Kremeľ sa nových sankcií EÚ neobáva. „Rusko nežije v podmienkach sankcií prvý deň,“ vyhlásil Peskov

Opatrenia oznámené Európou proti ruskému ropnému priemyslu neprispievajú k stabilizácii medzinárodných energetických trhov, vyhlásil hovorca prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov.

Podľa jeho slov Moskva už má „dostatočné skúsenosti na minimalizovanie škôd“ spôsobených podobnými reštrikciami. Týmito slovami komentoval Kremeľ 18. balík sankcií predložený Európskou úniou, informoval web RT.

18. balík

Opatrenia, ktoré navrhuje Európska komisia, zahŕňajú odpojenie viacerých ruských bánk od systému SWIFT, zníženie stropu cien ropy a zastavenie využívania plynovodu Nord Stream.

Podľa ruských ekonómov sú predložené iniciatívy väčšinou symbolického charakteru a nebudú mať vplyv na ruskú ekonomiku. Nové sankcie však môžu poškodiť samú Európsku úniu, v dôsledku čoho sa niektoré krajiny únie už vyslovili proti týmto obmedzeniam.

„Nové sankcie voči ruskému ropnému sektoru, o ktorých sa diskutuje na Západe, neprispievajú k stabilizácii medzinárodných energetických trhov, ale Moskva má možnosť minimalizovať možné škody, “ oznámil v stredu 11. júna  Dmitrij Peskov.

„Samozrejme, Rusko nežije prvý deň v podmienkach rôznych obmedzení, ktoré i naďalej považujeme za nezákonné. Rusko už získalo určité veľmi užitočné skúsenosti, aby minimalizovalo akékoľvek dôsledky podobných rozhodnutí,“ zdôraznil Peskov. Týmito slovami okomentoval predstaviteľ Kremľa vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o pripravovanom 18. balíku protiruských sankcií.

Podľa slov von der Leyenovej nové reštrikcie zahŕňajú odpojenie ďalších 22 bánk krajiny od systému SWIFT, zavedenie obmedzení proti plynovodom Nord Stream, zaradenie ďalších 77 tankerov prepravujúcich ropu z Ruska na “čiernu listinu”, ako aj zníženie cenového stropu pre niektoré suroviny.

„Európa sa navždy vzdáva plynovodov Nord Stream. Navrhujeme tiež znížiť strop ceny ropy z 60 na 45 dolárov za barel. Ropa tvorí tretinu ruských štátnych príjmov. Tento zdroj musíme obmedziť. Najlepšiu koordináciu krokov s partnermi prerokujeme na samite G7,“ napísala predsedníčka EK na svojom účte na sociálnej sieti X. Spomínaný samit G7 sa uskutoční túto nedeľu v Kanade, viac si môžete prečítať v tomto článku.

Ako v stredu vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz, nový balík sankcií môže byť prijatý už na budúci týždeň. Pri schvaľovaní týchto reštrikcií však Európska komisia pravdepodobne narazí na odpor Maďarska a Slovenska: lídri oboch krajín už vyhlásili, že túto iniciatívu nepodporia kvôli možným rizikám spojeným so znížením dodávok ruských energetických zdrojov.

V konečnom dôsledku bude 18. balík sankcií s najväčšou pravdepodobnosťou výrazne zúžený a prijatý v podstatne v zredukovanej podobe. Takýto názor vyjadrila v rozhovore pre RT vedúca analytička Freedom Finance Global Natalia Milčaková.

Ako ho hodnotia ruskí experti?

„Podľa nášho názoru, v podobe, v akej sa tento balík navrhuje schváliť, nemá jednoducho žiadnu šancu. Predovšetkým akékoľvek obmedzenia dodávok ruských energetických surovín vyvolajú odpor. Zníženie cenového stropu na ropu je teoreticky možné, ale v praxi ho nikto nebude dodržiavať. Európska únia nemá rozvinutý inštitút sekundárnych sankcií, ako napríklad USA, a okrem toho nie všetci spotrebitelia ruskej ropy, napríklad v Číne alebo Indii, majú v Európe podnikanie alebo aktíva, aby sa báli “trestu” od Bruselu za nedodržanie cenového stropu,“ poznamenala Milčaková.

Podobný názor vyjadril v rozhovore pre RT popredný expert Finančnej univerzity a Fondu národnej energetickej bezpečnosti Igor Juškov. Podľa neho, predtým zavedený cenový strop na ruskú ropu aj tak nefunguje, preto ďalšie zníženie tejto hranice nebude mať vplyv na energetické príjmy Moskvy.

Ako vysvetlil odborník, na prepravu svojich surovín za ceny vyššie ako západný cenový strop Rusko využíva služby tzv. tieňovej flotily. Ide o tankery, ktoré nedodržiavajú sankčný režim: ich vlastníci nemajú majetok v krajinách EÚ ani účty v európskych bankách a za prepravu platia v národných menách, preto sa nemusia obávať európskych sankcií. Zahrnutie týchto lodí do čiernej listiny Európskej únie tak podľa Jushkova nijako neovplyvní prepravu ruskej ropy.

„Diskutované opatrenia majú pre nás skôr symbolický charakter. Napríklad zákaz činnosti plynovodov Nord Stream (1 a 2) je potrebný len na to, aby sa vytvoril „mediálny efekt“, jednoducho preto, že tento projekt pozná každý,“ vyjadril sa.

„A zákaz prevádzky nefunkčných plynovodov nijako nezasiahne Rusko. Áno, samozrejme, radi by sme spustili zachovanú časť plynovodu Nord Stream 2 – a áno, zarobili by sme na tom. Sankcie nás však nepripravia o existujúce príjmy, a teda nijako nezhoršia ekonomickú situáciu Ruska. V podstate nám hrozí… že sa nezmení nič,“ dodal Igor Juškov.

Ruský ekonomický expert zároveň poznamenal, že v rámci nového balíka sankcií chce Brusel zaviesť aj zákaz dovozu produktov vyrobených z ruskej ropy v tretích krajinách na územie EÚ. Takéto rozhodnutie môže byť vážnym úderom nielen pre Moskvu, ale aj pre samotnú Európsku úniu. Juškov je o tom ako sám tvrdí “presvedčený”.

„Vo vysvetlivkách k predchádzajúcim sankciám sa zdôrazňovalo, že ak niekto kúpil ruskú ropu a spracoval ju, tento produkt sa už nepovažuje za ruský a môže sa voľne dovážať bez akýchkoľvek obmedzení. Teraz však EÚ chce zaviesť zákaz dovozu aj takýchto ropných produktov. Ak to urobia, zasiahne to napríklad Turecko a Indiu, ktoré dodávajú do Európy veľké množstvá ropných produktov vyrobených z ruskej ropy. Ak sa títo dodávatelia odstránia, v Európskej únii vznikne deficit paliva a ceny prudko vzrastú. Brusel tak v konečnom dôsledku poškodí sám sebe,“ vysvetlil Juškov.

Diery v balíkoch sankcií

Poznamenajme, že v rámci predchádzajúcich 17 sankčných balíkov, ktoré EÚ od februára 2022 proti Rusku zaviedla, sa  viac ako 4 tisíc týkalo obchodných, finančných, energetických a iných obmedzení, ako vyplýva z údajov platformy Castellum.AI.

Podľa odhadov ruských orgánov sa celkový počet západných reštrikcií voči Moskve priblížil k 30 tisíc. To je viac ako voči všetkým ostatným sankcionovaným štátom sveta dohromady.

Podľa materiálov Európskej rady, v porovnaní s údajmi za rok 2021, sa obmedzenia už dotkli 54 % vývozu z Európy do Ruska (ide o približne 48 mld. eur ročne) a 58 % dodávok z Ruska do EÚ (91,2 mld. EUR). Európska únia zaviedla najmä embargo na dovoz ropy a ropných produktov z Ruska po mori a zakázala svojim spoločnostiam prepravovať ruskú surovinu tankermi do iných regiónov sveta za cenu vyššiu ako 60 dolárov za barel (tzv. cenový strop).

Súčasne sa znížili dodávky zemného plynu z Ruska do EÚ. V roku 2022 bola dodávka surovín plynovodom Jamal – Európa úplne zastavená kvôli obmedzeniam zo strany Poľska a preprava plynovodom Nord Stream sa stala nemožnou po teroristickom útoku na jeho hlavné trasy. Ukrajina zároveň počnúc 1. januárom 2025 zastavila tranzit plynu z Ruska do Európskej únie cez svoje územie.

Súčasne EÚ zakázala nákup uhlia, železa, ocele, zlata, diamantov, cementu, dreva, papiera, syntetického kaučuku, plastov, morských produktov, alkoholických nápojov, cigariet a kozmetiky z Moskvy.

Zároveň Európa odmietla predávať Rusku luxusný tovar, niektoré druhy strojov a zariadení, výkonné kvantové počítače, moderné polovodiče, elektronické komponenty, softvér a iné technológie.

Okrem toho krajiny Európskej únie zablokovali časť zlatých devízových rezerv Centrálnej banky Ruskej federácie (vo výške 210 mld. eur) a zisk z týchto aktív začali posúvať Ukrajine. Ruské banky boli tiež odpojené od platobných systémov Visa a Mastercard, ako aj od medzinárodnej platformy SWIFT. Zároveň viacero západných spoločností pod tlakom európskych vlád oznámilo svoj odchod z Ruska.

„Západné takzvané elity… chrlia tieto balíčky (sankcií) jeden za druhým. Vytvára sa dojem, že samotní iniciátori stratili prehľad o tom, koľko obmedzení už vlastne zaviedli… Dôležité je, že za tento čas sa domáci (ruskí) podnikatelia naučili pracovať v podmienkach sankcií, prispôsobili sa im… Okrem toho sa sankcie stali akýmsi dodatočným katalyzátorom pozitívnych štrukturálnych zmien v našej ekonomike, vrátane finančnej a technologickej sféry,“ uviedol už dávnejšie ruský prezident Vladimir Putin.

Odhady sa nenaplnili

V podmienkach bezprecedentného sankčného tlaku niektorí analytici pôvodne predpovedali ruskému hospodárstvu pokles o 10 – 25 % v roku 2022. Napriek tomu skutočný pokles dosiahol len 1,4 % a bol dokonca menej výrazný ako v pandémiou poznačenom roku 2020 (2,7 %) a krízových rokoch 2015 (2 %) a 2009 (7,8 %). RT uvádza, že tieto čísla vyplývajú z materiálov tamojšieho  Ministerstva ekonomického rozvoja a Medzinárodného menového fondu (ang. IMF, alebo u nás MMF).

Čo je však zaujímavé, už v roku 2023 ruský HDP úplne kompenzoval straty spôsobené sankciami a vzrástol hneď o 4,1 %, a na konci roku 2024 sa rast zrýchlil na 4,3 %.

Vedenie EÚ medzitým odmieta uznať tieto fakty a tvrdí, že sankčné opatrenia “fungujú”. Presne tak napríklad vysvetlila potrebu zavedenia 18. balíka sankcií šéfka európskej diplomacie Kaya Kallasová.

„Rusko prišlo o desiatky miliárd príjmov z predaja ropy. Jeho ekonomika sa zmenšuje a jeho HDP klesá,“ vyhlásila Kallasová.

Analytici Európskej komisie však rovnako ako odborníci MMF napriek tomu priznávajú, že podľa výsledkov minulého roka ruská ekonomika vzrástla o 4,3 %. Zároveň podľa odhadov EK hrubý domáci produkt  samotnej Európskej únie vzrástol len o 1 %, pričom v piatich štátoch únie bol zaznamenaný pokles. Konkrétne ide o Fínsko (-0,1 %), Nemecko (-0,2 %), Estónsko (-0,3 %), Lotyšsko (-0,4 %) a Rakúsko (-1,2 %).

Táto dynamika je čiastočne spojená práve s odmietnutím Európskej únie dovážať lacné ruské energetické zdroje a rozhodnutím uzavrieť veľký trh pre vlastnú produkciu. Poukázal na to aj ruský prezident Vladimir Putin. Podľa neho však Európa bude v snahe vyvinúť tlak na Moskvu aj naďalej konať vo svoj neprospech, ale Rusko je na akékoľvek kroky EÚ pripravené.

„Mnohé veci robia na vlastnú škodu. Môže sa zdať, že to či ono určite neurobia, lebo im to škodí. Ale urobia to, hlupáci, prepáčte, prosím (za výraz). Ako inak? Vedúce svetové ekonomiky upadajú do recesie len preto, aby nám (Rusku) ublížili. Kúpim si lístky na vlak a nenastúpim doň, len aby som nahneval revízora…?! Čo to má znamenať? My to samozrejme musíme mať na pamäti,“ vyhlásil ruský líder.

Prečítajte si tiež:

• EÚ navrhuje nové sankcie voči Rusku. Mieri na ropu, banky, Nord Stream a „tieňovú flotilu“
• Zelenského vyjadrenia o Maďaroch a kritika ich premiéra Orbána spustili lavínu