Mier sa v strednej Európe stal neslušným slovom

Kyjev 18. januára 2023 (HSP/unherd/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Postoj k vojne na Ukrajine teraz tvorí hlavnú zlomovú líniu na kontinente, konštatuje William Nattrass pre UnHerd

Vojna na Ukrajine spôsobila, že pojmy mier sa stali kontroverznými v celej strednej a východnej Európe. V Českej republike viedlo víkendové prvé kolo prezidentských volieb k súboju dvoch kandidátov, ktorí sa definujú svojimi postojmi k vojne a mieru.

Favorit, bývalý šéf NATO Petr Pavel, je jedným z najostrejších hlasov v krajine, ktorý sa stavia proti ruskej agresii a vplyvu. Jeho protikandidát, bývalý premiér Andrej Babiš, medzitým začal kampaň pred druhým kolom s reklamami, ktoré vo veľkej miere čerpajú z protivojnovej rétoriky maďarského premiéra Viktora Orbána.

V narážke na to, že generál vo výslužbe Pavel je vojnový štváč, Babiš na bilbordoch sľubuje, že “nezatiahne Českú republiku do vojny. Som diplomat. Nie som vojak.” Reklama vyvolala veľkú polemiku – Pavel nevyjadril želanie, aby Česká republika išla do vojny s Ruskom, a prezident aj tak nemá právomoc vyhlásiť vojnu.

Babiš je však obratný agitátor a vie, že mimo kozmopolitnej Prahy je mnoho Čechov nespokojných s aktuálnym jastrabím postojom krajiny k vojne a neochvejnou prozápadnou orientáciou. Nedávny prieskum ukázal, že len tretina krajiny si želá vyslovene prozápadného prezidenta, a niektorí považujú Pavlovu jednoznačnú pozíciu voči Rusku za príznak údajného zlyhania západnej diplomacie v otázke Ukrajiny.

Babiš nikdy nespochybňoval správnosť ukrajinskej veci, ale nové napodobňovanie jeho priateľa Orbána je výrečné. V celej strednej Európe sa otvorila ideologická zlomová línia medzi tými, ktorí prisudzujú aspoň časť zodpovednosti za vojnu Západu, a tými, ktorí sú presvedčení, že vina je výlučne na strane ruského prezidenta Vladimira Putina. Toto rozdelenie má tendenciu odrážať širšie postoje k západným inštitúciám, ako sú EÚ a NATO.

V tomto kontexte politici ako Babiš a Orbán naznačujú, že neutrálne želanie mieru je aktom ľudovej vzbury proti nedotknuteľnej západnej elite. Zatiaľ čo sa sčítavali české hlasy, Orbánova vláda v Maďarsku predstavila výsledky “národnej konzultácie”, ktoré údajne ukazujú prevažujúci nesúhlas verejnosti so sankciami voči Rusku, ktoré zaviedla EÚ. Výsledky, ktoré zabezpečila séria navádzajúcich otázok, mali vyvolať dojem, že lídri EÚ sú voči Rusku oveľa viac jastrabí ako široká verejnosť.

Zatiaľ čo však Orbán a Babiš využívajú túžbu po mieri ako politický nástroj, ich oponenti prejavujú znepokojujúcu tendenciu odmietnuť výzvy na mier ako nerozumné, hlúpe alebo dokonca nebezpečné.

V jednom z najkontroverznejších výrokov doterajšej českej prezidentskej kampane Pavel kritizoval výzvy na mier vyhlásením, že “trvalý mier je ilúzia”. S obľubou tiež označuje odporcov členstva v NATO a EÚ za “extrémistov” – v televíznej debate povedal, že ako prezident by zvážil odmietnutie vymenovania členov euroskeptických a protiatlantických strán do ministerských funkcií, a to aj v prípade, že by po parlamentných voľbách tvorili súčasť vládnej koalície.

Postoj k vojne na Ukrajine tak vyvoláva ešte zásadnejšie otázky o demokratických hodnotách a príslušnosti k Západu. V súčasnosti sa čoraz častejšie stáva “mier” najspornejším slovom v politickom lexikóne.