Ako sa zmenila nerovnosť bohatstva v Európe od krízy v roku 2008?

Najbohatších 10 % v eurozóne vlastnilo v poslednom štvrťroku 2024, 57,3 % celkového čistého bohatstva domácností. Podľa Európskej centrálnej banky (ECB) je to o 2,8 percentuálneho bodu viac ako v rovnakom období roku 2009, keď ich podiel predstavoval 54,5 %.

Podľa správy UBS, Global Wealth Report 2024, sa nerovnosť bohatstva v niektorých častiach Európy v období rokov 2008 až 2023 zvýšila, zatiaľ čo v iných klesla. V správe sa uvádza, že nerovnosť bohatstva vo väčšine východnej Európy vo všeobecnosti vzrástla, zatiaľ čo údaje za západnú Európu sú „veľmi zmiešané“.

Ktoré európske krajiny teda zaznamenali najväčší nárast alebo pokles nerovnosti od finančnej krízy v roku 2008? A v ktorých krajinách Európy sú najväčšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými?

Správa UBS sa týka 12 európskych krajín a ako primárny ukazovateľ nerovnosti používa Giniho koeficient. Vyšší Giniho koeficient znamená väčšiu nerovnosť v bohatstve, pričom 0 predstavuje úplnú rovnosť. Čistá hodnota majetku, alebo „bohatstvo“, je definovaná ako celková hodnota finančných a reálnych aktív domácnosti (predovšetkým bývania) mínus jej dlhy.

V roku 2023 sa Giniho index nerovnosti bohatstva pohyboval od 46 v Belgicku po 75 vo Švédsku, spomedzi 12 sledovaných európskych krajín. Najvyššiu úroveň nerovnosti bohatstva zaznamenalo Švédsko, za ktorým nasledovalo Nemecko (68), Švajčiarsko (67) a Rakúsko (65).

Belgicko vynikalo najnižším Giniho skóre 46, čo znamená najvyššiu úroveň rovnomerného rozdelenia bohatstva v zozname. Išlo o jasnú odchýlku, keďže najbližšie krajiny, Taliansko a Španielsko, mali výrazne vyššie skóre 57.

Francúzsko a Spojené kráľovstvo, dve najväčšie európske ekonomiky, sa s hodnotami 59 a 61 dostali pod priemerný Giniho index 12 krajín, ktorý je 62,1. Zo severských krajín sa okolo priemeru pohybovali Dánsko (62) a Fínsko (64), ako aj Holandsko (64).

Nerovnosť bohatstva sa najviac zvyšuje vo Fínsku a Španielsku

Pri pohľade na zmenu Giniho indexu v rokoch 2008 až 2023 zaznamenalo najväčší nárast Fínsko, a to o 21 %, z 53 na 64. Tesne za ním nasledovalo Španielsko s nárastom o 20 %, zo 47 na 57. Taliansko tiež zaznamenalo výrazný nárast o približne 15 %, z 50 na 57, zatiaľ čo v Dánsku sa index zvýšil o 11 %, z 56 na 62.

Podľa správy UBS sa v období rokov 2008 až 2023 nerovnosť v bohatstve zvýšila aj v Spojenom kráľovstve o približne 8 % a vo Francúzsku o 5 %. Švédsko, ktoré malo spomedzi skúmaných krajín najvyšší Giniho index, zaznamenalo v tomto období len mierny nárast o 1 %.

V piatich z 12 skúmaných krajín sa nerovnosť bohatstva znížila. Najväčší pokles zaznamenalo Belgicko, kde Giniho index klesol o 11 %, z 51 na 46. Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko zaznamenali zhruba 5 % pokles, zatiaľ čo Holandsko zaznamenalo v rovnakom období 4 % pokles.

Čo je príčinou nárastu nerovnosti bohatstva vo Fínsku?

Veli-Matti Törmälehto, vedúci výskumný pracovník fínskeho Štatistického úradu, poznamenal, že prieskumy, ktoré uskutočnila jeho vlastná organizácia, tiež poukazujú na nárast nerovnosti bohatstva.

„Vo všeobecnosti možno nárast nerovnosti bohatstva vo Fínsku pripísať posunu od reálnych aktív k finančným aktívam v priemernom portfóliu domácností,“ povedal Törmälehto pre Euronews Business.  „Dôležitú úlohu zohráva bohatstvo v oblasti bývania, ktoré sa vyznačuje slabými a dokonca klesajúcimi cenami bývania a nerovnomernými regionálnymi štruktúrami, ako aj klesajúcou mierou vlastníctva nehnuteľností.“

Poznamenal tiež, že finančné bohatstvo naďalej rástlo, čo prispieva k zvyšovaniu nerovnosti, keďže tieto aktíva sú vo veľkej miere koncentrované medzi najbohatšími domácnosťami. Podľa fínskeho Štatistického úradu sa podiel celkového majetku v držbe 10 % najbohatších domácností zvýšil zo 43,9 % v roku 2009, na 51,8 % v roku 2023.

Arthur Apostel, výskumný pracovník z Gentskej univerzity, poukázal na to, že štúdia ECB ukazuje mierny pokles nerovnosti v bohatstve Belgicka, z 0,71 v roku 2010 na 0,69 v roku 2023, čo predstavuje pokles o 2,8 %. To sa líši od toho, čo tvrdí správa UBS. Apostel argumentoval, že neexistuje dostatok dôkazov na to, aby sa dalo konštatovať, že nerovnosť bohatstva v Belgicku sa v posledných rokoch znížila.

Podľa údajov z Distribučných účtov bohatstva (DWA) sa podiel čistého bohatstva, ktoré vlastní najbohatších 5 % obyvateľov Belgicka znížil zo 49,3 % v roku 2010, na 44,8 % v roku 2023.

Apostel aj Törmälehto odporúčajú opatrnosť pri používaní údajov UBS. Törmälehto sa obzvlášť obáva porovnávania medzi krajinami, keďže správa sa opiera o odhady získané zo zmesi údajov na mikroúrovni a makroúrovni.

Giniho index verzus podiel bohatstva najbohatších 10 %

Výsledky Giniho indexu nemusia jasne ukazovať, ako nerovnomerne je bohatstvo rozdelené, čiastočne preto, že nie sú veľmi citlivé na extrémy. Podiely na bohatstve podľa horných percentilov však poskytujú podrobnejší obraz. Hoci toto rozdelenie nie je zahrnuté v správe UBS za rok 2024, je k dispozícii vo vydaní za rok 2023, ktoré uvádza údaje z roku 2022.

V roku 2022 vlastnilo 10 % najbohatších domácností vo Švédsku 74,4 % celkového majetku, zatiaľ čo v Belgicku to bolo len 43,5 %. Tieto dve krajiny mali najvyššie, resp. najnižšie skóre Giniho indexu nerovnosti v bohatstve spomedzi 12 krajín zahrnutých v roku 2023.

Najvyšších 10 % domácností vlastnilo 63 % celkového bohatstva v Nemecku a 62,5 % vo Švajčiarsku, čím sa obe krajiny umiestnili hneď za Švédskom v Giniho indexe aj v podiele bohatstva v držbe najvyšších 10 %.

Hoci sa poradie niektorých krajín mierne mení, keď sa pozrieme na 5 % alebo 1 % vlastníkov majetku, celkové trendy v rozdelení bohatstva zostávajú konzistentné.

Samotná nerovnosť nevypovedá o všetkom

Správa zdôrazňuje, že samotné zmeny v nerovnosti nemusia nevyhnutne naznačovať, či sa ľudia v rôznych krajinách majú lepšie alebo horšie.

Naznačuje to, aby sa zohľadnila aj absolútna úroveň bohatstva „aby sa vytvoril komplexný obraz o profile bohatstva spoločnosti.“ Inými slovami, je dôležité pozrieť sa aj na to, koľko bohatstva ľudia majú, ale aj na to, ako je rozdelené.

Prečítajte si tiež:

• Bill Gates do konca života rozdá takmer všetok svoj majetok
• Slovenská ekonomika v roku 2024 rástla najrýchlejšie za posledné tri roky
• Ekonomika eurozóny v prvom štvrťroku pozitívne prekvapila