Minulý mesiac Spojené štáty prijali Zákon o čipoch a vede (CHIPS), ktorý je jedným z prvých opatrení národnej priemyselnej politiky – vládneho plánovania a intervencie v konkrétnom priemyselnom odvetví za posledných päťdesiat rokov, v tomto prípade v oblasti polovodičov. Po vypití oslavného šampanského a po tom, čo sa na zem zniesli konfety, je užitočné zasadiť zákon CHIPS do kontextu a pochopiť, aká práca čaká vládu a súkromný kapitál v tejto oblasti.

Spojené štáty sú teraz zapojené do súťaževeľmocís Čínou. Je to súboj o to, ktorá krajina bude svojím diplomatickým, informačným, vojenským a hospodárskym systémom viesť svet v dvadsiatom prvom storočí. A výsledok rozhodne o tom, či nás čaká čínska dystopická budúcnosť, alebo demokratická budúcnosť, v ktorej sa jednotlivci a národy môžu rozhodovať sami. S týmto názorom autora by sa pochopiteľne dalo veľa polemizovať, keďže demokracia začína silne pokrivkávať a samostatné rozhodovanie menších krajín je rovnako otázne (pozn. prekl.). Jadrom tejto súťaže je vedúce postavenie v oblasti nových a prevratných technológií – od polovodičov a superpočítačov až po biotechnológie a blockchain a všetko medzi tým.

Čínska a americká národná priemyselná politika

Na rozdiel od Spojených štátov Čína riadi svoju priemyselnú politiku prostredníctvom päťročných plánov zhora nadol. Celkovým cieľom je premeniť Čínu na technologicky vyspelý a vojensky silný štát, ktorý môže vyzvať USA na súboj o vedúce postavenie v oblasti obchodu a vojenstva. Peking na rozdiel od Washingtonu sa riadi myšlienkou, že národná bezpečnosť je neoddeliteľne prepojená s komerčnými technológiami, ako sú polovodiče, bezpilotné lietadlá a umelá inteligencia. Čína vytvorila tzv. vojensko-civilnú fúziu: ekosystém s dvojakým využitím, ktorý vznikol tesným prepojením jej komerčných technologických spoločností s obranným ekosystémom.

Čína využila svoje posledné tri päťročné plány na investície do kritických technológií – vrátane polovodičov, superpočítačov, umelej inteligencie, strojového učenia, vesmírneho programu a biotechnológií, čím sa toto úsilie stalo národnou prioritou. Okrem toho Peking na podporu týchto plánov vybudoval sofistikovaný verejno-súkromný finančný ekosystém. Tento ekosystém financovania technológií zahŕňa regionálne investičné fondy, ktoré sú v Číne známe ako civilno-vojenské riadiace fondy, ktorých hodnota presahuje 700 miliárd USD. Ide o investičné nástroje, v ktorých ústredné a miestne vládne agentúry realizujú investície, ktoré sú kombinované so súkromným rizikovým kapitálom a štátnymi podnikmi v oblastiach strategického významu. Prostredníctvom týchto snáh Čína pevne spája kritické civilné spoločnosti so svojím obranným ekosystémom, aby pomohli vyvíjať zbrane a strategické prekvapenia pre protivníkov.

Spojené štáty nemajú k dispozícii nič porovnateľné. Naopak, počas posledných niekoľkých desaťročí bolo plánovanie v americkom hospodárstve ponechané na „trh”. Táto premisa vychádza z teórie chicagskej ekonomickej školy, podľa ktorej voľný trh najlepšie rozdeľuje zdroje v ekonomike a pre ekonomickú prosperitu je najlepší minimálny alebo dokonca žiadny zásah vlády. V rámci experimentu podporeného oboma hlavnými politickými stranami Spojené štáty už roky riadia svoje hospodárstvo podľa tejto teórie. „Optimalizácia zisku nadovšetko“ viedla k hromadnému presunu výroby a celých odvetví do zahraničia s cieľom znížiť náklady. Investori prešli na masívne investície do odvetví s najrýchlejšou a najväčšou návratnosťou bez dlhodobých kapitálových investícií – napríklad do sociálnych médií, elektronického obchodu a hier – namiesto do hardvéru, polovodičov, modernej výroby, dopravnej infraštruktúry a ďalších kľúčových odvetví. Výsledkom bolo, že súkromný kapitál a rizikový kapitál sa stali de facto rozhodujúcimi subjektmi priemyselnej politiky USA.

Po zániku Sovietskeho zväzu a vzostupe Spojených štátov ako jedinej superveľmoci bola táto stratégia –„zisk predovšetkým“–celkom účinná, pretože neexistoval žiadny iný národ, ktorý by sa mohol vyrovnať americkej technickej prevahe. To sa zmenilo, keďže sme tomuto vývoju nevenovali pozornosť.

Čínske ambície a strategické prekvapenia

V prvých dvoch desaťročiach dvadsiateho prvého storočia, kým sa Spojené štáty sústredili na boj proti neštátnym aktérom, americkí politici nepochopili veľkosť, rozsah, ambície a národné odhodlanie Číny prekonať Spojené štáty ako globálneho lídra v oblasti technológií. Nielen v hocijakých technológiách, ale vo všetkých tých, ktoré sú v tomto storočí rozhodujúce pre americkú národnú aj hospodársku bezpečnosť.

Čínska národná priemyselná politika, ktorá sa riadi zhora nadol, znamená, že Spojené štáty boli prekonané v plánovaní, personálnom obsadení aj vo výdavkoch. Podľa niektorých odhadov by sa Čína mohla stať lídrom v mnohých kritických technologických oblastiach skôr, ako sa zvyčajne predpokladá.

Hoci čínske investície do technológií boli občas zbytočné a nehospodárne, ich súhrn priniesol Spojeným štátom rad „strategických prekvapení” vrátane hyperzvukových zbraní, balistických rakiet „zabijakov lietadlových lodí” a frakčného orbitálneho bombardovacieho systému, ako aj rýchly pokrok v oblasti vesmíru, polovodičov, superpočítačov a biotechnológií.  Zdá sa, že je pravdepodobných viac prekvapení, pričom všetky budú motivované cieľom získať obchodnú a vojenskú prevahu nad Spojenými štátmi.

Amerika má však výhody, ktoré Číne chýbajú, napríklad kapitálové trhy, ktoré možno motivovať, a nie nútiť, nevyužité inovačné talenty, ktoré sú ochotné pomôcť, pracovné trhy, na ktorých možno zvyšovať kvalifikáciu, a univerzitné a podnikové výskumné inštitúcie, ktoré sú stále vynikajúce. Zároveň sa v čínskej technologickej nadvláde objavuje niekoľko trhlín. Zadržanie niektorých z najúspešnejších čínskych podnikateľov a investorov pekinským režimom,zásah proti „zbytočným” technológiám, ako sú videohry, a spomalenie kótovania na čínskej verzii NASDAQ a šanghajskej burze STAR Market, môžu signalizovať, že krajina postupne obmedzuje svoj prístup založený na princípe„všetko je povolené”, abyČína predbehla Spojené štáty. Zároveň americké ministerstvo obchodu začalo zakazovať vývoz kritických zariadení a komponentov, ktoré Čína potrebuje na vybudovanie svojho technologického ekosystému.

Miliardári a rizikový kapitál?

Tradiční dodávatelia obranných výrobkov, technológií a zbraní pre ministerstvo obrany – hlavní dodávatelia a federálne laboratóriá – už nie sú lídrami v mnohých z týchto nových a prevratných technológií. A hoci má ministerstvo obrany prvotriednych ľudí a organizácie, je vytvorené pre svet, ktorý už neexistuje. Neschopnosť Pentagónu rýchlo získavať a nasadzovať komerčné systémy si vyžaduje organizačnú zmenu v rozsahu Goldwater-Nicholsovho zákona, nielen obyčajnú reformu.

Technologické inovácie v mnohých oblastiach sú teraz v kompetencii komerčných spoločností. Namiesto koherentnej národnej investičnej stratégie USA v oblasti nových a prevratných technológií – spomeňme si na zákon CHIPS krát desať – spustili miliardári v Spojených štátoch svoje vlastné iniciatívy. Spoločnosti SpaceX a Starlink Elona Muska vyrábajú opakovane použiteľné rakety a širokopásmový internet vo vesmíre, spoločnosť Anduril IndustriesPalmera Luckyho vyvíja obranné technológie v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia a Palantir Petra Theila sa zameriava na analýzu údajov. V posledných rokoch vznikol rad rizikových fondov zameraných na obranu – Shield Capital, Lux Capital a ďalšie.

Závislosť na miliardároch, ktorí sa zaujímajú o obranu, však nie je udržateľná stratégia a rizikový kapitál investuje do podnikov, ktoré sa môžu stať ziskovými za desať rokov alebo menej. To znamená, že technológie, ktoré by mohli dozrievať desaťročia, môžu uviaznuť v„údolí smrti” a zomrú. Pri pokusoch prekonať toto údolie smrti sa technologické spoločnosti často spoliehajú na vládny kapitál. Tieto programy sú obmedzené rozsahom, časom a úspešnosťou v rozsahu. Takéto vládne investičné programy zväčša zlyhali pri rozširovaní týchto vznikajúcich prevratných technológií z troch dôvodov.

Po prvé, vládne agentúry majú obmedzený prístup k špičkovým investičným talentom, ktorí by im pomohli prijímať sofistikované technické investičné rozhodnutia.

Po druhé, vládnym agentúram chýbajú zručnosti v oblasti komercializácie, ktoré by zakladateľom pomohli premeniť technické nápady na komerčné podniky.

Po tretie, žiadne súkromné ani vládne fondy nefungujú ako „trpezlivý kapitál” – neinvestujú do kritických hlbokých technológií, ktorých zrelosť a rozšírenie môže trvať viac ako desať rokov.

Americký hraničný fond (AFF)

V súčasnosti sa tento problém pokúša vyriešiť jeden súkromný kapitálový fond. Gilman Louie, zakladateľ spoločnosti In-Q-Tel, založil America’s Frontier Fund (AFF). Tento nový fond bude investovať do kľúčových hlbokých technológií, aby pomohol Spojeným štátom udržať krok s čínskym náporom kapitálu zameraného na túto oblasť. AFF plánuje získať jednu miliardu dolárov „trpezlivého súkromného kapitálu” z verejných aj súkromných zdrojov a zamerať sa výlučne na identifikáciu kritických technológií a strategické investície. Zriadenie fondu ako neziskovej organizácie umožňuje zamerať sa na dlhodobé investície dôležité pre USA, nielen na to, čo je účelné na maximalizáciu zisku. Tým sa zabezpečí, že tieto investície prerastú do veľkých komerčných spoločností a spoločností s dvojakým využitím zameraných na národný záujem USA.

AFF má výnimočný tím skúsených investorovdo rizikového kapitálu, špičkového hlavného vedca a tím pre inkubáciu startupov. Dôležité je, že tento tím prichádza s jedinečným a hlbokým pochopením priesečníka národnej bezpečnosti a nových a prevratných technológií.AFF je najsľubnejším úsilím, ktoré som videl pri riešení dlhodobých výziev financovania a rozširovania nových a prevratných technológií.

V stávke je, či zvyšok dvadsiateho prvého storočia bude určovať autoritárska vláda, ktorá chce svetu vnútiť dystopickú budúcnosť, alebo slobodné národy schopné určiť svoju vlastnú budúcnosť.

Ide o náročné problémy, ktoré treba vyriešiť, a žiaden fond nedokáže zvládnuť obrovské investície, ktoré Čína realizuje. Napriek tomu je možné, že trhovo orientovaný prístup AFF v kombinácii s váhavými krokmi vlády smerom k opätovnému zapojeniu sa do priemyselnej politiky môže nakloniť misky váh späť v prospech Ameriky.Dúfame, že sa im to podarí, uzatvára s nádejou autor.

A ako to vyzerá z pohľadu Číny, ktorej autoritársky režim sa zjavne oveľa efektívnejšie vysporadúva s krízami, ako bola napríklad pandémia COVID-u.  Harvard Kennedy School to vo svojej štúdii „Veľká technická rivalita: Čína vs USA“ vidí nasledovne:

Rýchly vzostup Číny, ktorá sa dnes snaží spochybniť dominanciu USA v oblasti technológií upútal pozornosť Ameriky. Súperenie v technológiách je to, čo riaditeľÚstrednej spravodajskej služby Bill Burns, vyzdvihuje ako „hlavnú arénu súťaže a súperenia s Čínou.” Tá vytlačila USA z pozície najväčšieho svetového výrobcu špičkových technológií, pričom v roku 2020vyrobila 250 miliónov počítačov, 25 miliónov automobilov a 1,5 miliardy smartfónov. Okrem toho, že sa stala výrobnou veľmocou, Čína sa stala vážnym konkurentom v oblasti základných technológií 21. storočia: umelá inteligencia (AI), 5G, kvantové informácie, kvantová veda (QIS), polovodiče, biotechnológie a zelená energia. V niektorýchoblastiach sa už stala číslom 1. V iných, pri súčasných trajektóriách, predbehne USA v priebehu nasledujúceho desaťročia.

Prezident Si Ťin-pching vyhlásil: „Technologické inovácie sa stalihlavným bojiskom na globálnom poli a súťaž o technologické dominantné postavenie bude nebývalo tvrdá.” Zdôrazňujúc potrebu „rozvíjať domáce kapacity, je potrebné znižovať závislosť od zahraničnej technológie a napredovať v oblasti nových technológií,” uvádza najnovší čínsky vládny päťročný plán, ktorý určuje kľúčové ukazovatele výkonnosti, stanovuje termíny a ukladá provinčným a miestnym vládam zodpovednosť za dosahovanie výsledkov.

Eric Schmidt, jeden z najuznávanejších amerických lídrov v oblasti rozvoja a uplatňovania technológií, ktorý viedol spoločnosť Google k tomu, aby sa stala jednou z popredných svetových technologických spoločností, otvorene vyjadril svoje názory. Uviedol, že „mnohí Američania majú stále zastaraný pohľad na Čínu”. Je presvedčený, že „Čína jepre Spojené štáty ekonomickým a vojenským konkurentom, ktorý sa agresívne snaží znížiť náskok USA v oblasti nových technológií. “Podľa jeho hodnotenia: „Ak sa tieto trendy nezmenia, v roku 2030 budeme súperiť s krajinou, ktorá má väčšiu ekonomiku, viac výskumu ainvestícií do vývoja, lepší výskum, širšie nasadenie nových technológií a silnejšiu výpočtovú infraštruktúru.”