The European Conservative analyzuje Ficov sľub

Slovensko pohrozilo vetom proti najnovším sankciám EÚ voči Rusku a varovalo, že navrhované opatrenia ochromia jeho dodávky energie a krajinu uvrhnú do krízy.

Postoj Fica

Premiér Robert Fico v stredu na sociálnych médiách uviedol, že jeho krajina nepodporí najnovší balík sankcií, pokiaľ „Európska komisia neposkytne skutočné riešenie krízovej situácie, v ktorej sa Slovensko ocitne po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska“.

Ficovo vyhlásenie bolo v súlade s hlasovaním, ktoré prebehlo v slovenskom parlamente. Parlament hlasoval za veto akýchkoľvek sankcií Európskej únie, ktoré by poškodili národné záujmy.

V utorok 10. júna Európska komisia v rámci najnovšej série sankcií (ide o v poradí 18. balík) zameraných na zvýšenie tlaku na Moskvu navrhla znížiť globálny strop ceny ruskej ropy (z 60 na 45 USD za barel) a zakázať používanie infraštruktúry Nord Stream na dodávky plynu . Viac si môžete prečítať v tomto článku.

Tento krok Bruselu prichádza pred summitom G7 v Kanade, ktorý sa má začať túto nedeľu. Očakáva sa, že západní spojenci na ňom vyvinú tlak na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zaujal tvrdší postoj voči Kremľu. EÚ chce tiež vyvinúť tlak na Moskvu, aby prijala 30-dňové bezpodmienečné prímerie na Ukrajine.

Krajiny EÚ začnú tento týždeň rokovať o návrhoch sankcií, ktoré na schválenie vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.

Postoj Fica, ktorý je v súlade s jeho suverenistickým politickým krédom, nevyplýva z akejsi rusofílie, konštatuje The European Conservative.

Slovensko, podobne ako jeho južný sused Maďarsko, je naďalej silne závislé od dodávok ruského plynu a ropy, čiastočne preto, že EÚ nebola po celé desaťročia ochotná investovať do výstavby alternatívnych dodávateľských trás (ako dokazuje napríklad neúspešný projekt plynovodu Nabucco).

Až do minulého mesiaca Slovensko sankcie EÚ podporovalo. Obmedzenia dovozu ruského paliva pre slovenskú výrobu jadrovej energie by však boli krokom, ktorý by už bolo ťažké akceptovať.

A čo LNG?

Zatiaľ čo Brusel obviňuje Maďarsko a Slovensko z podkopávania európskych sankcií voči Rusku, zo svojho najnovšieho, 18. balíka, opäť potichu vylúčil ruský skvapalnený zemný plyn (LNG). Dôvod je jednoduchý: západné krajiny EÚ opakovane blokovali akýkoľvek zákaz dovozu LNG z Ruska.

Hlavnými vinníkmi sú Belgicko, Francúzsko a Španielsko, ktoré spolu dovážajú viac ako 90 % celkového objemu ruského LNG prichádzajúceho do EÚ.

Dovoz LNG do týchto krajín dosiahol od začiatku vojny na Ukrajine (február 2022) nové rekordy.

V porovnaní s úrovňou v roku 2021 sa dovoz ruského LNG do EÚ zvýšil o viac ako 50 % a v roku 2024 dosiahol rekordnú úroveň – takmer 25 miliárd kubických metrov. Vzhľadom na prudký rast cien, čiastočne spôsobený sankciami na plyn dodávaný potrubím, to znamená, že EÚ zaplatila za ruský LNG len v roku 2024 približne 7 miliárd EUR , teda celkovo ide o sumu vyššiu  ako 30 miliárd EUR od začiatku vojny.

Hoci mainstreamové médiá sa snažili vykresliť minulé zlyhania Bruselu pri zákaze ruského LNG ako dôsledok veta Maďarska a Slovenska, žiadna z týchto krajín ho nedováža ani nepoužíva a opakovane vyhlásila, že podporí akékoľvek opatrenia proti nemu.

Prečítajte si tiež:

• EÚ navrhuje nové sankcie voči Rusku. Mieri na ropu, banky, Nord Stream a „tieňovú flotilu“
• Fico: SR nepodporí 18. sankčný balík proti Rusku