Môj profil 
Predplatné
Autorkou je lesbická mama so štyrmi deťmi, Francesca Pardi, ktorej posolstvom je, že všetky typy rodín sú si rovnocenné. Heterosexuálna, homosexuálna alebo s jedným rodičom, každá z nich plní rovnakú funkciu. „Malé vajíčko poznáva rodiny najprv len v škrupinke, a vidí, že všetky sú pekné, až napokon dokáže vyjsť zo svojej škrupiny. Posolstvo pre deti je, že sa nevie, kde vajíčko napokon skončí, ale to nie je dôležité, pretože nejestvuje forma rodiny, ktorá by bola preferovaná“, hovorí autorka.
Zápletka
Predstavenie chce nenásilnou rečou vlastnou deťom rozprávať o rozličných typoch rodín v kontraste s tradičným chápaním. Rozpráva príbeh o dievčatku, ktoré je smutné, lebo je dcérou heterosexuálnych rodičov, ktorí sa rozviedli, a matka si vybíja zlosť prílišnou autoritárskosťou a dievčatko musí upratovať. A tak sa dievčatko zavrie do svojej izby ako malé vajíčko do svojej škrupiny, odkiaľ nechce vyjsť. Začne sa hrať so svojím imaginárnym kamarátom, hrá sa s tieňom a na cestovateľku, ktorá putuje a objavuje rôzne rodiny, až kým nenájde pre seba tú správnu. Rodiny, v akých žijú malí diváci, rodiny s adoptovanými deťmi, ale aj rodiny s dvoma matkami a ockami, s jedným rodičom, homosexuálnych tučniakov, ktorým sa podarí mať mláďa (nevedno ako). Rodiny iné, a teda aj „iným spôsobom“ šťastné. „Lebo šťastie sa neprejavuje len jedným spôsobom“, hovorí príbeh.
Fatálne dôsledky a učitelia na strane rodičov
Predstavenie scénograficky veľmi pútavé pre malého diváka tak pritiahlo jeho pozornosť, no nevie sa presne, čo z príbehu dieťa presne pochopí. Isté je to, že „takéto malé deti nefiltrujú a prijímajú všetko“, hovorí psychiater Bruno Renzi, „no práve v tomto veku je to veľmi nebezpečné. Detstvo do 8-10 rokov je tým najdôležitejším obdobím pre formáciu a psychické smerovanie osoby. V kontexte normálnej rodiny – bipolárnej, teda s mužskou a ženskou stránkou, dieťa má možnosť rozvinúť modely, ktoré sú vrodené v jeho štruktúre. Dieťa, ktoré vystavia takémuto predstaveniu, je bezbranné voči zmätku, ktorý v ňom vyprodukujú. Ak dieťaťu budú neustále popierať právo na oboch rodičov, mužského a ženského rodu, odoprú mu dynamiku rozvoja nevyhnutnú pre jeho a rast. Práve v tomto kľúčovom veku deti v sebe vytvárajú presvedčenie o nich samých, o živote, o svete, čo ovplyvní celú ich budúcnosť“, dodáva psychiater Renzi.
Učiteľky boli vo väčšej miere zhrozené a tvrdia, že nevedeli vopred podrobnosti príbehu. Našli sa však aj také, ktoré boli rady, že „ich žiaci sa touto formou bez ťažkostí naučia a osvoja si vedomie, že nie je rozdiel medzi rodinami, dôležitý je len princíp vzájomnej benevolencie.“ Do očí tiež bije ľahostajnosť a zodpovednosť škôl či rodín, ktorých deti takouto formou boli nútené „prehĺbiť“ v sebe túto tematiku. „Rodičia o tom tiež nevedeli“, tvrdí jedna učiteľka, „a takto pomaly iní začínajú s rozkladom rodiny u ich malých deťoch. Budeme o tom s rodičmi hovoriť a samozrejme aj s deťmi“, dodáva druhá. Ostáva teraz na dospelých, ako sa s touto situáciou vysporiadajú, niektorí už protestovali so slzami v očiach v meste Casalpusterlengo, kde predstavenie videlo 230 detí.
ip
.JPG)
.jpg)
