Zasa tlačia Kyjev do Únie. Idú na to prefíkane

K tomu im teraz vhodne ladí medzinárodná mimovládna organizácia so sídlom v Nemecku, tzv. Heinrich Böll Stiftung (Nádacia Heinricha Bölla, pôsobiaca aj v krajinách strednej Európy). Jej proklamované ciele sú navonok vznešené: „obhajovat demokracii a lidská práva, zasazovat se o ochranu životního prostředí, sociální participaci pro všechny, řešení konfliktů občanskými prostředky a obhajobu svobody jednotlivců.”

Áno, členovia tejto neziskovky sú v ideologickom súlade s tým, čo EÚ prezentuje ako svoje hodnoty, teda napríklad greendeal alebo menšiny (sociálna účasť pre všetkých). A vraj posilňujú občiansku spoločnosť – to prekladáme tak, že oslabujú mocenskú pozíciu legitímne zvolených vlád…

Ešte bližšie charakterizujú svoju činnosť takto: „Pracujeme na otázkách evropské integrace, budoucnosti Evropské unie a evropské demokracie, energetické politiky a ochrany klimatu, zahraniční a bezpečnostní politiky a genderové rovnosti.”

Niet divu, že svojimi mediálnymi výstupmi propagujú kyjevský režim ako ideálneho adepta pre urýchlené prijatie do Únie…

Aktuálne v spoločnom článku s portálom Euractiv neváhajú tvrdiť, že Ukrajina sa zlepšila v rodovej rovnosti natoľko, až predbehla Slovensko! Samozrejme, „dokladujú” to „faktami” – číslami akéhosi ukrajinského indexu rodovej rovnosti. Ten mal byť vypracovaný podľa metodiky Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE).

Aj tu vidíme, aká dokáže byť mágia čísiel zavádzajúca – jednoducho si nastavíte určité kritériá tak, aby vám výsledok hral do kariet. Pretože „nová Únia” vyžaduje od uchádzačov nové podmienky. Nestačí byť ekonomicky vyspelým, demokratickým štátom. Už musíte napĺňať aj kolónky genderovej vyváženosti…

Čo príde nabudúce? Zamestnanecká parita LGBTi ľudí? Najmenej traja homosexuáli povinne na každom pracovisku bez ohľadu na kvalitu ich výkonu?

Pokiaľ ide o postavenie druhého pohlavia v profesijnom živote, vraj „najvýraznejší rozdiel medzi Ukrajinou a EÚ je v oblasti moci, ktorá odráža nedostatočné zastúpenie žien pri rozhodovaní o politických, ekonomických a sociálnych otázkach.” Pritom Ukrajinci už mali v čele vlády dámu – Juliu Tymošenkovú. Slovensko sa zas môže pochváliť Ivetou Radičovou či Zuzanou Čaputovou (pokiaľ to chcete brať ako pochvalu).

Európska komisia navrhuje predĺžiť ochranu ukrajinských utečencov do marca 2027

Tak prečo máme v indexe nízke hodnotenie? Komu to vyhovuje, zobraziť nás v šedom svetle?

V súlade s trendom kopnúť si do všetkého, čo tu bolo pred rokom ´89, sa v článku portálu Euractiv píše aj o potrebe prekonávať „model sovietskej rodiny”: „Ukrajina celé generácie nasledovala rodinný model typický pre krajiny bývalého východného bloku. Ženy od rannej dospelosti niesli hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť a hlavným živiteľom rodiny bol muž.”

A čo je na tom, prosím vás, zlého?

Už viem – liberáli cítia nevysvetliteľnú potrebu potierať všetko, čo je nám ľudsky prirodzené. Dokázali by poprieť aj biologické fakty typu, že muži majú napríklad lepšie periférne videnie, a ženy zas jemnú motoriku.

Liberáli sú síce majstri v oháňaní sa vedeckými poznatkami; žiaľ iba tam, kde sa im to hodí. Tradičnú rodinu jednoducho treba pošliapať a rozbiť, maskujúc to za stereotypnými predstavami o tom, ako chlap po návrate zo šichty kopne do seba poldeci a potom zmláti manželku…

Toto je ich „argumentácia”.

Mimochodom, aj exprezidentka Zuzana Čaputová sa nedávno vyjadrila k potrebe zvýšenia ženského zastúpenia vo verejnom živote. Možno vám na chvíľu zišla z mysle, no aktuálne jazdí po svojom knižnom turné s Erikom Taberym. Na besede v Ostrave sa v tejto súvislosti vyjadrila, že emócie patria do politického priestoru. Je to ale práve naopak – emóciami sa riadi len ten, kto sa nedokáže ovládať. Pozrite sa na bývalé OĽANO…

A pokiaľ ide o jej osobu, sama nezvládla bremeno postu hlavy štátu, keď odmietla kandidovať po druhýkrát. Lebo bola terčom útokov, nenávisti, a tak ďalej. Plus domáce záležitosti, rodina, je predsa matkou…

Jedna dobrá výhovorka za druhou.

Prieskum: Ženy podľa občanov Slovenska patria do politiky, najobľúbenejšou političkou je Zuzana Čaputová

Keď ste hlava štátu a vrchný veliteľ ozbrojených síl, všetko ostatné musí jednoducho ísť bokom. Prevzali ste predsa dobrovoľne zodpovednosť za celý národ! A ona sa teraz sťažuje moderátorovi, že nastúpila v období kríz?! Tak pre porovnanie, ten ich nenávidený Putin už je vystavený tlakom vedúceho pracovníka ako dlho? Viac než 20 rokov! A vyplakáva?

Vojnový reportér Tomáš Forró, ktorého Euractiv cituje, píše, že Ukrajinky si dôsledkom vojny a odchodu mužov na front začínajú uvedomovať svoje Ja. Prvý raz v živote sa „postavili na vlastné nohy a získali v novom prostredí finančnú nezávislosť. Pochopili, že sú schopné uživiť seba aj svoje deti vlastnými rukami a rozumom…” Takto sa vraj začína rúcať „sovietsky model”. A to musí byť podľa tejto skupiny ľudí dobre. Lebo všetko tradičné, konzervatívne je fuj.

Tak im odkazujem, nech si položia otázku, aké super asi musí byť pre ženy vykladať v hypermarkete ťažké palety s minerálkami balenými po šesť dvojlitrových fliaš na najvyššie regále…

Ženy si máme vážiť, máme ich milovať, a v ideálnom prípade by sme sa mali o ne aj postarať. To feministky a liberáli by ich najradšej „vyslobodili” spod materského „otroctva” a poslali ich do otroctva korporátneho…

Ale čo tam po tom – hlavne, aby Ukrajina čím skôr bola súčasťou EÚ!