Pápež Ján XXIII. – pápež dobroty, ktorý otvoril Cirkev svetu

Detstvo v početnej roľníckej rodine

Angelo Giuseppe Roncalli sa narodil 25. novembra 1881 v obci Sotto il Monte pri Bergame v Taliansku. Pochádzal z početnej a skromnej roľníckej rodiny, bol štvrtým z trinástich detí. Pokrstený bol ešte v deň narodenia. Už od detstva vyrastal v prostredí hlbokej viery, jednoduchosti a pracovitosti. Práve rodinná zbožnosť a skúsenosť obyčajného života neskôr výrazne ovplyvnili jeho štýl pápežskej služby.

Seminarista s Denníkom duše

V roku 1892 vstúpil do seminára v Bergame. Ako štrnásťročný si začal písať duchovné poznámky, ktoré ho sprevádzali celý život. Neskôr boli vydané pod názvom Denník duše a patria k najdôležitejším svedectvám o jeho duchovnom vývoji.

Už ako mladý seminarista vstúpil do tretieho františkánskeho rádu. Františkánska jednoduchosť, pokora a dôvera v Boha sa stali trvalou súčasťou jeho osobnosti.

Kňaz a tajomník biskupa

Za kňaza bol vysvätený 10. augusta 1904 v Ríme. Krátko nato sa stal tajomníkom bergamského biskupa Giacoma Márie Radiniho Tedeschiho. V tejto službe pôsobil až do roku 1914.

Sprevádzal biskupa na pastoračných cestách, pomáhal pri diecéznych iniciatívach, venoval sa sociálnej práci, písaniu a vyučovaniu v seminári. Učil dejiny, patrológiu a apologetiku.

Boli to roky, v ktorých sa formoval ako kňaz blízky ľuďom, verný Cirkvi a citlivý na sociálne otázky.

Vojenský kaplán a služobník ranených

Počas prvej svetovej vojny bol povolaný do armády. Slúžil najprv ako zdravotník a neskôr ako vojenský kaplán vo vojenských nemocniciach.

Stret s utrpením vojakov, ranených a ich rodín v ňom prehĺbil cit pre milosrdenstvo a pokoj. Táto skúsenosť sa neskôr odrazila v jeho dôraze na mier a dialóg medzi národmi.

Diplomat Svätej stolice

V roku 1921 bol povolaný do služby Svätej stolice. Najprv pôsobil vo výbore Pápežského diela šírenia viery, neskôr ho pápež Pius XI. vymenoval za apoštolského vizitátora v Bulharsku. V roku 1925 prijal biskupskú vysviacku a za svoje motto si zvolil slová Oboedientia et pax – Poslušnosť a pokoj.

V Bulharsku, Turecku a Grécku pôsobil v prostredí, kde katolíci tvorili menšinu. Budoval vzťahy s pravoslávnymi, moslimami aj predstaviteľmi štátu. Učil sa trpezlivosti, rešpektu a „pastorácii malých krokov“.

Počas druhej svetovej vojny pomáhal vojnovým zajatcom a podieľal sa aj na záchrane Židov prostredníctvom dokladov a tranzitných víz.

Nuncius vo Francúzsku a patriarcha Benátok

V roku 1944 ho pápež Pius XII. vymenoval za apoštolského nuncia vo Francúzsku. V povojnovom období pomáhal obnovovať život Cirkvi a riešiť citlivé otázky medzi Vatikánom a francúzskou spoločnosťou.

V roku 1953 sa stal kardinálom a zároveň patriarchom Benátok. Túto službu prijal s radosťou, pretože sa opäť mohol venovať priamej pastoračnej práci. Ako benátsky patriarcha bol známy srdečnosťou, jednoduchosťou a otcovským prístupom k ľuďom.

Zvolenie za pápeža

Po smrti Pia XII. bol Angelo Giuseppe Roncalli 28. októbra 1958 zvolený za pápeža. Prijal meno Ján XXIII.

Mnohí ho považovali za dočasné riešenie, pokojného staršieho muža, ktorý bude viesť Cirkev bez veľkých zmien. Ukázalo sa však, že práve on otvorí jednu z najvýznamnejších kapitol moderných cirkevných dejín.

Pápež dobroty

Ján XXIII. si veľmi rýchlo získal srdcia ľudí. Navštevoval chorých, väzňov, rímske farnosti a jednoduchých veriacich. Jeho ľudskosť, humor a blízkosť boli v ostrom kontraste s predstavením vzdialeného a nedostupného pápežského úradu.

Ľudia ho začali volať pápež dobroty. Nešlo iba o vonkajšiu milotu, ale o hlboký duchovný postoj človeka, ktorý veril, že Cirkev má byť matkou, nie pevnosťou.

Druhý vatikánsky koncil

Najväčším rozhodnutím jeho pontifikátu bolo zvolanie Druhého vatikánskeho koncilu. Už tri mesiace po zvolení oznámil, že chce zvolať všeobecný koncil, rímsku synodu a začať obnovu cirkevného práva.

Koncil otvoril 11. októbra 1962. Jeho cieľom bolo obnoviť život Cirkvi, posilniť jednotu kresťanov a otvoriť dialóg so svetom. Ján XXIII. chcel, aby Cirkev dokázala hovoriť k modernému človeku zrozumiteľne, pravdivo a s láskou.

Hoci sa zúčastnil iba prvého zasadnutia koncilu, jeho rozhodnutie zmenilo smerovanie Katolíckej cirkvi na desaťročia dopredu.

Encykliky mieru a sociálnej spravodlivosti

Ján XXIII. vydal viacero významných encyklík. Medzi najznámejšie patrí Mater et magistra z roku 1961, venovaná sociálnym otázkam, a Pacem in terris z roku 1963, ktorá sa stala veľkou výzvou na mier v čase studenej vojny.

Encyklika Pacem in terris bola adresovaná nielen katolíkom, ale „všetkým ľuďom dobrej vôle“. Pápež v nej vyzýval na odmietnutie zbrojenia, budovanie dôvery medzi národmi a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.

Posledné mesiace a smrť

Už počas koncilu trpel vážnou chorobou. Lekári mu zistili rakovinu žalúdka, no Ján XXIII. sa usiloval pokračovať v službe, kým mu to sily dovolili.

Zomrel 3. júna 1963 v Ríme, v predvečer Turíc. Svet ho oplakával ako pápeža, ktorý krátkym pontifikátom priniesol Cirkvi nový tón: viac otcovstva, dôvery, pokoja a otvorenosti.

Svätý Ján XXIII.

Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 3. septembra 2000. Za svätého bol vyhlásený 27. apríla 2014 spolu s Jánom Pavlom II. Kanonizáciu viedol pápež František za prítomnosti emeritného pápeža Benedikta XVI.

Jeho liturgická spomienka sa slávi 11. októbra, v deň otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu.

Odkaz pápeža, ktorý veril v malé kroky

Ján XXIII. nebol pápežom veľkej okázalosti. Bol pápežom jednoduchosti, dôvery a otcovskej dobroty. Jeho život ukázal, že veľké dejiny sa neraz začínajú pokojným rozhodnutím človeka, ktorý verí Bohu viac než strachu.

Do dejín vstúpil ako pápež, ktorý otvoril okná Cirkvi, aby do nej mohol vstúpiť čerstvý vzduch.