Môj profil 
Predplatné
Melicher tvrdí, že ekonomika nie je matematika, aj keď sa to tak môže mnohým zdať. “Matematika je veda, ktorá sa mení len veľmi zriedka. 3×3 bude 9 aj o tisíc rokov, ale hodnota HDP môže byť iná už o pár mesiacov. V ekonómii preto neexistuje len jeden výlučne správny prístup. Ekonómia, rovnako ako demokracia, by mala byť voľnou súťažou myšlienok.”
“Ja sa hlásim k ekonomickému smeru Keynesianizmu. Ten charakterizuje plná zamestnanosť, dlhodobé infraštrukturálne projekty, viac peňazí zo ziskov firiem na platy zamestnancov, sústredenie sa na domácu spotrebu a snaha o to, aby sa v ekonomike kládol dôraz na dopyt, nie ponuku, ako je to u neoliberálov.”
Všetky prístupy sú však podľa neho relevantné. “Najmä kvôli tomu často kritizujem slovenské médiá, ktoré si do svojich ekonomických relácii volajú výhradne zástupcov pravicovej a neoliberálnej ekonómie – INESS, INEKO, Nadácia F.A. Hayeka. Tieto mimovládky neprezentujú objektívnu ekonómiu, ale len jeden z jej možných prúdov. Vzhľadom na to, koľko veľa času trávia v médiách môže mať divák pocit, že ekonómia, ktorú popisujú je tá objektívna a neutrálna. To však nie je pravda a ani nikdy nebola!”
Ľavičiarov podľa Melichera “nevzrušuje” flexibilita zamestnanca, či flexibilita Zákonníka práce. “Nebažíme po vyrovnanom rozpočte, po nekonečnom ekonomickom raste alebo po konkurencie schopnosti. Všetky tieto cudzie pojmy môžu mať pekný cveng, ale v skutočnosti obyčajným ľuďom, ľudom práce iba škodia. Odcituje teraz pána Kačalku z Hospodárskych novín, ktorý sa vyjadril k sociálnemu štátu, ktorý na Slovensku vybudoval najmä Smer:”
“Najsilnejšia strana Smer, ktorá má zásadný vplyv na fungovanie krajiny 11 z posledných 13 rokov, vstupuje do predvolebnej kampane so sloganom: „Ochránime sociálny štát“. Nuž, ďakujeme za varovanie a dodáme, že ficovci sú tentoraz freudovsky presní. Ochrana sociálneho štátu totiž znamená aj vysoké regulačné zaťaženie, nedostatočnú flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov či bariéry pri zamestnávaní cudzincov. To sú pritom ďalšie faktory znižujúce našu konkurencieschopnosť.”
Melicher oponuje: “Po vyjadreniach pána Kačalku si môžeme myslieť, že robíme niečo zle a že to Smer pokazil. Opak je však pravdou. Všetko to, na čo redaktor poukazuje ako na negatívum, my chápeme ako pozitívum! Vysoké regulačné zaťaženie je tradičný ľavicový nástroj, ako prerozdeľovať viac peňazí od bohatých smerom k chudobnejším formou daní a odvodov a rovnako tak sú to mantinely pre súkromné firmy, pre ochranu životného prostredia a zdravia zamestnancov.”
“Nedostatočná flexibilita pracovných vzťahov je v preklade menšia možnosť, aby mohol zamestnávateľ vyraziť svojho zamestnanca na počkanie a bez dôvodu, aby mu mohol dávať mzdu, ktorá by mu nezabezpečila dôstojné životné podmienky, aby musel tráviť v práci viac času a aby nemal nárok na sociálne benefity, ako dlhšia dovolenka alebo príplatky za prácu v noci alebo cez sviatok.”
Uviedol tiež, že bariéry pri zamestnávaní cudzincov zase znamenajú, že si štát chráni svojich občanov a nedovolí firmám, aby si do výroby ku nám nosili pracovníkov z tretích krajín, ktorým môžu na rozdiel od Slovákov platiť zlomkové mzdy. “My, ľavičiari, socialisti, sociálne zmýšľajúci ľudia chápeme ekonomiku ako nástroj na prerozdeľovanie bohatstva od bohatých ku chudobným, vytváranie sociálneho zmier v spoločnosti a možnosti vidieť ľudí ako živé bytosti nie len ako čísla, presne tak ako to robia neoliberáli a pravicoví ekonómovia. My sa pozeráme na človeka a nie na čísla. Práve o toho by malo v našom svete ísť. Nie o koncoročné bilancie.”
V dnešnej dobe globálneho, liberálne kapitalizmu je posvätnou “kravou” ekonomický rast, ktorý musí byť nekonečný a neobmedzený. Už zo samej logiky veci toto konštatovanie nedáva zmysel, ale paradoxne podľa neho v našich štátoch a ekonomikách stále žijeme.
Zmysel podľa Igora Melichera nedáva ani neustály tlak na produktivitu práce a konkurencie schopnosť ekonomiky. “Produktivita práce totižto rastie vtedy, ak vyrobíte veľa produktov za čo najkratší čas. Ale človek predsa nie je robot. Na druhej strane sa tiež produktivita odráža od ceny vyrábaného tovaru. Napríklad Nemec, ktorý vyrobí menej drahších produktov za hodinu bude mať väčšiu produktivitu ako Slovák, ktorý vyrobí viac lacnejších produktov za hodinu. To platí, ak sa pozeráme na produktivitu cez cenu tovaru.”
“A čo tá konkurencie schopnosť? Richard Sulík sa raz v jednej televíznej relácii vyjadril, že nízke mzdy, ktoré Slováci dostávajú sú naša najväčšia konkurenčná výhoda a my by sme sa jej nemali vzdávať zvyšovaním minimálnej mzdy. Takže naša konkurencie schopnosť spočíva v práci za deravý groš, kým napríklad v Nemecku spočíva v technológiách s vysokou pridanou hodnotou.”
.JPG)
.jpg)
