Na snímke kandidát na post prezidenta SR Milan Melník. Foto: TASR/Martin Baumann

 

Bratislava 27. februára (TASR)

TASR prináša profil Milana Melníka

Milan Melník je občianskym kandidátom na post prezidenta republiky. Nie je a ani nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. V prezidentských voľbách v roku 2009 kandidoval tiež ako občiansky kandidát, ale s podporou Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS).

Narodil sa 9. mája 1938 v Košickej Novej Vsi. Vyštudoval Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1962). Po ďalšom štúdiu anorganickej chémie na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave získal postupne vedecké hodnosti. V roku 1993 ho vymenovali za profesora.

Je svetovo uznávanou vedeckou osobnosťou, ktorú považujú za zakladateľa bioanorganickej chémie v bývalom Československu a na Slovensku. Napísal množstvo odborných publikácií a pôvodných vedeckých prác, ktoré sú uvedené v zborníkoch konferencií a sympózií doma i v zahraničí. Vychoval desiatky diplomantov a doktorandov v odbore anorganická a bioanorganická chémia.

Za svoju činnosť získal mnohé vedecké ocenenia. V roku 2008 mu prezident republiky udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

V súčasnosti pôsobí na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave ako vedec a vysokoškolský pedagóg.

Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.

Pre túto krajinu som urobil skutočne veľa, som statočný občan

Napriek nízkym preferenciám v prieskumoch si verí, považuje ich totiž za zmanipulované a účelové. Sám vraj dostal ponuku kúpiť si priaznivý prieskum, ale odmietol. Uchádzač o post hlavy štátu Milan Melník v rámci projektu TASR rozhovorov s prezidentskými kandidátmi uviedol, že jeho hlavnou devízou je skutočnosť, že nebol nikdy politicky angažovaný a už celé roky robí Slovenskej republike vďaka svojmu povolaniu vedca dobré meno po celom svete.

Prečo ste sa rozhodli opäť kandidovať na prezidenta?

Minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé, sú tu skúsenosti, ktoré mám zo svojich služobných a pracovných ciest prakticky po celom svete, kde sledujem nielen vedu, ale zaujímam sa aj o dianie v daných krajinách. Vždy som sa ale napriek ponukám a lepším pracovným podmienkam vracal domov. Po druhé, skúsenosti chcem odovzdávať svojej vlasti a svojmu ľudu.

Pred piatimi rokmi ste aj s podporou ĽS-HZDS presvedčili necelých 46.000 ľudí, čo bol volebný zisk 2,45 percenta. Prečo si myslíte, že teraz to môže byť lepšie?

Pretože ma ľudia viac poznajú ako predtým. Teraz ma podporujú aj vlastenecké a kresťanské spolky, ktoré majú široké zázemie nielen u nás doma, ale aj v zahraničí. Konkrétne Panslovanská únia, Konzervatívne Slovensko, zahraniční Slováci, Magnificat Slovakia, Nezávislé združenie ekonómov Slovenska a akademická obec.

Na posun to ale nevyzerá ani teraz, skôr naopak, v prieskumoch nedosahujete ani jedno percento podpory.

Žiaľ, je to účelové a nie celkom v poriadku, pretože aj mňa oslovili dve agentúry, ktoré požadovali peniaze na to, že mi urobia prieskum na mieru. Nebudem ich menovať, lebo sa to nemá. Opakujem, je to pre občanov účelové a zavádzajúce. Dôležité je, aby si občan urobil úsudok sám, kto je vhodný na tento úrad. Ak si zoberieme našich prezidentov, všetci boli politicky angažovaní. Prezident, ak bol v troch či štyroch stranách, nemôže neslúžiť politickej strane. Ja som nebol nikdy členom žiadnej strany, zachoval som sa ako statočný občan a nie som nikomu nič dlžný, ani povinný splácať.

Na situáciu nízkych preferencií ste reagovali aj tým, že ste do redakcií poslali vlastný prieskum, v ktorom ste skončili za Robertom Ficom druhý s 26 percentami. Výsledky tohto prieskumu máte na svojej oficiálnej internetovej stránke. Chcete ako exaktný vedec povedať, že to bol štandardný nezmanipulovaný prieskum?

Počul som o tom, bol som vtedy v zahraničí, ja som pre to nič neurobil. Nepovažujem to za celkom v poriadku. Všeobecne si o prieskumoch myslím, že sú zavádzajúce. Možno ho dám zo stránky vyhodiť, to nie je problém. (Na stránke ostal dodnes, pozn. TASR)

V čom máte navrch pred ostatnými kandidátmi?

To, že som nebol nikdy politicky angažovaný. Ja som pre túto krajinu urobil skutočne veľmi veľa, vo vede som presadil našu malú republiku po celom svete. Som pozývaný na medzinárodné sympóziá a konferencie, prešiel som desiatky univerzít po celom svete. Vždy pred prednáškami uvádzam, odkiaľ som. Urobil som dosť a chcem ešte viac z pozície hlavy štátu.

Nemyslíte si, že práve politická skúsenosť môže prezidentovi chýbať?

Čo je to politická skúsenosť? To, že som sa dokázal bez politických tričiek dopracovať tam, kde som? Margaret Thatcherová bola farmaceutka, Angela Merkelová bola fyzička a chemička. Takže to nie je otázka politiky, ja chcem byť štátnikom. Tým, že nemám žiadne záväzky, môžem voľne rozhodovať a podporovať názory občanov. Nie som viazaný ničím.

Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov, sú dostatočné?

To si nemyslím. Bolo by dobré, aby mal zákonodarnú iniciatívu. Zároveň, na opätovné schválenie vetovaného zákona by mala byť potrebná až ústavná väčšina. Na druhej strane prezident má isté právomoci, ale žiaden ich doteraz poriadne nevyužíval. Chcel by som sa zúčastňovať rokovaní vlády aj parlamentu a diskutovať so slovenskými europoslancami, ktorí by mali zastupovať republiku, nie strany. Napríklad vo Fínsku skladajú účty prezidentovi a dostávajú úlohy. Ja by som ich zvolával pravidelne.

Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Vy tvrdíte, že členstvo v NATO nie je pre SR mimoriadnym prínosom. Prečo?

Som zásadne proti silovým riešeniam, čo má za následok stratu životov. Treba pristupovať k veci veľmi uvážlivo. Vždy sa dá nájsť riešenie za okrúhlym stolom. Zásah zvonku vždy narobí problémy. Slovensko nech členom NATO zostane, ale treba rokovať a nachádzať ústretovosť. Vstúpiť do krajiny a pomáhať je až krajné riešenie.

Ako vnímate účasť slovenských jednotiek v rámci operácií NATO? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách, prípadne ju rozširovať či obmedzovať?

Niektoré oblasti, ako Afganistan, treba prehodnocovať. Vieme, ako to bolo. Rusi tam boli desať rokov, čo docielili? Teraz sú tam vojská NATO. Ako sme ďaleko v riešení afganského problému? Stále je to otvorená otázka.

Dôležitou kompetenčnou sférou hlavy štátu je podieľanie sa na formovaní zahraničnej politiky SR. Máte v tomto smere ambície?

Určite by som chcel chodiť na summity, som dosť znalý sveta, som aj jazykovo slušne vybavený. Hlava štátu by mala otvárať dvere aj do krajín, kam nemáme prístup, aký by sme mali mať.

Kam bude, v prípade úspechu, smerovať vaša prvá služobná cesta?

Tradične do Českej republiky.

Páči sa vám, ako prezident Miloš Zeman využíva svoje právomoci?

No, trošku ich prekračuje.

Ako by teda mala vyzerať spolupráca slovenského prezidenta s vládou a parlamentom?

Je potrebné, aby čo najužšie spolupracovali a nachádzali ústretovosť. Chcel by som vytvoriť akési politické grémium z predstaviteľov parlamentných strán, plus by som tam prizval všetkých troch exprezidentov. Tam by sa sumarizovalo plnenie ich sľubov a obrusovali sa hrany. Už do troch mesiacov po zvolení by som vystúpil v parlamente, kde by som povedal svoje vízie s tým, že by som urobil analýzu napĺňania sľubov parlamentných strán a navrhol riešenia.

Čo sa vám na stave republiky nepáči najviac?

To, že kvitne korupcia a klientelizmus a je vysoká nezamestnanosť. Tá sa dá odstrániť len tým, že sa skráti pracovná doba. Osem hodín je náročných, študenti sú po šiestich hodinách unavení. Za kratšiu prácu by človek podal vyšší výkon a mal by viac času na rodinu.

Jednou z prezidentských právomocí je aj vymenúvanie a odvolávanie vysokých štátnych úradníkov či sudcov. Ako by ste ako prezident pristupovali k výkonu tejto kompetencie?

V Ústave SR je celý rad úskalí, ktoré treba presnejšie vyšpecifikovať, aby nebolo úniku. Ako je možné, že NR SR prijme zákon a Ústavný súd to spochybní? Ako je možné, že prijímame protiústavné zákony? Zákony majú slúžiť ľudu a občanom, nie politikom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR