Medzinárodný tím archeológov objavil v Egypte neznámu pyramídu

Edfu 12. februára (HSP/Foto:TASR)

Kto dal neznámu pyramídu postaviť, nie je jasné

Pyramídy, hrobky faraónov, ktoré dodnes pútajú pozornosť historikov, archeológov, ale aj obyčajných ľudí. Neraz v minulosti podľahli zlodejom, ktorí z nich ukradli vzácne predmety a snažili sa ich speňažiť. Od nájdenia hrobky faraóna Tutanchamóna, ktorého mnohí vedci nazývajú aj Tuti, archeologický výskum v Egypte neustal. 

Medzinárodný tím archeológov pôsobiaci v Egypte mal obrovské šťastie. Podarilo sa mu objaviť prvú pyramídu. Je dokonca ešte staršia ako Cheopsova. Hoci o nej vedeli už skôr, nájsť ju sa im podarilo až teraz. Postavená bola v čase prvej dynastie. Je však otázne, či ju dal postaviť panovník Honi, ktorý vládol v období rokov 2635 až 2610 alebo Snofru vládnuci približne v rokoch 2610 až 2590 pred Kristom.

Jedna legenda hovorí, že úplne prvá pyramída nebola postavená správne, pretože mala polámané okraje. Vtedajším architektom teda neostávalo nič iné iba navrhnúť novú, ktorá by bola hodná večného príbytku ich faraóna. Jej pôvodná výška bola 13 metrov, no vplyvom prírodných živlov a odoberania kamenných blokov na iné stavby má v súčasnosti iba 5 metrov.  

Táto pyramída údajne neslúžila ako klasická hrobka pre panovníka. Toto tvrdenie podporuje aj nález vo východnej časti, kde bolo objavené špeciálne miesto, kde sa obetovali potraviny, čo potvrdzuje jej kultový význam. Necelých 50 rokov po svojom vzniku prestala slúžiť svojmu účelu, pretože panovník Chufev v tom čase začal stavať Veľkú pyramídu v Gíze a túto už za potrebnú nepovažoval. Pyramída z Edfu je trojstupňová postavená z pieskovcových blokov a ílovej omietky. Jej jadro je obklopené dvoma vonkajšími vrstvami blokov, čo tvorí vonkajší trojstupňový dojem.

Veľkosť pyramíd dodnes vyvoláva otázku prečo sú vlastne také veľké. Veď v podstate slúžia iba ako hrob. Na túto otázku odpovedá archeologička Salima Ikramová. Podľa nej mala stavba pyramíd dva ciele. Prvým bola samotná skutočnosť, že išlo o príbytok pre dušu panovníka, žijúceho boha, pretože panovníci v náboženskom ponímaní Egypťanov boli bohmi. Ich miesto posledného odpočinku muselo byť teda hodné tohto titulu. Druhým bolo vytvorenie nových pracovných miest. 

Keďže išlo o veľké stavby, bol nevyhnutný veľký počet robotníkov. Tak poskytla krajina pracovné miesta niekoľkým stovkám mužov. Musíme si uvedomiť, že stavba týchto hrobiek trvala niekoľko desiatok rokov, čo v oblasti práce znamenalo pre robotníkov istotu stabilnej práce. Fyzicky náročná práca však znamenala aj úmrtnosť v nižšom veku.

Archeologička zároveň hovorí, že nestabilná politická situácia sa odráža aj na archeologickom výskume. Púšť je pomerne nebezpečná, pretože sa objavuje čoraz viac zločincov a novodobých vykrádačov hrobiek. Tí sa snažia ukradnuté artefakty vyviezť za hranice krajiny. Napriek týmto nepriaznivým podmienkam tu výskum neutícha, pretože Egypt ukrýva mnoho tajomstiev z čias faraónov a mení náš pohľad na jednu historickú epochu ľudských dejín.

 mž