A učiteľ s úsmevom odpovedal, že áno. Že je to na Jozefa, 19. marca. Neviem, ako to myslel, ale ja som si vtedy uvedomil, aké meno nosím, kto je mojím patrónom,“ povedal Jozef Matejovský, ktorý je členom Spoločenstva kňazských a laických rodín (Skala). Zároveň dodáva, že má dosť tvrdohlavú povahu. „Od svätého Jozefa sa učím nezotrvávať na svojich názoroch, ak sú nesprávne,“ povedal s tým, že evajnelista Matúš píše: „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1,19-20) “„Jozef ochotne zmenil svoje rozhodnutie, keď zistil, že sa mýlil. Aj v tom bola jeho spravodlivosť, preto konal správne skutky. Nech mi pomáha, aby som ich konal aj ja,“ dodáva gréckokatolícky kňaz.

Jozef Pšak je laik, otec dvoch detí a tiež je člen spoločenstva Skala. „Ako tretiemu chlapcovi v rodine sa mi ušlo meno Jozef 🙂 Ako chlapec som svojho patróna vnímal ako ochrancu Ježiška a Márie ochotného urobiť všetko, aby ochránil svoju rodinu. Až teraz ako otec rodiny dokážem lepšie pochopiť túto neľahkú úlohu. Úlohu otca a ochrancu,“ povedal pre Tlačovú kanceláriu KBS. K svätému Jozefovi sa s dôverou obracia pri každodenných prosbách o ochranu a pomoc v rodine, obzvlášť v tejto neľahkej dobe a vie, že jeho prosby idú na tú najlepšiu adresu.

Programový riaditeľ televízie Lux Jozef Kováčik pripomína, že svätý Jozef, bol od dávnych čias uctievaný aj ako patrón dobrej smrti.

„Vedel som síce o tom, no nejako osobne som túto spiritualitu nemal možnosť bližšie spoznať. Zmenilo sa to, keď som začal s pútnikmi navštevovať v Nazarete Kostol sv. Jozefa. Je v ňom maľba starého, zomierajúceho sv. Jozefa. Mám rád tú maľbu. Môže nás učiť, že staroba nie je niečo negatívne, zlé. Staroba je súčasťou života. Jednou z najdôležitejších úloh nášho života je naučiť sa dôstojne starnúť. Nie v zatrpknutosti. Koľko ľudí je dnes zatrpknutých, nedôverčivých, povýšeneckých. Práve sv. Jozef ako patrón dobrej smrti, nakoľko je prakticky isté, že v hodine jeho smrti pri ňom stál Boh v osobe Pána Ježiša, nám v tom môže byť veľkou oporou a učiteľom,“ povedal Jozef Kováčik pre Tlačovú kanceláriu KBS.

Krstné meno Jozef dali rodičia po svätcovi, ktorého si Boh vyvolil spomedzi všetkých mužov za ochrancu svojho Syna a mamy svojho Syna aj Jozefovi Pekňanskému z Prešova. „Čo ma najviac spojilo s týmto svätcom bola situácia, keď sme sa s manželkou rozhodli pre osvojenie našich troch detí. Krátko na to, mi došlo, že aj Boží Syn – Ježiš Kristus, bol v podstate “osvojeným synom” svätého Jozefa. Je pre mňa úžasným príkladom toho, ako Ježiša prijal za svojho, chránil, vychovával, učil modlitbe i remeslu, prejavoval mu lásku, ako hlava rodiny sa staral o svoju rodinu. Ako muž modlitby, bol vnímavý na Božieho Ducha. Myslím si, že aj napriek ľudskej obave, čo bude s jeho rodinou, dôveroval Bohu, že sa o nich postará. Svätý Jozef – oroduj za nás,“ povedal Jozef Pekňanský pre TK KBS.

Jozef Frimer z Tulčíka sa veľmi potešil, keď Svätý Otec František vyhlásil mimoriadny rok svätého Jozefa. Nielen preto, lebo nosí jeho meno a narodil sa na Jozefa, ale aj preto, že v rodine prejavujú veľkú úctu k tomuto tichému, ale obetavému svätcovi, otcovi rodiny a pestúnovi nášho Pána. „Moja manželka sa volá Mária, narodila sa na Jozefínu, takže obidvaja máme svojich patrónov vo Svätej rodine. Vychovávame spolu päť detí, preto je veľa dôvodov a situácií, kedy sa obraciame s modlitbou o orodovanie sv. Jozefa aj celej jeho rodiny. Hlavne prosíme o pomoc pri výchove a správnom vedení našich detí, čo je v tejto dobe veľmi náročné,“ povedal. Aby mali tohto mimoriadneho orodovníka stále pred očami, večer sa s deťmi modlia krátku modlitbu: „Svätý Jozef, skutočný ženích Panny Márie, oroduj za nás aj za všetkých, ktorý tohto dňa, tejto noci zomierajú.“

Jozef Frimmer sa často zamýšľa nad tým, s akou pokorou, ale veľmi ochotne a s bázňou, prijal svätý Jozef úlohu od nebeského Otca postarať sa o jeho najväčší poklad, o vtelené Slovo Ježiša a jeho matku Máriu. „Preto je mi veľkým vzorom a inšpiráciou stále nanovo prijímať rodinu, ktorú zveril mne, kde tiež bojujem s problémami a ťažkosťami, ale hlavne ďakujem a teším sa z milostí a priazne, ktorú nám náš Pán stále prejavuje, určite aj na príhovor svätého Jozefa,“ dodal.

Jozefa Gbura priviedla k úcte k jeho patrónovi mama, s ktorou sa každý rok v marci modlievali novénu k svätému Jozefovi. Keď si založil vlastnú rodinu, pokračoval v modlitbe v nej a stal sa členom Nábožného združenia sv. Jozefa, v ktorom sa zaviazal denne modliť sa krátku modlitbu k cti Jozefa. „Jeho jednoduchosť, vľúdnosť, láskavosť, pracovitosť, ale hlavne odovzdanie do Božej vôle, sú cnosti, ktoré ma na mojej životnej ceste inšpirujú. Žiť život s Bohom – Otcom je úžasné dobrodružstvo. Na tejto ceste ma sprevádzal a sprevádza môj patrón,“ povedal Jozef Gbur z Hervartova pre TK KBS.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v sekcii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.