macko zároveň potvrdil, že Slovensko „má čo pre kyberzločincov ponúknuť“. „Sme súčasťou Európskej únie a pomerne dobrý cieľ pre útoky, ktoré sa dajú napríklad vyskúšať na menšom počte obyvateľstva,“ dodal.
Aby Slovensko vedelo čo najlepšie zabrániť kyberútokom, všetky ministerstvá by mali podľa neho mať jednotný informačný systém a analyzovať všetky útoky, vrátane tých na pomerne malé štátne organizácie. „Existuje vládna jednotka, ktorá tieto prieniky do systému analyzuje, ale mala by mať väčší počet osôb a rozpočet,“ uzavrel Macko.