Slovenský herec a politik Milan Kňažko si v utorok na Francúzskom inštitúte v Bratislave prevzal Cenu Imra Weinera-Kráľa. Cena je určená osobnostiam prispievajúcim k rozvoju francúzsko-slovenskej kultúrnej spolupráce. Od roku 2014 ju udeľuje Spolok priateľov Imra Weinera-Kráľa v spolupráci s Asociáciou teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia na Slovensku. „Osobnosť, ktorú si dnes večer uctíme cenou Imra Weinera-Kráľa, je pokračovateľom tých hodnôt, ktoré zastával Imro Weiner-Kráľ. Je to jeden z tých umelcov, ktorí bojovali za slobodnú a demokratickú Európu. Milan Kňažko je veľký Slovák, robí česť vašej krajine a je to plodný umelec. To, čo má za sebou, je produkcia hodná jeho mena. Je to tiež hrdina z roku 1989. Ako člen koordinačného výboru VPN v Bratislave sa angažoval proti totalitnému režimu a za slobodné Slovensko. Z hľadiska symboliky sa teda tešíme, že v roku 2018, sto rokov po vzniku Československa, päťdesiat rokov po Pražskej jari, skoro tridsať rokov po Nežnej revolúcii a 25 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky odovzdáme cenu význačnému bojovníkovi a vyznávačovi hodnôt slobody a demokracie,“ povedal v úvode podujatia veľvyslanec Francúzska na Slovensku, J.E. Christophe Léonzi, pod ktorého záštitou sa podujatie konalo.

V časoch veľkých zmien vo východnej Európe, po páde Berlínskeho múra bol Kňažko jedným z hlavných strojcov spolupráce medzi Francúzskom a Slovenskom. Pôsobil ako minister medzinárodných vzťahov a neskôr minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ako minister kultúry v roku 1999 podpísal program spolupráce medzi Slovenskou republikou a Francúzskom v oblasti kultúry, jazykového vzdelávania, školstva, vedy, techniky a štátnych inštitúcií. „Odvtedy až dodnes sa francúzsko-slovenská spolupráca neustále rozvíja a predstavuje základný prvok vzťahu medzi oboma krajinami. Francúzsky inštitút na Slovensku každý rok podporuje, organizuje či spoluorganizuje vyše 80 kultúrnych podujatí takmer vo všetkých oblastiach,“ poznamenal Léonzi.

Cenu, ktorú Kňažkovi odovzdali, vyhotovil akademický sochár Milan Lukáč. Laureát sa následne ujal slova. „Táto cena nie je len o výtvarnom umení, ale aj o tom, ako sa rozvíjajú vzťahy medzi Slovenskou republikou a Francúzskom, tie majú dlhú tradíciu. A ako som sa k tomu dostal? Život je najlepším režisérom a často sa s nami nečakane zahrá, takže keď v roku 1968 proti našej vôli niekoľko armád oslobodilo Československo, rozhodol som sa, že pôjdem oberať hrozno do Francúzska, mal som už vybavenú brigádu. Tí starší si možno spomínajú, že rok ’68 bol veľmi úrodný na hrozno, takže som ho oberal dva roky. Priznám sa, že Francúzsko sa stalo mojím druhým domovom, najmä Paríž. Chcel som tam zostať trochu dlhšie, no fakt, že ma čakala na Slovensku vojenská prezenčná služba a aj ďalšie okolnosti spôsobili, že som sa v roku 1970 vrátil. Ešte v nedeľu večer som bol v Latinskej štvrti v Paríži s vlasmi po ramená a na druhý deň už mi tie vlasy strihali na kasárenskom dvore v Leviciach. Kto to nezažil, si ťažko predstaví, aký veľký rozdiel je medzi nočným Parížom a nočnými Levicami. Keď som sa vrátil, mal som takzvanú depku, ale vydržal som a zostal som na Slovensku 20 rokov a stále som sa pohrával s myšlienkou, že keby bolo najhoršie, mám kam ísť, lebo som vo Francúzsku objavil svoj ďalší domov. Stretol som sa tam s mnohými významnými francúzskymi umelcami aj s budúcimi politikmi. Roky bežali a vo mne bol stále taký malý Francúz, ktorý korigoval počas normalizácie moje skutky a často ma priviedol do problémov, povedal som niečo, čo sa nepatrilo alebo urobil niečo, čo bolo v rozpore s konaním lojálneho občana ČSSR… V tom čase mi veľmi pomohol vtedajší minister kultúry Miroslav Válek – nebyť jeho, môj osud by sa možno vyvíjal trochu inak. Rok 1989 následne spôsobil, že ma to vtiahlo do politiky. Počas môjho pôsobenia v ústavných funkciách som sa snažil preniesť slovensko-francúzske vzťahy, ktoré boli emotívne a priateľské, z oblasti kultúry a umenia aj do tej politickej a som rád, že pokračujú. Svet je otvorený a teší ma, že Francúzsko pristupuje k našim vzťahom veľmi srdečne. To všetko spôsobil ten rok 1968. A keď sa ma dnes pýtajú, ako je možné, že hovorím tak dobre po francúzsky, pravdivo odpovedám, vďaka Sovietskemu zväzu,“ vtipne skonštatoval herec.

Na podujatí sa zúčastnila aj dcéra Weinera-Kraľa Elise. O hudobné spestrenie večera sa postarali známy džezmen Peter Lipa so svojím synom Petrom.

Odovzdaniu ocenenia minulý týždeň predchádzalo otvorenie sprievodnej výstavy fotografií s názvom Milan Kňažko: Človek kumštu, ktorá bude v Galérii Francúzskeho inštitútu k dispozícii do 31. októbra.