Rím 28. januára 2023 (HSP/tfiglobalnews/Foto:TASR/AP-Alessandra Tarantino)
Líbyjská kríza sa zďaleka neskončila. Kríza v Líbyi, ktorá sa začala v dôsledku povstania podporovaného NATO, ktoré zvrhlo Muammara Kaddáfího, rozdelila krajinu medzi dve súperiace administratívy na východe a západe. USA uznávajú vládu národnej dohody so sídlom v Tripolise, ktorá kontroluje časti západu krajiny, zatiaľ čo Rusko podporuje Líbyjskú národnú armádu pod vedením Chalífu Haftara, ktorá kontroluje východné časti krajiny. Keďže Líbya smeruje k možným voľbám, je takmer isté, že Haftárova frakcia získa moc. Ak analyzujeme tieto signály, naznačuje to, že ďalšia západná mocnosť sa konečne zahrieva na strane Haftara a môže nakoniec legitimizovať vládu líbyjského vodcu, píše Michael Mahanta pre TFI Global News
Dohoda Líbye s Talianskom o dodávkach plynu
Podľa správy sa líbyjská Národná ropná spoločnosť dohodla s talianskym energetickým gigantom ENI na 8 miliardách dolárov na rozvoji uhľovodíkových lokalít na mori.
Národná ropná spoločnosť sa dohodla s talianskym energetickým gigantom ENI na “rozvoji ropného a plynárenského sektora prostredníctvom rozvoja dvoch pobrežných lokalít, ktoré budú schopné spoločne produkovať 850 miliónov kubických stôp plynu” denne, ako uviedol šéf NOC Farhat Bengdara. Taliansky energetický gigant ENI však odmietol dohodu komentovať.
Taliansko sa snaží nájsť alternatívu k ruskej energii a talianska premiérka Giorgia Meloniová má v najbližších dňoch navštíviť Tripolis.
Líbya takisto dúfa, že sa jej podarí zvýšiť ťažbu ropy zo súčasných približne 1,2 miliardy barelov denne na dve miliardy barelov denne. Aj keď sa táto dohoda na prvý pohľad javí ako každá iná dohoda uzavretá medzi týmito dvoma krajinami, je v nej viac, než sa na prvý pohľad zdá.
Meloniová rozširuje podporu Ruskom podporovanej Haftarovej vláde?
V Líbyi už niekoľko mesiacov bojujú vládne sily podporované OSN s povstaleckým veliteľom Chalífom Haftarom o kontrolu nad Líbyou, pričom do bojov zasahujú aj zahraničné mocnosti. Administratívu so sídlom v Tripolise, na čele ktorej stojí Abdul Hamíd Dbíbé, podporuje Západ, zatiaľ čo Haftara podporuje Rusko. Okrem Ruska Líbyjskú národnú armádu, ktorú vedie Chalífa Haftar, podporujú aj Egypt, Francúzsko a Spojené arabské emiráty.
Okrem toho Haftar má v Líbyi silnú moc, a ak sa v Líbyi uskutočnia voľby, existuje možnosť, že sa o prezidentský úrad bude uchádzať Kaddáfího syn Seif al-Islám, ktorého podporuje Haftar a ktorý sa v krajine teší aj podpore verejnosti.
Okrem toho má Haftar pod kontrolou aj líbyjské zásoby ropy a plynu. Dve hlavné líbyjské ložiská na ťažbu plynu sa nachádzajú na územiach, ktoré kontroluje skupina Wagner alebo jej miestni partneri a spojenci, ako je maršal Chalífa Haftar, na východe krajiny. Zatváranie a blokovanie ropných a plynových polí je takmer nepretržité od začiatku stretov medzi východnými a západnými frakciami. Príležitostne sa tieto ropné a plynové polia využívali aj ako vyjednávací prostriedok a prvok nátlaku proti vláde národnej jednoty zo strany Haftarovej frakcie.
Vzhľadom na tento scenár možno povedať, že dohoda Líbye s Talianskom o dodávkach plynu môže byť úspešná len s Haftárovým požehnaním. Ak talianska premiérka Meloniová potrebuje líbyjskú ropu a plyn, bude musieť zaplatiť cenu, ktorou by mohlo byť uznanie a poskytnutie určitej legitimity Haftarovej moci v Líbyi.
Je teda pravdepodobné, že Taliansko sa pridá k Egyptu, Francúzsku, Spojeným arabským emirátom a predovšetkým k Rusku, ktoré podporujú Haftarov režim v Líbyi. Možnosť takéhoto vyrovnania je v súčasnosti otázna, avšak pri pohľade na Meloniovej predchádzajúci postoj k Rusku to nie je ani extrémne nepravdepodobné vzhľadom na to, že bola za lepšie vzťahy s Ruskom a chválila Vladimira Putina pred tým, ako začal rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.
Ak sa posunieme vpred, Meloniovej “ľúbostný” vzťah s Ruskom by sa mohol konečne vyjasniť v Líbyi, keď sa Taliansko pripojí k Rusku a podporí Haftara v tejto krízou zmietanej africkej krajine.