„Neočakávam, že bude vyslovená nedôvera Igorovi Matovičovi,“ reagoval Mesežnikov na otázku týkajúcu sa dnešného hlasovanie v parlamente. Dodal ale, že na premiéra sa valí kritika aj zo strany jeho koaličných partnerov. On sám však predpokladá, že z poslancov vládnej koalície nebude nikto hlasovať za odvolanie premiéra.
Jedným z dôvodov môže byť aj to, že by to automaticky znamenalo pád vlády. „Postup je taký, že v prípade, ak sa vyslovuje nedôvera predsedovi vlády, tak vláda podáva demisiu. Je možné odvolať vládu aj vtedy, ak napríklad predseda vlády dobrovoľne spája hlasovanie o nejakom zákone s vyslovením dôvery. Nevyslovenie dôvery sa tiež považuje za pád vlády,“ vysvetlil politológ s tým, že známym prípadom je pád vlády Ivety Radičovej, kedy spojila hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o Eurovale.
Podľa Mesežnikova je parlamentná opozícia v súčasnosti v rozklade a aj toto hlasovanie je príležitosť na zviditeľnenie sa. „Strana Smer sa rozsypala, vzniká síce nový politický subjekt, ale pravdepodobne nebude mať v parlamente zastúpenie v podobe poslaneckého klubu. Oni sa potrebujú zviditeľniť, aby využili príležitosť, keď sa aj v samotnej vládnej koalícii sa názory na kauzy plagiátorstva naozaj odlišujú,“ uzavrel Mesežnikov.
Denník N vo štvrtok 16. júla informoval, že predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) vo svojej diplomovej práci odpísal dve knihy a v roku 1998 ju odovzdal ako svoje dielo. Premiér na to reagoval, že o jeho diplomovke písali Hospodárske noviny už v roku 2012 a odvtedy sa nič nezmenilo a ľudia ho volili aj napriek vtedy medializovaným informáciám. Sám si svoju prácu vraj nepamätá a magisterský titul nikdy nepoužíval. Opozičné strany Smer-sociálna demokracia a Hlas-sociálna demokracia však iniciovali odvolávanie premiéra. Matovič tvrdí, ak mu poslanci vyslovia nedôveru, OĽaNO ostane v koalícii, no on sám skončí v parlamente aj ako líder hnutia.